14 feb
  • By Jana Jurcova
  • Cause in

Sedem dôvodov, prečo niektoré rodiny a priatelia nechcú, aby si išiel na liečenie

Keď si vo svojej závislosti aktívny, všetci tvoji blízki môžu skúšať všetko možné, aby ti pomohli. Alebo, ak sa podobajú tým druhým, vôbec nechcú, aby si hľadal pomoc. Chceš si dať svoj život do poriadku, no zdá sa, že tvoja rodina a priatelia ťa v tom nepodporujú. Je ťažké pochopiť, prečo tvoj blízky nechce, aby si sa šiel liečiť, no aj napriek tomu je táto realita pomerne bežná.

Pozrime sa na sedem dôvodov, prečo by ti rodina a priatelia mohli brániť v tom, aby si vyhľadal pomoc:

Kultúrne a náboženské presvedčenia. Niekedy to súvisí s kultúrnym presvedčením. Rôzne kultúry majú rôzne názory na to, že sa ľudia mimo rodiny miešajú do toho, čo sa považuje za rodinnú záležitosť. A v pohľade na ústavnú liečbu – a to najmä takú, ktorá vyžaduje účasť rodiny či už vo forme rodinných terapeutických skupín alebo v inej forme – to niektoré kultúry vnímajú ako nepotrebné či dokonca škodlivé alebo ohrozujúce dotyčného a jeho rodinu. Iné kultúry nemusia vnímať nadmerné užívanie určitých látok, ako je alkohol, marihuana alebo halucinogény, ako závislosť. Sú jednoducho integrálnou súčasťou každodenného života a jeho zvyklostí.

Potom môžeme pridať ďalšiu vrstvu, keď sa s kultúrou spája náboženstvo. Niektoré náboženstvá vnímajú závislosť ako morálny problém a zdá sa im, že najlepším miesto na liečbu závislosti je cirkev. Iní to vnímajú ako formu démonickej posadnutosti a sú presvedčení, že vhodnejší ako odborník na závislosti by bol exorcista. Ďalší spirituálne založení ľudia (bez príslušnosti k špecifickému náboženstvu) môžu mať pocit, že pomôže určitá forma energie – reiki, čakry, kryštály atď. – a že čokoľvek invazívnejšie s ohľadom na telo, myseľ a ducha – môže narobiť viac škody než úžitku. Ak stav dotyčného nie je zúfalý, môže im to pripadať ako akceptovateľný krok. Zbaviť niekoho závislosti však môže mať reálne zdravotné následky, ktorým je potrebné venovať pozornosť.

Rodinná hanba. Niektoré rodiny sa boja stigmy či hanby, ktorá sa spája s tým, že ich rodinný člen podstúpi liečbu. To je dôvod, prečo považujú ústavnú liečbu či iný druh liečby za hrozbu pre rodinu.

Finančné problémy. V závislosti od typu liečby sa jej cena môže vyšplhať na tisíce dolárov (v USA). Pre rodiny, ktoré si takúto liečbu nemôžu dovoliť, o tom uvažovať ani neprichádza do úvahy. Pravdou však je, že existujú aj nízkonákladové liečebne a programy a takisto iné spôsoby na prefinancovanie potrebnej liečby.

Spoluzávislosť. Všetky doteraz uvedené dôvody môžu byť použité ako výhovorky či manipulácie pre pokračovanie cyklu spoluzávislosti. Hoci spoluzávislé vzťahy často zahŕňajú priateľov či členov rodiny, ktorí zvyknú závislého sekírovať a rôznym spôsobom sa vyhrážať, aby vyhľadal pomoc, predstava toho, že by dotyčný mal odísť a nastúpiť na liečbu je pre nich nepredstaviteľná. Niektorí môžu zápasiť s myšlienkami, že ho stratia, pretože zistia, že sú príčinou jeho závislosti alebo že nad ním nebudú mať žiadnu kontrolu. To je bod, v ktorom títo priatelia či členovia rodiny typicky sabotujú snahu o vyhľadanie pomoci – buď vedome alebo podvedome.

Separačná úzkosť. Popri spoluzávislosti sa niektorí členovia rodiny a priatelia viac obávajú času, ktorý budú tráviť preč od svojho blízkeho ako samotnej závislosti. Mať slabý alebo žiadny kontakt počas 28 dní alebo dlhšie (v závislosti od typu liečebne) je pre nich neznesiteľné. Priatelia alebo romantickí partneri sa obyčajne obávajú odlúčenia predpokladajúc, že sa ich vzťah zmení, bude nahradený alebo skončí. Myšlienka na to, že sa nebudú vidieť a tak pestovať vzťah – bez ohľadu na povahu tohto pestovania – často zanecháva blízkych závislého pred liečbou v strehu. Platí to najmä pre rodičov dospievajúcich či mladých dospelých. Byť preč od svojho dieťaťa pre nich predstavuje veľkú emocionálnu a duševnú bolesť. Či je tým dôvodom kontrola, prehnané rodičovstvo alebo strach, že na nich padne vina, že nebudú pri ňom, nebudú informovaní a nebudú to mať pod kontrolou, všetko to ich zastrašuje.

Strach z obžaloby. Rodina a priatelia sa môžu báť liečby, lebo si myslia, že budú za závislosť obvinení práve oni. Môžu mať pocit, že závislému umožňovali jeho deštruktívne správanie. Často si kladú otázku, či sú oni tým dôvodom, pretože si spomínajú na časy, kedy ho nútili do užívania alebo užívali s ním. Okrem toho sa boja, že sa zistí, že liečbu potrebujú aj oni. Uzdravovanie závislého nijako nesúvisí s osobnými rozhodnutiami iných. Ich obranné mechanizmy sa však môžu veľmi rýchlo prebudiť pri myšlienke, že aj oni potrebujú vytriezvieť.

Otázka kontroly. Niektorí priatelia a členovia rodiny majú problémy s kontrolou a jednoducho chcú problémy závislého vyriešiť sami. Možno majú pocit, že to zvládnu lepšie než ktorýkoľvek odborník. Je smutné, že niektorí z nich môžu byť sami odborníci a preto môžu mať pocit, že keďže majú k závislému tak blízko, vedia, čo má robiť.

Bez ohľadu na dôvody, pre ktoré dotyčný nechce vyhľadať liečbu, rozhodnutie je na ňom. Napokon je to jeho život. On je ten, kto žije s temnotou závislosti a dôsledkami jej deštruktívneho správania. Rozhodnutie musí urobiť on sám a musí sa mať dostatočne rád, aby urobil všetko, čo je potrebné pre svoje uzdravenie.

https://www.soberrecovery.com/addiction/7-reasons-why-some-family-members-and-friends-dont-want-you-to-go-to-rehab/?utm_source=newsletter&utm_campaign=CO_534170/