11 okt
  • By Jana Jurcova
  • Cause in

Tým, že svojmu dieťaťu pomáham, mu umožňujem, aby pokračovalo vo svojej závislosti?

Bolo to priznanie, keď povedala: „Áno, som umožňovateľka a robím to už celé roky. Jake je môj starší syn. Nedokážem vám povedať, koľkokrát som ho budila, aby nezmeškal futbalový tréning – bol obranca a mal dostať štipendium. Potom som mu pomáhala písať vysokoškolské eseje a naháňala som ho, aby ich odovzdal načas. Vyberala som mu, čo si má obliecť, keď išiel na nejaký pohovor. Mimochodom, teraz chodí na Duke University a študuje ekonómiu a medzinárodné vzťahy.

Potom mám mladšieho syna Nicka. Bojuje s užívaním látok – väčšinou berie lieky, ale niekedy nárazovo pije. Povedali mi, že keď mu budem pomáhať, umožňujem mu tým, aby v tom pokračoval ďalej. Nerozumiem tomu. Má chorobu, ktorá ohrozuje jeho život a ľudia mi vravia, že sa mám od neho odpútať, nechať ho padnúť na dno a prestať mu to umožňovať. Keby malo vaše dieťa rakovinu, urobili by ste to?“

Veľmi veľa rodičov aj ostatných členov rodiny zápasí s konceptom umožňovania. Rodičia prirodzene inklinujú k tomu, aby svoje deti milovali, chránili ich a starali sa o ne, ale kde je tá čiara, za ktorou to už môže byť viac škodlivé než užitočné? Táto diskusia sa zameriava na definíciu umožňovania a na to, čo je potrebné zobrať do úvahy, keď sa snažíme motivovať dieťa k tomu, aby sa zapojilo do zdravého správania.

Aká je definícia umožňovania?

Umožňovanie je všetko, čo robíš a čo podporuje užívanie látok alebo slovami Dr. Jeffreyho Foota umožňovanie znamená „robiť pozitívne veci (alebo niečo pekné), čoho výsledkom je podporovanie pokračujúceho negatívneho správania (t. j. užívanie drog alebo alkoholu)“. Medzi príklady umožňujúceho správania patrí:

– Telefonovať do školy alebo do práce a ospravedlňovať svojho syna, ktorý do rána žúroval a teraz nevládze vstať z postele

– Upratovať dcérinu izbu, kým sa túla s kamarátkami a jej dlážku už nie je ani vidieť kvôli kopám špinavých šiat

– Dovoliť synovi zobrať si auto, keď vieš, že sa pravdepodobne stretne so svojím dílerom

– Platiť za dcéru telefónne účty, lebo nemá dosť peňazí kvôli tomu, že ich minula na drogy

– Platiť za syna kaucie alebo pokuty

– Starať sa o dcéru, keď jej je zle po opici

Tieto príklady robenia niečoho „dobrého“ pre svojho milovaného človeka môžu zvyšovať pravdepodobnosť, že bude naďalej pokračovať v užívaní látok. Z behaviorálneho hľadiska tie „dobré veci“ podporujú jeho choré správanie. V uvedených príkladoch môže rodič mimovoľne podporovať užívanie drog, lebo sa nedeje nič zlé – nijaké dôsledky za zlé správanie, pretože dieťa je pred nimi „chránené“ činmi svojich rodičov.

Nie všetky dôsledky sú rovnako tolerované

Rodičia „chránia“ svoje deti od toho, aby pociťovali dopady negatívneho správania z rôznych dôvodov. Niekedy je to preto, aby sa vyhli hádke alebo zo strachu, že strata zamestnania by znamenala, že dieťa viac nemôže platiť účty alebo z frustrovanosti, že je ľahšie upratať

namiesto toho, aby sa ho neustále doprosovali. Tiež to môžu byť situácie, kedy by dopad prirodzených následkov bol väčší, než by dokázali uniesť.

Napr. rodič vie, že jeho dieťa cestou zo školy vo vlaku pije. Ak by mu dovolil zo stanice šoférovať auto, mohol by spôsobiť nehodu a neublížiť len sebe, ale aj iným. Na jednej strane mu to umožňuje, ak naďalej chodí preňho na stanicu, no na druhej strane sú jeho obavy o jeho bezpečnosť a o bezpečnosť iných oprávnené, tak sa rozhodne, že preňho pôjde.

Iný rodič sa obáva, že ak by mal jeho syn záznam v registri trestov, nedokázal by si zohnať prácu a rozhodne sa najať si súkromného právnika namiesto toho, aby mu nechal prideleného právnika, za ktorého by nemusel platiť. Vie, že je to „umožňovanie“, no je presvedčený, že z dlhodobého hľadiska chce, aby bol finančne nezávislý a sebestačný, preto je ochotný zaplatiť právnika.

Každý rodič má právo zhodnotiť situáciu a rozhodnúť sa, čo dokáže tolerovať v súvislosti s dôsledkami. Ak ich nedokáže tolerovať, potom nech robí to, čo považuje za najlepšie vediac, že iba on je odborníkom na situáciu v jeho rodine a musí žiť s tým, čo sa stane. Ak dôsledky tolerovať dokáže, nech sa tak stane, pretože svet je často silnejší učiteľ než sme my.

Nie všetky milé veci sú „umožňovaním“

Je dôležité poznamenať, že nie všetky milé či dobré veci znamenajú umožňovanie. Napr. jedna mama sa znepokojovala nad tým, že by nemala svojmu synovi posielať pozdrav, kým je na liečení, pretože sa obávala toho, že je to „umožňovanie“ a namiesto neho by mu mala prejavovať „tvrdú lásku“. V tomto kontexte by jej podpora povzbudila jeho pokračujúcu liečbu a toto je druh správania, ktoré chce rodič podporovať.

Podobne mladá žena s malým dieťaťom prosila svoju rodinu, či by mohli dať pozor na jej dieťa, kým pôjde na stretnutie AA, keďže sa zaviazala, že počas 90 dní sa zúčastní 90 stretnutí. Odmietli to v presvedčení, že čokoľvek, s čím by jej pomohli, by bolo umožňovanie aj napriek skutočnosti, že sa snažila zapojiť sa do zdravej aktivity.

Tie „dobré veci“, ktoré robíš a ktoré podporujú zdravé, prosociálne správanie bez užívania látok, sú formami pozitívnej podpory. Keď tvoj milovaný robí niečo, čo chceš, aby robil, rozmýšľaj o spôsoboch ako posilniť pozitívne správanie, aby to urobil znovu. Inými slovami: „nachytaj ich v tom, keď sú dobrí“. Možno tvoj milovaný príde na rodinný obed triezvy alebo ti pošle sms-ku, že príde domov neskoro alebo ti vráti peniaze, ktoré ti dlhuje. Premýšľaj nad týmito vecami, aby si si všimol, či to, čo robí, sa posúva smerom k zdravému správaniu. Možno to znamená, že by si mu mal poslať krátku správu s vyjadrením podpory, uvariť mu jeho obľúbené jedlo, pochváliť ho za to, že si upratal izbu, objať ho, pomasírovať ho, poslať mu pohľadnicu atď. Všímať si pozitívne veci a prejaviť uznanie je užitočné; nie je to umožňovanie.

Spoločné používanie prirodzených dôsledkov a pozitívnej podpory

Dovoliť, aby sa prejavili prirodzené dôsledky a zároveň používať pozitívnu podporu má synergický účinok, čo znamená, že kombinácia týchto dvoch stratégií je oveľa účinnejšia než iba samostatné používanie jednej z nich. Tento prístup umožňuje vášmu dieťaťu rozpoznať, že ono je strojcom dobrých vecí, ktoré sa dejú ako dôsledok pozitívneho správania a zároveň sa naučiť, že dôsledky sú daňou za negatívne správanie – čo je silný podporovateľ zmeny.

Am I Enabling Addiction by Helping My Child?