„Veselé sviatky“, to je pozdrav, ktorý vyslovuje veľa ľudí aj napriek tomu, že sa cítia osamelo a smutne. Často počujeme, že Vianoce sú o láske. Mnohí z nás na Vianoce reagujú tak, že lietajú po obchodoch a zháňajú darčeky, robia dobrovoľnícku prácu, dávajú dary, pripravujú jedlo a plánujú každoročné tradície. Môžeme sa správať ako jeden zo škriatkov Santa Klausa, ktorý vyrába celý deň a celú noc darčeky pre každého, koho má rád. Milujeme toto ročné obdobie, no sú okamihy, ktoré nás môžu celkom pohltiť a máme sklony zanedbávať tú najdôležitejšiu a jedinú osobu, za ktorú sme zodpovední – seba.

Pripomínam si, že sviatky nie sú iba o láske, ale aj o oslave narodenia a nového narodenia. Zimný slnovrat je obdobím, kedy je najdlhšia tma a označuje bod pribúdania svetla, nového začiatku. Hanuka je čas opätovného zasvätenia. Kwanzaa je čas pre opätovný záväzok. Sú to obdobia oslavy a skúmania svojho vnútra. Je to tichý čas, ktorý sme dostali, aby sme uvažovali nad minulosťou a zvažovali, čo chceme vytvoriť v budúcom roku.

No s každým novým zrodom súvisí aj koniec. A s každým koncom súvisí aj smútok, pocity stratu a zármutku. Možno sme prišli o svojho blízkeho a už nie je súčasťou osláv. Možno sme ukončili vzťah a prežívame smútok. Možno žialime nad emocionálnou nedostupnosťou našich blízkych, ktorých máme pri sebe. To je len niekoľko príkladov toho, ako sa do nás môže vkradnúť sviatočná melanchólia a spôsobiť, že náš život bude počas sviatkov neovládateľný.

To, s čím sa s vami chcem dnes zdieľať je to, čo som si uvedomil o svojich očakávaniach od seba a ako som sa zotavil zo sviatočnej melanchólie pomocou ilustrácie Dvanástich vianočných dní na základe princípov uzdravovania, ktoré učím, pretože sa potrebujem naučiť praktizovať ich počas celého roka.

V prvý vianočný deň mi moja SKUTOČNÁ, PRAVÁ LÁSKA dala… prijatie a emocionálnu úprimnosť. Moja verzia šťastných sviatkov zahŕňa to, že si úplne dovolím emocionálne akceptovať realitu môjho života (pozerajúc na obidve polovice pohára – tú plnú aj tú prázdnu) – tzn. že si dovolím byť voči sebe úprimný.

V druhý vianočný deň mi moja PRAVÁ LÁSKA dala… zármutok na spracovanie prijatia a emocionálnej úprimnosti. Ak prežívam smútok preto, lebo som počas sviatkov sám, nepomôže mi, keď o tom budem hovoriť s niekým, kto nie je emocionálne úprimný – kto sa mi bude posmievať za to, že nie som veselý. Ak sa cítim zranený, vystrašený či nahnevaný, budem sa s tým zdieľať len s niekým, kto pre mňa po emocionálnej stránke predstavuje bezpečného, dôveryhodného človeka – tzn. že nebude moje pocity spochybňovať, znevažovať alebo sa ma nebude snažiť naprávať.

V tretí vianočný deň mi moja PRAVÁ LÁSKA dala… úctu voči spracovaniu mojich pocitov zármutku, prijatia a emocionálnej úprimnosti. Nemusím sa stotožniť s nejakými falošnými očakávaniami o tom, ako by som sa dnes „mal cítiť“. Bolo to práve moje vlastné sebazničujúce správanie, kedy som sa snažil popierať bolesť a smútok, hnev a strach a zároveň som sa odsudzoval a zahanboval za to, že necítim to, čo „by som mal“ alebo že nie som tým, kým „by som byť mal“, čo vo mne vyvolalo depresiu a samovražedné sklony. Keď prežívam svoje skutočné pocity, som oveľa šťastnejší a prežívam väčšiu radosť než kedykoľvek predtým, ako som sa naučil byť emocionálne úprimný.

Vo štvrtý vianočný deň mi moja PRAVÁ LÁSKA dala… priateľov v uzdravovaní, ktorí si vážia moje pocity, spracovanie smútku, prijatie a emocionálnu úprimnosť. Bolo to práve cez Vianoce, asi pred 10 rokmi, kedy som si ujasnil, že naraz môžem prežívať viac ako iba jeden pocit. Bol som smutný, že sú Vianoce a že som sám. Žialil som nad všetkými tými minulými Vianocami, kedy som bol smutný, ale nikdy som to nepriznal; a tiež som bol sám – a boli to veľmi legitímne pocity. No keď som navštevoval rôzne kluby a domácnosti, mohol som cítiť šťastie z toho, že vidím ľudí, na ktorých mi záleží. Mohol som pociťovať radosť a vďačnosť, že sa uzdravujem a zároveň prežívať smútok a žiaľ v dôsledku osamelosti, ktorú som počas sviatkov pociťoval.

V piaty vianočný deň mi moja PRAVÁ LÁSKA dala… Vyššiu Silu tak, ako jej rozumiem a priateľov v uzdravovaní, ktorí si vážia moje pocity, proces spracovania zármutku, prijatie a emocionálnu úprimnosť. Je veľmi dôležité prestať sa súdiť v dôsledku porovnávania sa s normami niekoho iného a hanbiť sa v dôsledku fantazírovania o tom, kde „by sme mali byť“. Sme presne tam, kde máme byť. Sme duchovné bytosti prežívajúce ľudské skúsenosti. Vo svojej duchovnej podstate sme dokonalí, na svojej duchovnej ceste sme tam, kde byť máme a z ľudského pohľadu nikdy nebudeme dokonalí ľudia.

V šiesty deň Vianoc mi moja PRAVÁ LÁSKA dala… uzdravenie môjho vnútorného dieťaťa, Vyššiu silu tak, ako ju chápem, priateľov v uzdravovaní, úctu voči mojim pocitom, spracovaniu zármutku, prijatie a emocionálnu úprimnosť. Prirodzená normálna súčasť našej ľudskej skúsenosti je prežívať pocity – to musíme akceptovať. Nikto, kto je k sebe emocionálne úprimný, nemôže prežívať sviatky bez toho, aby pociťoval smútok a bolesť, hnev a strach. Dobrá správa je, že čím viac si tieto pocity dokážeme privlastniť, tým viac chvíľ pokoja, radosti a šťastia môžeme prežívať.

V siedmy vianočný deň mi moja PRAVÁ LÁSKA dala… uvedomovanie si mojich strachov, uzdravenie vnútorného dieťaťa, Vyššiu silu tak, ako ju chápem, priateľov v uzdravovaní, úctu voči mojim pocitom, spracovanie smútku, prijatie a emocionálnu úprimnosť. Uvedomujem si moje pocity a moje obavy, či som šťastný, veselý, smutný, radostný, ubolený, pokojný, vystrašený alebo sa teším. Prežívam, aké to je byť živý a žiť v ľudskom tele.

V ôsmy vianočný deň mi moja PRAVÁ LÁSKA dala… čas na uplatňovanie starostlivosti o seba, uvedomovanie si svojich strachov, uzdravenie vnútorného dieťaťa, Vyššiu silu tak, ako ju chápem, priateľov v uzdravovaní, úctu k pocitom, spracovanie smútku, prijatie a emocionálnu úprimnosť. Uplatňovanie starostlivosti o seba zahŕňa cvičenie, relax, fyzickú starostlivosť, ale aj učiť sa stanovovať si hranice, učiť sa komunikovať priamo a úprimne. Nemôžeme mať zdravý vzťah s niekým, kto nemá nijaké hranice, kto nedokáže komunikovať priamo a úprimne.

V deviaty vianočný deň mi moja PRAVÁ LÁSKA dala… vnútorné hranice, čas na uplatňovanie starostlivosti o seba, uvedomovanie si svojich strachov, uzdravenie vnútorného dieťaťa, Vyššiu silu tak, ako ju chápem, priateľov v uzdravovaní, úctu voči pocitom, spracovanie zármutku, prijatie a emocionálnu úprimnosť. Naučiť sa stanovovať si vnútorné hranice je nevyhnutným krokom pri učení sa toho, ako byť sám sebe priateľom. Je to tvoja zodpovednosť starať sa o seba – chrániť sa, ak je to potrebné. Je nemožné učiť sa milovať seba bez toho, aby som sa k sebe hlásil – bez privlastnenia si svojich práv a zodpovedností ako toho, ktorý je spolutvorcom svojho života.

V desiaty vianočný deň mi moja PRAVÁ LÁSKA dala… pozitívne utvrdenia, vnútorné hranice, čas na uplatňovanie starostlivosti o seba, uvedomovanie si svojich strachov, uzdravenie vnútorného dieťaťa, Vyššiu silu tak, ako ju chápem, priateľov v uzdravovaní, úctu voči pocitom, spracovanie zármutku, prijatie a emocionálnu úprimnosť. Pozitívne utvrdenia sú jednoducho najsilnejšie a najdôležitejšie nástroje v procese uzdravovania. Spoluzávislosť je stav spôsobený vyrastaním v spoločnosti, kde je normálne posmievanie, emocionálna neúprimnosť, kde nás učia falošné názory o podstate a zmysle života. Sme duchovné bytosti a žijeme ľudskú skúsenosť.

V jedenásty vianočný deň mi moja PRAVÁ LÁSKA dala… možnosť hovoriť svoju pravdu, pozitívne utvrdenie, vnútorné hranice, čas na uplatňovanie starostlivosti o seba, uvedomovanie si svojich strachov, uzdravenie vnútorného dieťaťa, Vyššiu silu tak, ako ju chápem, priateľov v uzdravovaní, úctu voči pocitom, spracovanie zármutku, prijatie a emocionálnu úprimnosť. Je dôležité, aby sme mali svoj hlas a stáli za ním. Mnohí z nás boli v detstve poškodení hanbou. Tým, že nahlas povieme, čo cítime bez toho, aby sme obviňovali niekoho druhého, môžeme začať preberať zodpovednosť za svoju osobnú pravdu. Nie je dôležité, či nás ten druhý počuje. Je to dôležité pre nás. Môžeme sa rozvinúť do stavu, kedy sme schopní rozpoznať, že dokážeme požiadať o to, čo potrebujeme a vysloviť to ako žiadosť či pozvanie pre iných s tým, že sa toho môžu zúčastniť alebo nemusia. Začneme k sebe priťahovať ľudí, ktorí sú dôveryhodní a v tomto procese budeme sami sebou a nebudeme viac nosiť masku.

V dvanásty vianočný deň mi moja PRAVÁ LÁSKA dala… modlitbu a meditáciu, pozitívne utvrdenia, vnútorné hranice, čas uplatňovať starostlivosť o seba, uvedomovanie si svojich strachov, uzdravenie vnútorného dieťaťa, Vyššiu silu tak, ako ju chápem, priateľov v uzdravovaní, úctu k svojim pocitom, spracovanie smútku, prijatie a emocionálnu úprimnosť.

Bože, daj mi vyrovnanosť, aby som prijal to, čo zmeniť nemôžem, odvahu, aby som zmenil to, čo zmeniť môžem, a múdrosť, aby som vedel odlíšiť jedno od druhého. AMEN.

(úryvok)
Robert Burney
Making Healthy Choices During the Holidays