Potom, čo sa Jon Ashworth nedávno otvorene a verejne zdieľal so svojimi skúsenosťami súvisiacimi s tým, že je dieťa alkoholika, zdá sa, že reálna zmena, ktorá je potrebná pre deti alkoholikov, by mohla nastať v roku 2017. Keď som na to myslel, chcel som sa rozdeliť s niektorými vecami, o ktorých si myslím, že by to boli podnetné body do diskusie.
Zamerajme sa na deti alkoholikov
Toto je bod, ktorý neustále pripomínam pri rôznych príležitostiach – nie tak dávno v článku „Veľká chyba spoločností“ – pretože ho považujem za dôležitý. Môže byť veľmi ľahké zamerať sa na snahu, aby alkoholik prestal piť a v tomto úsilí sa podpora, ktorú tak zúfalo potrebujú deti alkoholikov, celkom stratí. Myslím si, hoci by sa dalo urobiť ešte oveľa viac, že spoločnosť sa naozaj usiluje o podporu alkoholikov. No to, čo absolútne nerobíme, je podporovanie detí a dospelých detí alkoholikov, zatiaľ čo sú ich rodičia v alkoholizme aktívni. Znamená to ponúkať podporu deťom, ktorá nemusí prichádzať cez rodičov. Z nejakého dôvodu sa zdá, akoby to bolo pre ľudí niečo desivé, no musíme pochopiť, že popieranie tejto reality je veľmi hlboko zakorenené. To nám pomôže lepšie si uvedomiť, čo vlastne riešime.
Ako riešiť popieranie
Ľudia často považujú popieranie za „ponorenie hlavy do piesku“, no toto neodráža úplný obraz. Naznačuje to, že keby sme nejakým spôsobom primäli alkoholika k tomu, aby videl škody, ktoré jeho pitie spôsobuje, mohli by sme jeho popieranie prelomiť. Avšak pri alkoholizme je to oveľa komplexnejšie. Keď som aktívne pil, boli chvíle, keď som sa uprostred dňa prebral na dlážke v našej obývačke, namočený vo svojom vlastnom moči, obklopený rozbitým sklom vediac, že moje deti by mali byť v škole, no zároveň nemajúc predstavu o tom, kde sú. Takéto veci som robil opakovane. Aj napriek tomu by som nepriznal ani sebe ani nikomu inému, že mám problém. Keby ste sa mi snažili povedať, že moje deti si kvôli tomu zaslúžia pomoc, celkom by som sa uzavrel a s deťmi by som vôbec nehovoril. No niekde vo svojom vnútri som vedel, že to nie je správne, ale popieranie aj tak všetko prekonalo. Moje deti často nevideli chaos, ale počuli ho. Často je to tak, že popieraním žijú obaja rodičia, hoci iba jeden z nich pije. Presvedčiť teda rodičov, že ich pitie má dopad na ich deti, je vysokánskou horou, ktorú je potrebné zdolať a keď k tomu pridáme fakt, že tieto rodiny často navonok vyzerajú úplne normálne, máme problém. Som presvedčený, že tento problém sa dá prekonať a to tým, že pomôžeme práve týmto deťom. Dá sa to urobiť niekoľkými spôsobmi.
Povedomie
Keď berieme do úvahy to, čo vieme o popieraní, je jasné, kde by sme mali zamerať svoju pozornosť, keď sa snažíme budovať povedomie a je to práve zvyšovaním povedomia o tom, aký to má dopad na deti – na dospelé deti alkoholikov aj na deti alkoholikov. Znamená to, že každému jednému z nich musíme dať vedieť, že byť dieťaťom alkoholika je závažná vec. Príliš veľa detí alkoholikov stále nevie, že to závažné je a toto musíme zmeniť. Začnem tým najjednoduchším. V každej škole by mal visieť plagát Nacoa (Národná asociácia pre deti alkoholikov – žiaľ, na Slovensku podľa našich vedomostí zatiaľ nič podobné neexistuje). Neviem si ani predstaviť, ako by bola táto skutočnosť zmenila môj život. Priame rozhovory s deťmi na rôznych zhromaždeniach by mohli doslova zmeniť ich životy, pretože tým by sa otvorili svety toľkých detí, ktoré trpia. Samozrejme, keby sme vyzbrojili učiteľov, lekárov, políciu atď. presnými informáciami o tom, ako pristupovať k deťom alkoholikov, malo by to obrovský dopad. Mnohí z nich nemajú predstavu o tom, čo týmto deťom ponúknuť a nie je to o tom, aby sme na nich presunuli ešte viac zodpovednosti; je to len o tom, aby vedeli, s čím sa vo svojom živote potýkajú. Predstavte si, keby polícia pri legitimovaní môjho otca – ako sa často stávalo – namiesto toho, aby mi povedala: „Je v poriadku, len je trocha opitý“, povedala: „Opýtaj sa svojho učiteľa, čo je to Nacoa“. Táto jednoduchá odpoveď mi mohla ponúknuť záchranné lano. To, čo by bolo jadrom povedomia, ktoré je ponúkané, by bola skutočnosť, že deťom alkoholikov by mala byť ponúknutá anonymná dôverná pomoc aj napriek popieraniu ich rodičov.
Anonymita
Viem, že už som o tom hovoril, ale opäť sa k tomu vrátim. Nejaký čas som si myslel, že keď som bol mladší, nikdy by som nebol rozprával z pozície dieťaťa alkoholika, ale teraz som presvedčený, že keby som nadobudol dôveru, urobil by som to. Keby som bol úprimne veril, že by som sa mohol porozprávať s niekým celkom dôverne dokonca bez toho, aby som musel sedieť oproti nemu, asi by som to bol urobil. Mohlo to zmeniť môj život a pomôcť mi pochopiť temnotu mojej mysle. Vďaka Nacoa táto komunita už existuje (žiaľ, na Slovensku ešte nie) a so správnou podporou by mohla byť jadrom zmeny pre milióny detí. Anonymita je kľúčom k zmocneniu detí alkoholikov napredovať aj napriek pitiu ich rodičov. To by nemalo byť podceňované pri získavaní dôvery detí alkoholikov. Tieto deti sú často extrémne vnímavé, sú k tomu nútené, a so správnymi poznatkami majú moc stať sa tou zmenou, ktorú chceme vidieť. Som presvedčený, že anonymná pomoc je jednoznačne najlepší spôsob ako im túto moc dať. Povedal som to miliónkrát, ale hovorím to opäť: „Nie je to o tom, že tie deti nechcú rozprávať, ale o tom, že sme im neposkytli prostredie, ktoré potrebujú, aby sa otvorili.“ Nacoa to už dosť dávno pochopila a presne toto ponúka. Podporujme bezpečné prostredie a nepodporujme ich mlčanie.
Buďme opatrní s ohľadom na to, čo sa učíme z kampaní proti fajčeniu
Budem prvý, kto bude bojovať za kampane proti fajčeniu. Bol som fajčiar a prestal som s tým a zrejme ma ovplyvnili kampane proti fajčeniu. Avšak nie je možné jednoducho preniesť rovnaké metódy na alkohol, pretože som presvedčený, že by to nielenže nefungovalo, ale malo by to aj negatívny dopad na to, čo chceme dosiahnuť. Nehovorím, že nie sú veci, ktoré sa z toho nemôžeme naučiť, ale v jadre týchto kampaní bolo v podstate dať ľuďom na vedomie, aké zlé je fajčenie. Rýchlo sme sa posunuli z bodu, kedy sme mohli fajčiť kdekoľvek, až po bod, kedy sme mali zlý pocit z toho, že fajčíme na zastávke. V skutočnosti sme okolo fajčenia v určitom zmysle vytvorili stigmu a to naozaj fungovalo. Keď príde na alkoholizmus, musíme k nemu pristupovať odlišne a pokračovať na ceste zmenšovania stigmy. Znamená to uvedomiť si, že prílišné pitie je takmer vždy príznakom hlbšieho duševného problému. Alkoholici nie sú ako fajčiari, ktorí sú namotaní na nikotín, ale skôr sa snažia uniknúť z reality, ktorú nezvládajú. Opäť spomeniem popieranie. Ak je alkoholik v štádiu, kde sa toto popieranie nedá prelomiť a ak ho vyzbrojíme faktami o jeho pití, veľmi to k prelomeniu popierania nepomôže. Schopnosť sebaklamu u alkoholikov presahuje základný intelekt. Tá potreba úniku z reality je často oveľa hlbšia než si väčšina ľudí dokáže predstaviť a to je dôvod, prečo je spoločnosť taká zmätená, keď vidí ľudí recidivovať po takých devastačných varovaniach ako je zlyhanie pečene. Musíme naďalej pracovať na prelomení tejto stigmy a snažiť sa docieliť prostredie, kde budú mať alkoholici pocit, že je v poriadku priznať si problém a začať pracovať na tom, čo sa skrýva pod povrchom. No ak by sme sa rozhodli ísť k rovnakému koreňu ako má fajčenie, a takmer hanobili ľudí, ktorí pijú príliš veľa, ešte viac by sme tým do detí alkoholikov vštepili to, že ich rodičia zlyhali a tiež to, že ich spoločnosť vníma ako zlých ľudí; toto by iba prehĺbilo ich ďalšie mlčanie. Takže keď sa pozeráme na kampane proti fajčeniu, prospešnejší by bol trocha jemnejší prístup.
Reklamné kampane
Boli spomenuté reklamné kampane, tak sa ich dotknem. Všetci poznáme fajčiarske reklamné kampane. Sú skutočne šokujúce.
No keď pozeráme na alkoholizmus, musíme byť obozretní. Jednoduchý transfer myšlienky ako obrázku by mohol mať protichodný účinok vo vzťahu k deťom alkoholikov. Už som sa zmienil o posune od bodu, kedy človek mohol fajčiť kdekoľvek, k tomu, že mal zlý pocit z fajčenia na autobusovej zastávke – fungovalo to pri fajčení, no deti alkoholikov musia riešiť hlboké pocity osamelosti na každodennej báze – pocity, že nikam nepatríme, že nie sme takí dobrí ako všetci ostatní, že ľudia zistia, akí sme hrozní. Keby sme sa dennodenne museli zaoberať takýmito plagátmi či reklamami, neodsunulo by nás to ešte ďalej od bezpečného prostredia, po ktorom túžime, aby sme dokázali rozprávať o tom, ako sa cítime? Mohli by mať skutočne ničivý účinok na to, ako deti alkoholikov vnímajú svet. Verejnosť bude namietať, že tieto kampane budú také šokujúce, že ľudia kvôli ním prestanú piť. Akceptujem skutočnosť, že sú ľudia, ktorí pijú trošku viac, ako by mali a takéto šokujúce taktiky by ich mohli odradiť, no nie je to väčšina tých, ktorými sa tu zaoberáme. Neverím, že šokujúce taktiky fungujú rovnako ako u fajčiarov. Väčšina alkoholikov šokuje samých seba týždenne alebo dokonca denne oveľa viac, než by dokázala akákoľvek reklama a hádajte čo? Pijú opäť. To je kolotoč alkoholizmu. Preto si myslím, že prevziať niečo z toho, čo sme sa naučili v protifajčiarskych kampaniach je dobrý nápad, pokiaľ ho prispôsobíme na problém, ktorý riešime. Jemnejší prístup, ktorý je zacielený na deti alkoholikov, by mohol mať obrovský účinok. Opäť opakujem, že naše zameranie by malo byť na deti alkoholikov. Použiť nasledovných 6 faktov by mohol byť dobrý začiatok:
- Nezapríčinil som to.
- Nemôžem to kontrolovať.
- Nemôžem to vyliečiť.
- Môžem sa starať o seba.
- Môžem vyjadrovať svoje pocity.
- Môžem robiť zdravé rozhodnutia.
Snažíme sa dať deťom vedieť, že piť príliš veľa nie je normálne a že ony napriek všetkému môžu napredovať a nachádzať v živote aj pozitívne veci aj napriek skutočnosti, že rodičia pijú. Pozrite sa na štatistiku detí alkoholikov – je u nich:
Šesťkrát vyššia pravdepodobnosť, že budú svedkami domáceho násilia.
Päťkrát vyššia pravdepodobnosť, že budú mať problém s prijímaním potravy.
Trikrát vyššia pravdepodobnosť, že budú zvažovať samovraždu.
Dvakrát vyššia pravdepodobnosť, že budú mať problémy v škole.
Dvakrát vyššia pravdepodobnosť, že sa u nich rozvinie alkoholizmus alebo iná závislosť.
Dvakrát vyššia pravdepodobnosť, že sa dostanú do problémov so zákonom.
Musíme sa usilovať prelomiť tento cyklus teraz a som presvedčený, ako sme už povedali, že keď sa zameriame na deti, poskytne nám to oveľa lepšiu príležitosť prelomiť tento cyklus teraz. Takisto to privedie tých, ktorí by možno aj pomocou šokujúcej kampane dospeli k tomu, že prestanú piť, k rovnakej skutočnosti, no bez pridania stigmy. Tiež si myslím, že zameranie sa na deti udrží v hre verejnosť. Nechceme vstúpiť do vojny s každým, kto konzumuje alkohol.
Udržať v hre každého
Aj toto je dôležité. Veľa rodičov pije zdravým spôsobom tak, že to na deti nemá nijaký negatívny dopad. Nechceme alkohol haniť. V našej spoločnosti je veľmi hlboko zakorenený a keby sme ho označili jednoznačne ako zlý, ľudí by sme okamžite odradili. Urobme to tak, že jasne poukážeme na nebezpečenstvo, no bez toho, aby sme na niekoho útočili. Opäť si myslím, že zameranie sa na deti túto príležitosť poskytuje. Sme tu preto, aby sme pomohli deťom, ktoré sú negatívne ovplyvnené. To je náš cieľ. Som presvedčený, že ak sa naň zameriame, mohlo by to mať veľký dopad na budúcnosť a v spätnom pohľade na štatistiku by to mohlo byť výrazne preventívnym krokom. Som dieťa alkoholika a vôbec som to nevedel, kým som sa nestretol s Nacoa. Len si predstavte, čo by sa bolo stalo, keby som si ako 10-ročný prečítal nejaký plagát Nacoa. Keby som začal sledovať ich sociálne médiá. Potom by som im začal písať maily. Potom by som zatelefonoval na linku pomoci. Možno, snáď by som sa začal meniť, keď som mal 15 a nie 25 rokov. A tých 10 rokov zapríčinilo strašne veľa bolesti mne aj tým, s ktorými som prichádzal do kontaktu, hlavne mojim deťom. Rýchlejšia pomoc mohla tento cyklus prelomiť oveľa skôr. Veľmi rád by som počul, čo si o tom myslíte vy, tak vás prosím, aby ste tento článok okomentovali. Takisto ak máte nápady, ktoré by mohli pomôcť s vytvorením nejakej dobrej stratégie pre deti alkoholikov, navštívte webovú stránku Liama Byrnesa (britský politik, ktorý jeden z hlavných podporovateľov Nacoa, dospelé dieťa alkoholika – poznámka prekladateľa).
Things to consider as we try to help children of alcoholics.