Ako zabrániť, aby tvoja minulosť formovala tvoju budúcnosť

Naše najdôležitejšie roky pre rast sa objavujú ešte skôr, než dovŕšime päť rokov. Počas týchto rokov je bezpečné povedať, že o väčšinu z nás sa starala iná schopná ľudská bytosť. Nanešťastie hoci sú mnohí z nás vďační za to, že mali naplnené svoje fyzické potreby, v oblasti emocionálnych potrieb to už neplatí. Možno sme nemali starostlivú mamu, emocionálne prítomného otca alebo možno sme vôbec nemali rodičov. Možno nás vychovávali súrodenci, ktorí vôbec nevedeli ako to robiť. Dobrou správou je, že nič z toho nemusí mať vplyv na to, kým sa staneš.

Je jasné, že tieto roky nepochybne ovplyvňujú to, kým sme dnes, no vôbec nie sme odsúdení žiť v dôsledkoch snáh našich rodičov. V skutočnosti sme tým, kým sa rozhodneme byť. Problém je, že ak nevieme, že sme dostatoční, nikdy sa nemusíme dozvedieť ani to, kým sme schopní sa stať. Tak ako sa tam môžeme dostať? Odpoveď môže byť zložitá, ale aj celkom jednoduchá – staneme sa tým, za koho sa považujeme. Áno, je to o tom, ako samého seba vnímame.

Tu je návod ako môžeme prevziať kormidlo a vyjazdiť si svoju vlastnú cestu životom.

1. Buď úplne zodpovedný za svoje emócie, správanie a dôsledky. Toto môže znieť ako jednoduchá myšlienka, no nie každý prevzal za seba zodpovednosť. Aj ja som donedávna žila celkom inak. Bola som presvedčená, že veľa z toho, čo sa mi stalo, bolo kvôli vonkajším okolnostiam. Vyhovárala som sa a nikdy som neakceptovala vinu. Áno, hovorievala som „urobila som to“, no zároveň som neprijímala dôsledky. Viem. Je to naozaj strašné.

Takisto som si uvedomila, že keď som bola nahnevaná alebo som mala strach, mala som sklony hľadať útechu niekde mimo seba. To ma naozaj dostalo, lebo som si pripadala ako plačúce dieťa. Naozaj som nevedela, ako samú seba upokojiť a ako čeliť vlastným emóciám. Potom, keď som začala chápať, prečo mám problém čeliť emóciám, takisto som pochopila, prečo som mala pocit, že nikdy nie som dosť dobrá – je to preto, lebo som bola naozaj presvedčená, že dosť dobrá nie som.

Tým, ako som sa správala, som neumožňovala samej sebe byť dosť dobrá v časoch najväčšieho strachu, úzkosti či hnevu. Nedovoľovala som samej sebe byť dosť dobrá v tých najhorších okolnostiach. Namiesto toho som vždy hľadala cestu von, keď som v skutočnosti mala prechádzať cez všetky emócie. Priala by som si, aby som sa to bola naučila oveľa skôr, no som šťastná, že sa mi to konečne podarilo. Teraz viem, že som pre seba dosť dobrá a upokojujem sa mojimi vlastnými uisteniami a pevným presvedčením, že budem v poriadku, lebo sa tak rozhodnem.

2. Buď k sebe pravdivý. Jedna vec, ktorú som sa naučila je, že existuje rozdiel medzi tým byť úprimný a byť pravdivý. Úprimnosť je uznanie toho, čo existuje. Zoberme si napríklad myšlienky a pocity. Som úprimná, keď hovorím, že sa cítim nemilovaná, no to neznamená, že som aj pravdivá. Byť pravdivá by znamenalo povedať: „Viem, že sa cítim nemilovaná, ale pravdou je, že to tak nie je. Cítim sa nemilovaná, lebo mám problém prijať samú seba.“ Vidíš tú hĺbku? Presne toto sa vyžaduje, aby si bol pre seba dostatočný – ísť veľmi hlboko a uznať skryté veci, ktoré tam máš, aby si ich odhalil a vyniesol na svetlo.

A potom, keď sú tieto veci známe, môžeš samého seba upokojiť potvrdením nových právd. Teraz namiesto toho, aby som vravela: „Cítim sa nemilovaná“, hovorím: „Cítim sa nemilovaná, ale som milovaná a stojím za to, lebo som presne taká.“

3. Buď so sebou v pohode. Ďalší spôsob, ako byť sám pre seba dosť dobrý, je plne sa akceptovať. Všetko dobré, zlé, škaredé, krásne, pekné – všetko! Všetko to prijmi, pretože je to všetko, čo máš a len preto, že v tomto momente si niečím, neznamená to, že takým vždy aj zostaneš. Pamätaj, ty nie si tvoje chyby. Ty dokonca nie si ani tvoje silné stránky.

Ty si ty, lebo si stvorený na Boží obraz. Ty si ty, lebo si duša, ktorá bola stvorená, aby milovala a bola milovaná. Vyžaduje si to prax, no staraj sa o to, aby si bol tým, kým si. Smej sa vtedy, keď sa ti chce, plač vtedy, keď sa ti chce, rob to, čo ťa teší a ži, lebo to si ty.

Bez ohľadu na to, čo ťa ako dieťa učili alebo neučili, pamätaj, že byť dostatočný je identita. Sme dostatoční, dosť dobrí, pretože to je to, kto sme. Nie je to o tom, čo robíme, čo hovoríme alebo čo dosiahneme. Naučila som sa, že do akej miery akceptujeme zodpovednosť za to, že sa nám určité veci dejú a vieme sa upokojiť, do takej miery budeme pre seba dosť dobrí. No aj keď zlyháme a nie sme dostatoční – stále sme dosť dobrí. Stále sa musíme akceptovať takí, akí sme, lebo všetko, čo máme, sme my sami. Len my sa môžeme rozhodnúť žiť život – prítomnosť – ktorá napĺňa každé vlákno nášho bytia.

https://www.soberrecovery.com/recovery/how-to-stop-your-past-from-shaping-your-future/