12 sep
  • By ZBZ Admin
  • Cause in

Ako mi môj pes pomohol zachrániť život

Stále si pamätám na ten deň, keď do môjho života prišiel Troy. S nevlastnou sestrou sme sa rozhodli navštíviť psí útulok. Mojím zámerom vtedy nebolo vlastniť psa, no vždy som mala k zvieratám zvláštne puto. V ten konkrétny deň ma to okamžite ťahalo k asi desaťkilovému medovému teriérovi s ušami ako Yoda. Bol veľmi milý. Len čo som zistila, že sa mu končí čas, dokedy môže zostať v útulku, vedela som, že si ho musím vziať domov. Okamžite som si ho osvojila a v tej chvíli sa začalo najúžasnejšie priateľstvo, v aké som kedy mohla dúfať.

Počas nasledujúcich jedenástich rokov sme si vytvorili nezlomné puto. Bol to dokonalý spoločník a prejavoval mi bezpodmienečnú lásku. Spolu sme cestovali z mojej rezidencie v Kalifornii do môjho rodinného domu v Indiane. Bolo to zhruba v tom istom čase, kedy sa začalo stupňovať moje pitie a užívanie drog.

Život v rýchlom pruhu

Vo svojej mysli som žila život, akoby to bola jedna veľká párty. V mojom živote začali stále viac prevládať drogy a začala som trpieť vážnymi dôsledkami môjho pitia, ako boli autonehody alebo zastavenie políciou kvôli mojej intoxikácii. Je zázrak, že ma za to nikdy neodsúdili a že Troy tým všetkým so mnou prechádzal.

Nakoniec sa moje pitie tak veľmi zhoršilo, že som musela odísť z Kalifornie a presťahovať sa späť do Indiany k mojej mame. Tam som sa okamžite začala stretávať so svojimi starými kamarátmi, ktorí popíjali a jedným z nich bola aj moja nevlastná mama. Jeden večer, keď sme sa skláňali nad piatym pohárom džinu, som zrazu zažila moment precitnutia. Prvý raz som si všimla, ako ju alkohol zamrazil v čase. Nič v jej živote sa od mojich siedmich rokov nezmenilo a ja som opäť robila to isté – nasledujúc ju v jej šľapajách.

Vedela som, že nechcem žiť tak isto a zdalo sa mi, že prvým krokom by mal byť môj odchod z Indiany. Jedna kamarátka zo školy predo mnou spomenula, že sa plánuje odsťahovať do Kalifornie a usilovať o hereckú kariéru a ja som zúfalo chcela ísť s ňou. No keďže som nemala nijaké financie, vedela som, že budem potrebovať matkinu pomoc. Povedala som jej to a na moje prekvapenie mi povedala, že mi pomôže. No dala mi podmienku: musím vyhľadať pomoc kvôli pitiu.

Nástup … a odchod

Na začiatku som váhala, no niekde hlboko vo vnútri som vedela, že môj život sa mi vymyká spod kontroly. Okrem toho ak to mala byť jediná prekážka v mojom odchode do Kalifornie, stálo to za to. Nastúpila som na svoje prvé a jediné liečenie na 30 dní, kým mama dávala pozor na Troya.

Počas môjho pobytu som nečakane zažila psychickú zmenu. Po prečítaní Veľkej knihy (kniha Anonymní alkoholici) sa mi uľavilo, keď som zistila, prečo som sa správala tak, ako som sa správala. Nebolo to preto, lebo som bola zlá, ale preto, lebo som bola chorá. Začala som vidieť, že som trpela v dôsledku alkoholizmu. Tiež som sa naučila, že som bola na alkohol alergická, čo sa prejavilo vo fenoméne cravingu a vysvetľovalo to moje záchvaty. Tvárou v tvár som čelila „diere“ vo svojom vnútri, ktorú som sa snažila zaplniť ľuďmi, miestami a vecami. Špecialisti v liečebni to nazývali „choroba duše“ a povedali, že problém spočíva v mojom myslení. Jedinou liečbou bola úplná abstinencia. Bolo to pre mňa veľké sústo, no bola som otvorená ideálom, o ktorých som sa dozvedela.

Po úspešnom ukončení liečby som sa triezva odsťahovala do Kalifornie s Troyom. Zapojila som sa do uzdravovania a zvládala som triezvy život niečo cez tri roky. Chodila som na stretnutia, mala som záväzky, chodila som na abstinentské večierky a mala som sponzorku. V mojom okruhu priateľov som bola dokonca trocha populárna. Bolo to úžasné obdobie, no nanešťastie sa moje správanie v určitých oblastiach nezmenilo. V skutočnosti som nikomu nedovolila, aby ma naozaj spoznal a stále som si chcela chrániť svoj imidž. V dôsledku toho som začala potichu v mojom uzdravovaní trpieť. Nosila som svoju triezvosť ako vyznamenanie a kvôli tomu som nikomu nepovedala, čo sa deje za zatvorenými dvermi. Nakoniec bola moja bolesť neznesiteľná a napila som sa.

Doma s Troyom

Mala som v pláne, že budem piť len deň-dva, no trvalo to dva roky. Troy mi bol celý čas oddaný. Bol úzkostlivý, keď som pila a najmä vtedy, keď tam boli aj drogy. Akoby vedel, že mám veľký problém. Veď napokon ma videl triezvu posledné tri roky a videl, ako dobre mi to išlo.

Bolo jasné, aké je to zlé, keď som sa jedného dňa dostala do varu a zabudla som ho vziať von. Sedela som doma, ľutovala sa v beznádeji, keď som si všimla Troya, že sedí na niečom, čo vyzeralo ako rozmazaná krv. Trpezlivo sa na mňa pozeral a zúfalo potreboval ísť vonku. Pozrela som sa naň bližšie a zistila som, že krváca. V slzách som padla na kolená a hneď som ho vzala vonku.

Mala som z toho pocity viny a hanby. Troy bol taký dobrý, že sa rozhodol nepošpiniť sa vnútri aj napriek stavu, do akého som ho dostala. Veľmi ma to bolelo. On sa celé tie roky o mňa staral, a ja som sa oň nestarala. Zrazu som si uvedomila, že vo svojej závislosti neubližujem len sebe, ale aj jemu.

Nová ja

Teraz som bola pripravená celkom vytriezvieť. Nešla som na ďalšie liečenie, lebo som vedela, čo sa odo mňa očakáva. Namiesto toho som začala každý deň chodiť na stretnutia. Niekedy aj dvakrát za deň. Tiež som nadviazala vzťahy s druhými, ktorí chodili na stretnutia a stali sa mojimi spolupútnikmi. Našla som si sponzorku a konečne som bola ochotná prijímať aj usmernenia a dovoliť niekomu, aby ma naozaj spoznal. A to, čo bolo najdôležitejšie – bola som ochotná uplatňovať 12 krokov v každej oblasti môjho života a zároveň som pochopila, že triezvosť neznamená, že môj život bude dokonalý. V dôsledku svojej recidívy som pochopila, že triezvy život je lepší bez ohľadu na životné výzvy, ktorým budem čeliť.

S Troyom sme prežili ďalšie tri roky triezvosti. Mal 11, keď zomrel a celkom ma to zničilo. Každý mi vravel, aby som si zohnala iného psa. Zdráhala som sa, ale urobila som to a opäť som sa doň zamilovala. Volá sa Chance a vyzerá presne ako Troy, iba je biely. Za celých 10 rokov ma nikdy nevidel opitú či nadrogovanú. Dnes som šťastná, veselá a slobodná. Triezvosť mi dala život presahujúci aj moje najdivokejšie sny.

https://www.soberrecovery.com/recovery/how-my-dog-helped-save-my-life/