Pre mnohých je deň Vďakyvzdania naplnený rodinou, priateľmi a slávnostným jedlom. Ľudia sa stretávajú, aby sa tešili z dobrého jedla, strávili spolu dobrý čas a prejavili svoju vďačnosť.

Niektoré tradície sa krútia okolo náboženskej viery – ďakovné modlitby Vyššej moci za dary prijaté počas roka. Pre iných je tento sviatok jednoducho založený na historickom zázname o tom, ako sa stretli pútnici a domáci a zdieľali sa spolu s hojnou žatvou odložiac bokom všetky rozdiely, aby sa tešili z dňa plného vďaky. A pre niektorých je tento záznam prinajlepšom spochybniteľný a tým spochybňujú aj samotný sviatok.

No bez ohľadu na vieru, historické fakty či prítomnosť rodiny je dôležité mať nejaký oficiálny deň vďačnosti a to najmä pre nás, ktorí sa uzdravujeme. Vďačnosť by mala byť súčasťou každodenného života a sviatok Vďakyvzdania ponúka jedinečné príležitosti na začatie tejto každodennej praxe.

Za čo môžeme byť vďační?

Samotné uzdravovanie je niečo, za čo môžeme byť vďační. Mnohí z nás sa takmer celkom stratili v aktívnej závislosti, spoluzávislosti a/alebo v problémoch, ktoré súvisia s tým, že sme dospelé deti závislých. Bez ohľadu na dôvody, pre ktoré sa dnes uzdravujeme, môžeme byť vďační za to, že sme sa vôbec našli.

A hoci mnohí z nás kvôli tejto chorobe, dôsledkom našich činov či procesu uzdravovania a skutočnosti triezveho života stratili priateľov, členov rodiny a iných dôležitých ľudí, máme samých seba a to je niečo, čo sme pravdepodobne nikdy predtým nemali. Preto je to na zozname vďačnosti tá úplne prvá priorita.

Od seba k druhým

Vzťah, na ktorom pracujeme, aby sme v zotavovaní uzdravili seba, je najdôležitejší. Pre tých z nás, ktorí sa naučili milovať sa bez podmienok, potrebuje náš stôl Vďakyvzdania iba jedno miesto.

To ale neznamená, že by sme nemali urobiť miesto aj pre ďalších, ktorí potrebujú spoločenstvo. Je to presne naopak. Mali by sme sa otvoriť voči nášmu uzdravujúcemu sa spoločenstvu a otvoriť svoje srdce a domovy pre tých, ktorí potrebujú našu spoločnosť.

No nikto z nás nepotrebuje prepychové oslavy s obrovským množstvom ľudí preto, aby sa necítil sám. Veľmi dobre si uvedomujeme, že raz sme boli obklopení svojimi blízkymi – priateľmi, rodinou a inými dôležitými ľuďmi – a napriek tomu sme sa nikdy necítili prázdnejší či osamelejší. Nemali sme samých seba. Ale teraz máme.

Tento rok je iný

Takže počas dňa Vďakyvzdania si vyhraďte čas na to, aby ste o tejto skutočnosti uvažovali. Namiesto toho, aby ste sa sústreďovali na všetko, čo vám chýba, zamerajte sa na svoje vnútro a na to, čo ste našli. Zamerajte sa na hojnosť a nie na nedostatok. Zmeňte svoj pohľad a zamerajte sa na vďačnosť, buďte vďační za všetko, čo máte teraz v tomto momente a za to, čo máte príležitosť v budúcnosti získať.

Buďte vďační za seba a dovoľte, aby tento deň Vďakyvzdania odštartoval každodenný zvyk prejavovania vďačnosti za seba a za svoje uzdravovanie. Napokon vaša prítomnosť je niečo, čo ste v aktívnej závislosti stratili nielen vy, ale aj ostatní, ale teraz sa vraciate späť domov a uzdravujete sa. Nie nevyhnutne na fyzické miesto či do geografickej oblasti, ale k pravde, ktorou ste.

Ak za nič iné, tak za toto buďte vďační. Vaša prítomnosť je naozaj tým najväčším darom.

https://www.soberrecovery.com/recovery/how-to-practice-gratitude-more-than-ever-this-thanksgiving/