Snaha posunúť svoj život cez nejaký bod zlomu sa môže niektorým zdať veľmi dramatická a možno aj prehnaná, no ak si vyrastal v alkoholickej rodine, nemusí ti to pripadať až také pritiahnuté za vlasy. Svoje rodiny sme chránili tak, že sme strážili ich tajomstvá a pokračujeme v podobnom správaní, aby sme získali uznanie. Preberáme zodpovednosť za chyby svojho partnera a snažíme sa ich „opraviť“, čo uňho vyvoláva vzdor. Je pre nás ťažké vyjadriť svoje pocity … svoje úprimné emócie a tak ich len hádame alebo vzhliadame k partnerovi či iným, aby nám pomohli prísť na koreň veci. Sme sebakritickí a hoci veľmi túžime po blízkosti, odmietame ju. Predpokladáme, že nie sme hodní partnerovej lásky a veríme, že nakoniec budeme odmietnutí. Nepredvídateľnosť, ohrozenie emocionálnej a fyzickej bezpečnosti a nevyspytateľné emocionálne prejavy je to, čo bežne prežívajú dospelé deti alkoholikov.
Hoci dospelé deti alkoholikov dospejú fyzicky, po emocionálnej, psychickej a duchovnej stránke sú mnohí z nás v štádiu raného detstva, pretože sme sa nikdy nenaučili „normálnemu“ spôsobu myslenia, cítenia či reagovania. Dospelé deti alkoholikov život zvládajú pomerne dobre, pokiaľ ide všetko bez problémov, no keď zažívajú konflikt, polemiku alebo krízu, nereagujú ako dospelí – odtiaľ pomenovanie dospelé dieťa.
Netrvalo mi dlho, kým som si uvedomila, že som dospelé dieťa. Vo vzťahoch som neustále prežívala akýsi zmätok. Bola som nahnevaná, frustrovaná a nespokojná. Moje vzťahy boli koločmi strachu, vzdoru, zmätku a množstva rozchodov. Uviazla som v rovnakých vzorcoch a rovnakých hádkach. Vyberala som si rovnakých partnerov a vždy som mala problém niekomu dôverovať. Láska bola pre mňa tajomstvom, no napriek tomu som svojím partnerom dokázala veľmi rýchlo hovoriť: „Milujem ťa.“
Do vzťahov som vstupovala s nadšením a novým odhodlaním, že tento raz to vydrží. No všetky moje vzťahy mali dátum expirácie. Bola som naprogramovaná tak, že som robila obete z tých druhých alebo som sa obeťou stávala ja sama. Napriek všetkému som sa vždy cítila osamelá, zranená, utrápená, zanedbávaná, zneužívaná, zahanbená a vyčerpaná. Všetky tieto charakteristiky pripomínajú to, ako som sa cítila v detstve … a verila som, že je to „normálne“.
Moje vzťahy boli založené na strese, konflikte, nedôvere a zneužívaní. Konflikt vo mne vyvolával ďalšie pocity, ktoré vytvárali úľavu od pocitov opustenosti. Zvykla som telefonovať ľuďom a jednoducho sa na nich vyventilovať. Nakoniec mi už nikto nevolal. Chodila som na 12-krokové stretnutia, ale nestačilo to.
Posledná kvapka prišla, keď som sa už 3 a pol roka uzdravovala – ocitla som sa so zbraňou priloženou k hlave po tom, čo som ukončila ďalší vzťah.
Moja skúsenosť je, že nijaká stratégia, kniha, utvrdenie či technika nemohla utíšiť moju emocionálnu, psychickú a duchovnú bolesť, ktorou som trpela, pretože to boli vnútorné odkazy a presvedčenia (a neboli vedomé), ktoré ku mne priťahovali ľudí, s ktorými som mohla spoločne vytvárať rovnaké dysfunkčné prostredie, v akom som vyrastala.
Tieto domnienky, vnímania a postoje, ktoré si neuvedomujeme, riadia naše činy v našich vzťahoch. Definujú, čo je dobré a čo zlé, čo je skutočné či pravé. Otáčajú naše vnímanie pozitívnym alebo negatívnym smerom a formujú náš charakter. Určujú naše zdravie, kradnú nám vášeň a riadia alebo ohraničujú kroky, ktoré robíme.
Množstvo dospelých detí je zvyknutých jednoducho konať na základe myšlienok a pocitov a veľmi zriedkavo dokážu spomaliť, aby rozmýšľali o tom, čo sa odohráva „za scénou“ ich mysle. A práve to, čo sa odohráva „za scénou“ našej mysle má obrovský dopad na náš každodenný život a vzťahy. Skutočnosť, že o tom nerozmýšľame ani to nespochybňujeme a iba berieme veci také, aké sú … spôsobuje, že sú obzvlášť škodlivé.
Potom, čo som si chcela vziať život, objavila som skupiny osobného rastu, ktoré mi ponúkli bezpečné miesto, kde som sa mohla intenzívne a hlboko pozrieť do svojich myšlienok, postojov, pocitov a reakcií a na to, ako silno alkohol ovplyvnil môj život a moje vzťahy.
No popieranie je zákerné! Spočiatku som sa snažil napraviť seba a vzťahy bez toho, aby som vykročila zo svojej zóny komfortu. Nechcela som veriť tomu, že odkazy, s ktorými som vyrastala, ma aj v dospelosti ovplyvňovali. Myslela som si, že keď som o tom už dostatočne dlho hovorila, moje správanie sa zmení. No hlboký strach, hlboká bolesť a hlboký vzdor, rovnako ako nezrelosť a dysfunkčné spôsoby, akými som rozmýšľala a správala sa v uzdravovaní, potvrdzovali opak.
A teraz je rad na tebe. Žiješ v rovnakých vzťahových vzorcoch – v rovnakých hádkach, vyberáš si rovnakých partnerov a zápasíš s blízkosťou a dôverou? Si pripravený prestať sa snažiť meniť svoje vzťahy len v rámci svojej zóny komfortu? Si pripravený urobiť všetko, čo je potrebné, aby si si zahojil svoje staré zranenia z detstva a aby sa ti vo vzťahoch lepšie darilo? Si pripravený nechať minulosť minulosťou? Ak áno, možnosť uzdraviť sa existuje.
https://medium.com/recovery-international/adult-children-of-alcoholics-how-to-get-out-of-fear-and-into-healing-and-transformation-8ea58268c9f0