„Volám sa Megan Lawrence a som uzdravujúca sa závislá.“
Nie vždy bolo pre mňa také ľahké vysloviť túto vetu a posledné dva a pol roka som strávila snahou pochopiť, z čoho sa vlastne potrebujem uzdraviť v prvom rade.
No keď sa spätne pozerám na svoj život, vidím, že niť závislosti sa ťahá takmer celou jeho dĺžkou. Keď som mala 12, prvý raz som sa napila. Keď som mala 14, nadrogovala som sa. A keď som mala 23, išla som do nemocnice.
Teraz mám 26. Za krátke dva roky a päť mesiacov od začiatku môjho uzdravovania 10. augusta 2015 sa len začínam učiť, prečo som stále potrebovala utekať pred pravdou.
Tá najväčšia pravda, ktorú som sa naučila? Čo sa moje závislosti snažili zo všetkých síl ukryť: moju duševnú chorobu. Niekto to označuje aj ako spolu sa vyskytujúca porucha či duálna diagnóza.
Keďže som vyrastala ako jedináčik, veľa času som trávila sama so svojimi myšlienkami. Keďže som nemala súrodenca, s ktorým by som sa mohla rozprávať, nachádzala som útechu v písaní denníka. A naučila som sa, o koľko ľahšie sa udržiavajú tajomstvá, keď pri vás nie je nikto, kto by na vás nažaloval. A tak som si zbierala hanbu a čím som bola staršia, tým viac sa moja situácia zhoršovala. Kedykoľvek som nedokázala zvládnuť nejakú emóciu, potlačila som ju, otupila a popierala, že by som ju bola kedy mala. Kvôli mojej neschopnosti vytvoriť si zdravé mechanizmy na zvládnutie mojej bolesti sa to u mňa vždy prejavovalo úzkosťou a depresiou, zneužívaním látok a alkoholu, chaotickým stravovaním, závislosťou od lásky, problémami s intimitou a spoluzávislosťou. A končilo to – alebo takmer končilo – pokusom o samovraždu.
Čo bolo také zlé na tom, kto som, že som od seba vždy musela utekať preč – čo bolo také zlé na všetkom alebo na každom, s kým som prišla do styku? Prečo som bola taká odhodlaná ísť až po kritický bod?
Kým som bola a kým sa rozhodujem byť
V roku 2013 som už mala záznam v registri trestov a vyhodili ma z futbalového tímu, tak ma to trocha prebralo a dokázala som sama premôcť závislosť od Adderallu (psychostimulant). No to, že som sa zbavila amfetamínov malo za následok, že môj už vtedy prítomný problém s alkoholom sa dostal na prvé miesto, nehovoriac už o tom, že práve v tom čase môj život ovládala aj depresia.
Čokoľvek to bolo, čo som tak veľmi nechcela cítiť, sa dožadovalo, aby som to preciťovala. V auguste 2015 som sa pokúsila svoj život ukončiť.
Odvtedy trávim každý jeden deň tým, že akceptujem tie svoje súčasti, ktoré nemôžem zmeniť, odpúšťam tým, ktorí mi ublížili a učím sa milovať aj svoje najložitejšie súčasti.
Keď sa teraz pozerám na svoj život, veľmi jasne rozoznávam medzi tým, kým som bola „pred mojím uzdravovaním“ a kým sa rozhodujem byť každý deň, keď „sa uzdravujem“.
Ako sa uzdravujem z mojich minulých zranení
Nikdy som pri liečbe závislosti, duševnej choroby a pri uzdravovaní neverila prístupu „jeden liek na všetko“. Očakávať, že všetci „zapadáme do toho istého vzorca“, je nie len nereálne, ale aj neférové. No môžem sa s vami podeliť s tým, čo fungovalo u mňa, keď išlo o uzdravovanie sa z mojich minulých zranení:
Aby som sa uzdravila z mojej poruchy príjmu potravy, uisťujem sa, aby som zostávala úprimná voči sebe, keď rozpoznávam obsesívne správanie súvisiace s kontrolovaním kalórií, prílišným tréningom a nezdravými obmedzeniami. Všímam si, kedy jem a je to spôsob ako zvládam svoju úzkosť a takisto sa vedome snažím ukončiť rituály jedenia, keď si uvedomujem, že k nim dochádza.
Aby som sa uzdravila zo svojej spoluzávislosti, aktívne si pripomínam, že som schopná povedať „nie“, keď nechcem povedať „áno“ a nemusím sa za každú cenu páčiť tomu druhému. V tom môžem byť sebecká a teraz dokážem rozpoznať, kedy sa vyhýbam svojím vlastným emóciám, aby som vyhovela emóciám niekoho iného.
Aby som sa uzdravila zo svojej úzkosti, dávam pozor na to, čo spôsobuje, že prežívam úzkosť. Tak dokážem tento problém konfrontovať, keď sa najbližšie vyskytne. Pomaly sa učím zvládať svoje myšlienky a tak ma to menej opantáva, keď sa zdá, že sa dostávajú „mimo kontrolu“.
Aby som sa uzdravila zo svojej závislosti od lásky, musela som sa vysporiadať s tým, z čoho vychádza moja túžba po ľahkomyseľnej pozornosti a takisto sa naučiť milovať samú seba aj vtedy, keď som sama. Vďaka svojmu uzdravovaniu som sa naučila, že nikto ma nemôže milovať viac než milujem samú seba.
Aby som sa uzdravila z môjho látkového zneužívania, objavujem obrovské množstvo spôsobov ako zvládať svoju duševnú chorobu v zdravých medziach na rozdiel od toho, ako som to robila kedysi, keď som vždy siahla po nejakej droge, pití alebo inom „nápravnom prostriedku“, čoho efekt bol vždy len dočasný.
Takto sa uzdravujem, takto mi je lepšie a takto v tom pokračujem naďalej: zapisovanie mojich pocitov mi pomáha pochopiť moju emocionálnu stránku; rozhovory s mojou terapeutkou porážajú moju duševnú chorobu; vďaka namáhavému cvičeniu vnímam svoj fyzický potenciál; tým, že som v kontakte s inými, prenikám do svojej duchovnej podstaty.
Vysvetliť proces uzdravovania ľuďom, ktorí týmto procesom nikdy nebudú prechádzať, je vždy výzvou. No to, na čo je dôležité pamätať je, že celé uzdravovanie je to o tom, prísť na to, čo najlepšie funguje pre mňa!
https://www.healthline.com/health/addiction/key-to-recovery-loving-myself#1