Ako koučka so vzdelaním v oblasti poradenstva, psychológie a závislostí som si myslela, že jasne poznám znaky alkoholizmu. Bola som si istá, že ich dokážem zbadať na míle ďaleko. Nepochybne sa mi nikdy ani nesnívalo, že by sa dali zamaskovať vo vzťahu s mojím romantickým partnerom.

Celé roky som chodila na poradenstvo a riešila som svoje návyky v oblasti spoluzávislosti, ktoré boli dôsledkom vyrastania v prostredí so závislosťou. V minulosti som vždy hľadala niečo, čo mi bolo známe, no teraz som si bola vedomá toho, že hľadám niečo celkom iné. Aspoň som si to myslela. Je jasné, že ešte stále som sa musela veľa učiť.
Pred menej ako desiatimi rokmi som sa uprostred jedného prechodného, no zároveň vzrušujúceho obdobia, zoznámila s istým mužom. Nedobrovoľne som musela opustiť svoj domov aj prácu a presťahovala som sa na krásne nové miesto, kde som mala len pár svojich vecí, dvoch psov a matrac na spanie. Bol to začiatok novej kapitoly môjho života.
Ešte stále som sa stretávala so svojím poradcom, no bolo to už vo fáze ukončovania a teraz som bola pripravená začať aplikovať všetko, čo som sa dovtedy naučila. Určitý čas som bola zámerne bez vzťahu, aby som sa naučila mať rada seba a bola som pripravená otvoriť svoje srdce niekomu novému. Mala som dobrý vzťah so sebou a bola som otvorená myšlienke mať vzťah aj s niekým iným.

Drew bol úspešný podnikateľ. Zdalo sa, že má veľa priateľov a známych. Okrem toho nikdy nebol obvinený z toho, že by šoféroval pod vplyvom alkoholu ani nebol súdne predvolaný kvôli tomu, že by bol na verejnosti intoxikovaný. Nikdy nebol ani pokutovaný za prekročenie rýchlosti. Na papieri to vyzeralo tak, že má oveľa viac toho prospešného ako som kedy mala ja.
Ale pil vôbec? Áno, pil. A, samozrejme, ja som bola triezva. Napriek tomu som ho nikdy nevidela opitého ani som si nevšimla nijaké zmeny v jeho správaní, keď pil. Považovala som ho preto za spoločenského konzumenta; za niekoho, kto má schopnosť piť zodpovedne a striedmo.

Inými slovami, nevidela som nijaký problém. Bol to úspešný podnikateľ, nemal žiadne problémy so zákonom a zdanlivo nebol závislý. Dokonca na nejaký čas prestal piť, keď bol chorý a bral antibiotiká – podľa toho, ako mu to nariadil lekár. Pre mňa to všetko boli znaky zodpovedného a striedmeho konzumenta a presný opak závislého, akého som kedy poznala alebo mala vzťah. Všetko to som brala do úvahy, keď som sa rozhodla, že do tohto vzťahu budem investovať čas a tak som sa do neho zamilovala. A s ohľadom na to, čo prišlo potom, bola to ľahká úloha. Začiatok tejto cesty bol dokonalým šťastím. Myslela som si, že je to moja spriaznená duša.

Veci sa zmenili asi šesť mesiacov potom, čo sme boli vo vzťahu. Životná kríza ho dostala do stavu paniky a nakoniec do depresie. Predtým som ho videla piť iba striedmo – jedno-dve pivá po práci alebo pohár vína k večeri. No s nástupom depresie začal svoj každodenný príjem alkoholu zvyšovať.
Samozrejme, ani v tomto bode som nevidela jeho závislosť. Jednoducho som predpokladala, že sa nevedomky posúva na šikmú plochu, z ktorej by sa mohol dostať do závislosti, no bola som si vedomá toho, že zneužívanie sa nerovná závislosť. A tak som si hovorila, že jednoducho túto chorobu nepozná. Ako milujúca partnerka som mu jemne naznačovala svoje obavy ohľadom užívania alkoholu – známeho depresantu – slúžiaceho ako „uvoľňovač stresu“ v čase krízy (alebo kedykoľvek). V tomto bode závislosť ukázala svoju hnusnú hlavu.

Nasledoval zvýšený stupeň môjho obranného postoja. Moja triezvosť bola ohrozená a moje motívy pokrivené. Kričal: „Nikdy neprestanem piť. Viem, že s tým máš problém, ale ja som v poriadku. Vždy budem piť. Dám si pivo, víno, čokoľvek chcem. To sa nikdy nezmení.“ Ihneď som spoznala túto reakciu a začala som prehodnocovať náš vzťah a to, čo som o ňom vedela, čo som sa naučila zo svojich poradenských sedení a z môjho vzdelania.

Keď som si dala dokopy pitie pri večeri a každodenné pivo po práci, športové udalosti, ktoré sa nikdy nezaobišli bez alkoholu, neschopnosť zvládať životné výzvy bez špirálovitosti, postoja obete a jeho využívania ako zámienky pre ďalšie pitie, spomenula som si na veľmi dôležitý fakt o alkoholizme. Nie je podstatné, koľko alebo ako často piješ, ale prečo piješ a čo sa potom stane. To je to, čo rozhoduje, či máš problém alebo nie.

Ihneď som si začala uvedomovať, že som sa zamilovala do tzv. funkčného alkoholika. Inými slovami – hľadala som a našla niečo, čo bolo celkom iné ako som poznala. Moja mama, ktorá bola závislá od heroínu a alkoholu, nebola v žiadnom prípade funkčná. Žila na ulici, v mizérii, prišla o mňa (starali sa o mňa starí rodičia) a o všetko, čo mala – dala to do zálohy a kradla. Bola klasický dysfunkčný závislý – ihneď to bolo jasné každému, kto ju zbadal.

No schopnosť tohto muža vlastniť úspešnú firmu a vyhýbať sa problémom so zákonom, dostala každého, vrátane mňa. A smutné je, že aj vrátane jeho. Hoci to nikdy neprestal popierať, ja som to urobila. Bol to jeho nedostatok emocionálnej intimity a dostupnosti, neochota konfrontovať sa s realitou, nedostatočná schopnosť komunikovať a nedostatok ďalších základných životných zručností, ktoré nielenže opakovane podporovali existenciu fungujúcej závislosti, ale taktiež zabili všetku romantickú lásku, ktorá vo mne bola. Iba aktívny spoluzávislý by s ním dokázal zostať. A som vďačná, že už som takou nebola.

Napriek tomu to pre mňa bola veľmi dôležitá lekcia, potrebná pripomienka a obrovský krok na mojej ceste k osobnému rastu a uzdravovaniu. A na jeho účet musím pripísať to, že bol pre mňa veľmi cenný učiteľ; hoci to bolo ťažké, aj napriek tomu som sa z toho poučila. Som vďačná tomuto učiteľovi za lekcie a skúsenosti, ktoré mi pripomenuli, aby som nevyhľadávala iba niečo odlišné od toho, čo poznám, ale niečo alebo niekoho celkom zdravého.

https://www.soberrecovery.com/recovery/im-in-love-with-an-alcoholic-a-revelation-that-ended-a-toxic-relationship/?utm_source=newsletter&utm_campaign=CO_519945/