V nedávnych rokoch štúdie o ľudskom mozgu výrazne pokročili. Napr. v r. 2015 sa uskutočnili nové objavy v prepojení medzi mozgom a imunitným systémom, boli objavené nové podrobnosti o zmenách mozgu pri starnutí a takisto boli získané nové poznatky v súvislosti s rozvojom depresie a stravovania, osamelosti a dokonca aj aktivít na facebooku.

Podrobnejšie chápanie komplexnosti mozgu nám pomáha lepšie pochopiť, ako drogy v mozgu fungujú a tiež ich dlhodobý vplyv na mozog aj telo. Poznanie účinku drog na mozog môže viesť k efektívnejším spôsobom zvrátenia poškodenia mozgu.

Ako mozog funguje

Mozog je komplexný orgán, ktorý riadi všetko, čo s tebou súvisí. Tvoje myšlienky, spomienky a osobnostné črty majú svoje sídlo v mozgu. Tvoj mozog riadi všetky tvoje fyzické funkcie – od lezenia na vrchy po tlkot tvojho srdca. Okrem toho majú v mozgu pôvod všetky tvoje myšlienky – vedomé aj nevedomé.

Mozog funguje cez sériu fyzických štruktúr, ktoré prenášajú odkazy cez chemické látky v mozgu. V niektorých prípadoch sú odkazy posielané z tela cez nervový systém do mozgu a naspäť. Napr. keď kráčaš bosý a stúpiš na kameň, vnímanie bolesti sa prenesie do mozgu a ten reaguje odkazom, že máš rýchlo zdvihnúť nohu.

Kým tvoj mozog riadi reakcie na bolesť, takisto udržiava tlkot tvojho srdca, reguluje tvoju telesnú teplotu a zvládanie dýchania. Tvoj mozog je multifunkčný realizátor mnohých úloh s veľmi dôležitými zodpovednosťami a všetko to zvláda pomocou systému chemických odkazov.

Tvoj mozog používa neurotransmitery na vysielanie signálov od jednej bunky k druhej. Existuje niekoľko rôznych typov mozgových buniek, ktoré majú jedinečné funkcie. Receptory čítajú odkazy od neurotransmiterov. Existujú špecializované receptory pre každý z odlišných neurotransmiterov, ktoré do seba zapadajú ako kľúč do zámku.

Informácie sú spracovávané podľa typu a počtu dostupných receptorov v mozgu a počtu vyprodukovaných korešpondujúcich neurotransmiterov. Aby našiel odkaz spojenie, mozog musí vyprodukovať neurotransmiter v dostatočnom počte a táto chemická látka v mozgu sa musí stretnúť so správnymi receptormi. Ak tam receptory sú, no sú zablokované, odkaz sa nedostane na svoje miesto.

Existuje okolo 100 rôznych typov neurotransmiterov, ktoré sú rozdelené do troch kategórií: malé molekuly, neuropeptídy a iné. Keď sa uvoľní neurotransmiter, je dostupný len na krátky čas. Ak sa nespojí s receptorom, buď ho pohltia enzýmy alebo sa vráti späť do neurónu. Komunikácia v mozgu sa môže zrútiť, keď sú tieto chemické odkazy vyprodukované, ale nie sú prijaté.

Jeden z dôvodov, prečo nemusia byť neurotransmitery prijaté je, že sú zablokované všetky príslušné receptory. Ak je receptor už obsadený, nemôže sa spojiť s neurotransmiterom. Receptory sa môžu spojiť len s ich príslušnými neurotransmitermi a len vo vzťahu jedna k jednej.

Komplexné myšlienky sú zvládané pomocou kombinácie neurotransmiterov. Prispôsobením variabilných prvkov – množstva vyprodukovaných neurotransmiterov, počtu dostupných receptorov a možnej kombinácie neurotransmiterov – mozog dokáže spracovať komplexné myšlienky ako sú emócie a abstraktné koncepty.

S takýmito úžasnými zodpovednosťami je tvoj mozog extrémne komplexná sieť buniek a chemických látok, ktoré naďalej študujeme. Hoci sa nám podarilo pochopiť už veľa vedeckých súvislostí, stále nemáme zodpovedané všetky otázky.

Tvoj komplexný mozog je pre život tak, ako ho poznáme, veľmi vzácny a zaručuje jeho ochranu.

Časti mozgu

Kvôli ľahšiemu štúdiu a klasifikácii je mozog rozdelený do určitých oblastí. Každá oblasť má jedinečný účel a napriek tomu všetky spolu fungujú v harmónii.

Cerebrum (veľký mozog) – táto najväčšia časť mozgu je zodpovedná za väčšinu práce, ktorú mozog vykonáva. Je rozdelené na ľavú a pravú hemisféru a každá z nich obsahuje rovnaké subdivízie.

Čelný lalok – rozpína sa nad prednou časťou hlavy a je zodpovedný za správanie, osobnosť, tvorivé myšlienky, intelekt, riešenie problémov, pozornosť, čuch, pohyby svalov, abstraktné myslenie, úsudok, fyzické reakcie a koordinované pohyby.

Temenný lalok – je hneď za čelným lalokom a je rozdelený na zmyslový a motorický (pohybový) kortex (kôru). Zmyslová kôra prijíma informácie z tela o pozícii, dotyku a bolesti. Pohybová kôra monitoruje a kontroluje pohyby.

Spánkový lalok – je lokalizovaný na oboch stranách hlavy blízko spánkov. Pravý a ľavý spánkový lalok sú spojené nervovými výbežkami (axonmi). Primárnou funkciou tohto laloku – okrem reči a počutia – je jazyk. V tomto laloku je špeciálna oblasť, ktorá je dôležitá pre spracovanie jazyka, no na presnom vysvetlení toho, ako to funguje, sa stále pracuje.

Tylový lalok – tu sa spracováva zrak a tento lalok je umiestnený v zadnej časti hlavy. V tomto laloku je malá oblasť, ktorá sa špecializuje na výrazy tváre a porozumenie jazyka.

Malý mozog – je malá časť mozgu, ktorá riadi veľmi základné funkcie – zodpovedá za rovnováhu, koordináciu a pohyby. Jeho fungovanie nám umožňuje stať vzpriamene a robiť charakteristické ľudské pohyby.

Limbický systém – je to systém žliaz lokalizovaný v centre mozgu. Z tejto časti mozgu vychádzajú emócie a hormonálne reakcie. Limbický systém obsahuje štyri základné žľazy: thalamus, hypothalamus, amygdalu a hippocampus.

Mozgový kmeň – časť mozgu, ktorá je napojená na miechu, ovláda základné život podporujúce funkcie – kontroluje srdcový tep, dýchanie a krvný tlak.

Fungovanie jednotlivých oblastí mozgu sa do určitej miery prelína. Určité komplexnejšie koncepty, napr. jazyk, sú riadené koordináciou medzi rôznymi oblasťami. Toto prelínanie môže byť dobrou správou vtedy, keď dôjde k poškodeniu mozgu kvôli úrazu alebo chorobe. Určité funkcie mozgu sa dajú nanovo vybudovať, keď sa poškodia.

Ako drogy spôsobujú to, čo spôsobujú

Bez ohľadu na to, aké drogy používaš – či sú to lieky na predpis alebo niečo na fajčenie, čo si si kúpil na ulici – nakoniec si nájdu cestu do tvojho mozgu. Fajčením, prehĺtaním, vdychovaním, pitím, injekciami či akoukoľvek kombináciou sa drogy dostanú do krvi a následne do mozgu.

Keďže tvoj mozog riadi celé fungovanie a myslenie, je jasné, že ak má mať droga nejaký účinok, musí sa dostať do mozgu. Ako príklad si zoberme sirup proti kašľu, ktorý uvoľňuje kašľový reflex, aby si sa mohol aspoň trocha vyspať. Tento reflex je regulovaný tvojím mozgom, takže aktívna zložka v sirupe musí zmeniť odkaz v tvojom mozgu, aby bol účinok efektívny.

Keď sa dostane do mozgu, droga naruší normálne chemické procesy v mozgu, aby vyvolala želaný efekt. Mozog je veľmi komplexný a naše chápanie jeho fungovania nie je úplné, ale vieme, že všetky drogy majú aj vedľajší účinok. Sirup proti kašľu tlmí kašeľ a tiež spôsobuje ospalosť. Každá jedna droga má na teba viac ako jeden účinok.

Obyčajne nás drogy ovplyvňujú duševne a fyzicky. Kým alkohol znižuje zábrany, takisto napr. oslabuje dýchanie. Vedľajšie účinky drogy môžu byť oveľa nebezpečnejšie, keďže človek sa nesústreďuje na ich monitorovanie. Väčšina ľudí sa sústreďuje len na primárnu funkciu danej drogy a vedľajšie účinky sa snaží ignorovať.

Tvoj mozog a správanie

Tvoj mozog rôznymi spôsobmi kontroluje tvoje správanie. Napr. reflexné reakcie sú výsledkom rýchlych situačných analýz v tvojom centrálnom nervovom systéme. Mozog spôsobuje, že rýchlo odtiahneš ruku z horúceho sporáka, aby si zmiernil poškodenie popálenia kože.

Tvoj mozog takisto pohybuje tvojimi svalmi v reakcii na rôzne iné veci, ale väčšina z nich sú jednoduché myšlienkové vzorce. Prispôsobuje tvoje kroky, keď kráčaš hore schodmi alebo hore-dole po naklonenej rovine. Nachádza miesto na sedenie, keď si unavený a posiela ťa do postele v primeranom večernom čase.

Psychológovia zoskupujú komplexnejšie správanie a nazývajú ho „exekutívne (výkonné) správanie“ a to na riadenie pohybov používa aj emocionálny úsudok. Tu je osem druhov exekutívneho správania riadeného mozgom a to, ako jeho nedostatočnosť môže ovplyvňovať fungovanie ináč zdravého dospelého:

Iniciovanie úlohy – začatie aktivity. Bez schopnosti niečo začať ľudia uviaznu v ich aktuálnom stave. Nedostatočnosť v tejto oblasti môže niekomu brániť v tom, aby sa naučil nového koníčka alebo začal novú prácu. Pri menších úlohách to môže vyzerať ako extrémna prokrastinácia (odsúvanie úloh na neskôr).

Sebapozorovanie – hodnotenie svojho napredovania. Hodnotenie svojho napredovania je nevyhnutné pre udržanie jasného spojenia so svojou vlastnou realitou. Nedostatočnosť v tejto oblasti by znamenala, že nie si schopný všimnúť si vlastné chyby skôr, než na ne poukáže niekto iný. Môže to byť veľký problém, ak je ten „niekto“ tvoj šéf.

Organizovanie – sledovanie záležitostí a myšlienok. Niektorí ľudia sú prirodzene lepšie organizovaní ako iní. No výrazná nedostatočnosť v tejto oblasti môže sťažiť súvislú konverzáciu a mohla by vyústiť do množstva strateného času pri hľadaní kľúčov od auta.

Flexibilné myslenie – prispôsobenie sa nečakaným okolnostiam. Neschopnosť prijímať nové informácie by veľmi sťažila schopnosť čokoľvek sa naučiť. Keď si rozvinieš zlý návyk, bude veľmi ťažké zmeniť tvoje myslenie, aby si následne mohol zmeniť aj tento návyk.

Kontrola inpulzívnosti – predchádzanie činom pomocou myšlienok. Toto je obrovský problém pri závislosti. Keď závislosť ovládne tvoj mozog, máš sklony nasledovať svoje impulzy a nie rozum. Nedostatok kontroly impulzivity môže vyústiť do rizikového správania a časom môže byť veľmi nebezpečné.

Funkčná pamäť – udržanie dôležitých informácií. Pre väčšinu dospelých je bežné, že majú schopnosť dodržovať postup krok za krokom. Keď sa naruší tvoja funkčná pamäť, môže byť pre teba veľmi ťažké urobiť aj niečo také jednoduché ako si pamätať na cestu do domu svojho kamaráta. Bez funkčnej pamäte existuje zvýšené riziko nebezpečného správania. Napr. ak si nebudeš pamätať základné charakteristiky horľavých látok, môže to viesť k tomu, že na noviny odložíš horiacu cigaretu.

Emočná kontrola – zvládanie pocitov. Ak zápasíš s ovládaním svojich emócií, pravdepodobne v emocionálnych situáciách prehnane reaguješ. Takisto môžeš sa môžeš kvôli prehnaným emóciám predvádzať a vytvárať nepotrebnú drámu a bolesť. Závislosť môže spôsobiť stratu emocionálnej kontroly, pretože väčšina ľudí pod vplyvom drog necíti svoje emócie. Keď účinok drogy vyprchá, emocionálna bolesť môže byť príliš veľká, aby sa dala naraz spracovať. Závislý bude často tieto emócie prehnane prejavovať, kým ich dokáže utíšiť ďalšou dávkou drog.

Stanovenie priorít – stanovenie cieľov a plánov na ich splnenie. Neschopnosť stanovovať si priority a plánovať veci môže spôsobiť, že život bude dosť chaotický. Keď si neuvedomuješ, čo je najdôležitejšie, potom robíš veci impulzívne namiesto toho, aby si svoju energiu venoval potrebným úlohám. V extrémnych prípadoch by to mohlo znamenať dať si pár pohárikov namiesto toho, aby si načas vyzdvihol dcéru zo školy.

Hoci nie je presne jasné, ako mozog zvláda exekutívne funkcie, je možné zistiť, kedy toto exekutívne fungovanie nefunguje. Ľudia s diagnostikovanými duševnými poruchami ako je porucha nedostatku pozornosti, autizmus a obsesívno-kompulzívna porucha vykazujú znaky poškodeného alebo nerozvinutého exekutívneho fungovania.

Nedávne štúdie prepojili poškodené exekutívne fungovanie s vyšším rizikom závislosti. Závislosť môže narušiť aj tvoju kapacitu exekutívneho fungovania a sťažiť uzdravovanie zo závislosti.

Tvoje mozgové centrum odmeny

Literatúra o drogách a závislosti často spomína mozgové centrum odmeny. V skutočnosti pôžitok nie je vnímaný len v jednej oblasti mozgu. V mozgu totiž existuje centrum odmeňovania, ktoré sa skladá zo skupiny navzájom spojených žliaz a iných štruktúr vrátane mnohých iných žliaz zodpovedajúcich za správanie človeka. Podmozgová žľaza je súčasťou systému odmeňovania, ktorá je zodpovedná za cirkulovanie pocitu pôžitku po celom tele.

Tvoj mozgový systém odmeňovania je zostavený tak, aby zosilňoval pozitívne skúsenosti, takže tieto činy budeš opakovať. Je to ako vnútorný podmieňovací mechanizmus, ktorý podnecuje „dobré skutky“ pôžitkom.

Ako fungujú v mozgu jednotlivé drogy

Hoci všetky drogy fungujú v mozgu tak, že narušujú systém chemických odkazov, každá droga má trošku odlišné cestičky. Existuje množstvo rôznych spôsobov, akými môže droga narušiť prirodzený systém odkazov v mozgu a vyvolať zamýšľaný účinok.

Depresanty

Depresanty majú utlmujúci účinok a používajú sa na zníženie úzkosti a navodenie relaxácie. Spomaľujú aktivitu mozgu, aby eliminovali neustály tok myšlienok, rýchly pulz a zrýchlené dýchanie. Niektoré z vedľajších účinkov depresantov sú: závrate, zmätok, nezreteľná reč, zlá koncentrácia, horúčka, nedostatočná koordinácia, depresia.

Depresanty fungujú s chemickým prvkom v mozgu označovanom GABA, ktorý spomaľuje fungovanie mozgu. Tým, že sa depresanty viažu s GABA receptormi, zvyšujú GABA aktivitu a tým potláčajú nervové transmisie. Depresanty spomaľujú mozgovú aktivitu, čo ovplyvňuje všetky systémy v tele. Tým, že mozog funguje pomalšie, spomalené sú aj životné funkcie.

Niektoré bežné depresanty sú seconal, amytal, ativan, valium, halcion, librium, klonopin.

Stimulanty

Medicínske užívanie stimulantov sa v nedávnych rokoch zmenilo. Pôvodne sa predpisovali na rôzne poruchy vrátane dýchacích problémov ako je astma, niektoré neurologické poruchy a dokonca pri liečbe obezity. Keď sa nebezpečenstvo zneužívania stimulantov a závislosť od nich stali zrejmé, medicínske užívanie bolo ohraničené na narkolepsiu, poruchu pozornosti a depresiu. Známe stimulanty na predpis sú ritalin, biphetamín, concerta, dexedrin.

Neurotransmiter spojený so stimulantmi je dopamín, ktorý je súčasťou pôžitku, pohybu a pozornosti. Keď sa stimulanty užívajú tak, ako sú predpísané, pomaly zvyšujú úroveň dopamínu v mozgu, až kým sa nedosiahne úroveň, ktorá produkuje želaný efekt. Ako rekreačné drogy zvyšujú stimulanty úroveň dopamínu rýchlo – oveľa vyššie a rýchlejšie než by mohla byť dosiahnutá prirodzeným spôsobom.

Náhly nárast dopamínu, vyvolávajúci dobrý pocit, produkuje euforický účinok a zvyšuje riziko závislosti. Tým, že nabúrava systém odmeňovnia, veľké dávky stimulantov môžu vytvárať intenzívne cravingy (baženie). Fyzické vedľajšie účinky môžu zahŕňať: zvýšený tep srdca, zvýšenú telesnú teplotu, vysoký krvný tlak, zníženú chuť do jedla, problémy so spánkom.

Opiáty

Opiáty sa získavajú z ópia alebo sa vyrábajú synteticky a boli rozvinuté ako látky tlmiace bolesť. Bolesť blokujú tým, že sa viažu na určité receptory v mozgu a centrálnej nervovej sústave. Tým, že obsadia receptory, prirodzene sa objavujúce „odkazy bolesti“ sa tam nemôžu dostať. Opiáty vysielajú svoje vlastné signály cez tie receptory, ktoré spôsobujú, že mozog sa zaplaví domapínom – látkou vyvolávajúcou dobrý pocit. Dopamín sa napojí na systém odmeňovania v mozgu a zrýchľuje závislosť. Medzitým sa spomaľuje dýchanie ako súčasť odkazu utíšujúceho bolesť. Najväčšie nebezpečenstvo, ktoré predstavujú opiáty, je zástava dýchania. Medzi známe opiáty patria morfín, vicodin, oxytocín, kodeín, percocet, kadian, hydrocodone.

Kanabinoidy

Konope je aktívna zložka konopných vlákien, ktoré sa používajú na výrobu marihuany. Táto látka sa dá vyrobiť aj chemicky. Niektorí ľudia vnímajú tieto syntetické náhrady ako viac kontrolovateľné a merateľné spôsoby odovzdávania želaných účinkov.

Kanabinoidy produkujú euforický pocit a zvyšujú zmyslové vnímanie, pričom vytvárajú nepravidelný srdcový tep, nedostatočné sústredenie a stratu pamäte. Dlho boli považované za neškodné, no nedávne dôkladné štúdie ukázali, že zabíjajú mozgové bunky, zmenšujú neuróny a zapríčiňujú trieštivosť DNA.

Existuje najmenej 85 rôznych zložiek, ktoré sú považované za kanabinoidy a prirodzene sa nachádzajú v marihuane. Látky THC a CBD sú tie, na ktoré sa sústreďujú výrobcovia. THC má psychoaktívne schopnosti a CBD dokáže upokojiť nervy a tiež má protizapálový účinok. Komerčne pestovaná marihuana má produkovať vyššie úrovne týchto dvoch zložiek.

Tieto drogy sú v interakcii s centrom odmeňovania v mozgu. Zvyšujú aktivitu dopamínu a takto produkujú euforický pocit. Ich pôsobenie v systéme odmeňovania sa podobá tomu, čo spôsobuje morfín alebo nikotín – dve drogy, ktoré sú extrémne návykové. Je jasné, že závislosť sa primárne spája s manipuláciou dopamínu v systéme odmeňovania v mozgu.

Halucinogény

Táto skupina drog sa spomína, pretože spôsobuje u užívateľa halucinácie, počutie zvukov alebo videnie obrazov, ktoré nie sú reálne. Halucinogény narušujú odkazový systém v mozgu spojený so zmyslovým vnímaním a vysielajú klamné signály. Fungujú prevažne v prednej časti mozgu, kde sa spracováva nálada, rozpoznávanie a vnemy.

Halucinogény napodobňujú serotonín – neurotransmiter, ktorý reguluje chuť do jedla, trávenie, spánok, sexuálnu túžbu, pamäť a náladu, aby sa naviazal na určité serotonínové receptory. Stále nie je celkom jasné, ako presne halucinogény fungujú, no výskumy v tejto oblasti pokračujú ďalej.

Účinky halucinogénov sú rôzne. Niektorí užívatelia prežívajú príjemné vzruchy a prehlbujúce sa vnímanie chápania, kým iní majú vízie spojené s úzkosťou a hrôzou. Halucinogény takisto vyvolávajú niektoré z týchto vedľajších účinkov: nespavosť, otupenosť, tras, zvýšený tep srdca, nervozita, zvýšená telesná teplota, vysoký krvný tlak, uvoľnenie, paranoja. Najznámejší halucinogén je pravdepodobne LSD. K ďalším patrí psilocybin, peyote, PCP, divá šalvia, MDMA.

Čo sa deje, keď naraz užiješ rôzne drogy?

Zneužívanie viacerých drog nebezpečenstvo zvyšuje. Vieme, že užívanie drog sa ťažko kontroluje, no keď sa dostanú do mozgu, spôsobujú účinky a vedľajšie účinky, o ktorých nemusíš vôbec nič vedieť. Keď začneš drogy kombinovať, komplikácie sa znásobujú.

Väčšina drog funguje na určitých úrovniach mozgu. Zoberme si napríklad alkohol a obsah alkoholu v krvi (BAC). Keď piješ alkohol, na určitý čas sa zvýši tvoje BAC. Nakoniec sa alkohol z krvi presunie do mozgu alebo je prefiltrovaný pečeňou. Bez ďalšej dávky alkoholu sa tvoj mozog nakoniec vyčistí a vráti sa do normálneho stavu.

Ľudia, ktorí alkohol zneužívajú, si v tele neustále udržiavajú BAC, čo sa časom stane pre ich telo novým normálnym stavom. Pretože je to teraz „normálne“, neuvedomujú si, že v ich krvi je stále prítomný alkohol – ani vtedy, keď ráno vypijú prvý pohárik. Keď k tomu ešte pridajú ďalšiu drogu, hrozí im nebezpečenstvo predávkovania bez toho, aby si to uvedomovali.

Množstvo drog prináša príliš veľa „dobrého“, keď príde na ich interakciu so systémom odmeňovania v mozgu. Príliš veľa plus príliš veľa je veľmi nebezpečné. Všetko to vnímanie pôžitku len oveľa viac zrýchli proces závislosti. Prílišná dávka látky vyvolávajúcej dobrý pocit po odoznení účinku veľmi dobrý pocit nezanechá. Následná vyprahnutosť po obrovskej eufórii môže byť smrteľná.

Účinky dlhodobého užívania drog na telo a mozog

Ľudské telo má úžasnú schopnosť prispôsobiť sa meniacim sa podmienkam. Všetky tvoje životné funkcie sa dajú merať v rámci určitého rozsahu. Inými slovami povedané, tvoje telo vždy vyhľadáva rovnováhu. Keď je niečoho príliš veľa, telo sa prispôsobí, aby sa vrátilo späť do stredu.

Zober teda do úvahy drogu, ktorej vedľajšie účinky zahŕňajú zvýšený tep srdca. Keď si túto drogu dáš do svojho systému, tvoj mozog sa snaží znížiť tep srdca, aby vykryl rozdiel a udržal tvoje srdce v normálnom rozsahu. Čím viac túto drogu užívaš, tým viac to musí tvoj mozog vykompenzovať. Nakoniec môžeš dosiahnuť takú úroveň zneužívania drogy, kedy sa pre tvoj mozog stane nemožné tieto účinky neutralizovať.

No medzitým si mozog nájde nové cestičky, ktorými neustále prispôsobuje tvoj srdcový tep. Postupne si na prítomnosť tejto drogy zvykne a začne ju brať ako niečo „nové normálne“. Nové cestičky začnú robiť pevné prepojenia v tvojom mozgu pre udržiavanie tvojho srdcového tepu v rámci normálneho rozsahu tak, že súčasťou tejto novej rovnice bude už táto nová droga.

Keď sa rozhodneš pre detoxifikáciu a budeš chcieť skoncovať so svojou závislosťou od tejto drogy, v tvojom mozgu dôjde ku kŕču, ktorý sa nazýva abstinenčný syndróm. Dovtedy bol zvyknutý na fungovanie s drogami a zrazu bol ich prísun zastavený. Pokiaľ sa tvoj mozog opätovne prispôsobí na život bez drogy, možno bude nutný medicínsky zásah. Je to možné docieliť, ale vyžaduje si to určitý čas. Čím viac zmien v pevných prepojeniach v tvojom mozgu sa vďaka zneužívaniu drog časom ustálilo, tým dlhšie bude trvať, kým opäť vzniknú nové cestičky, aby sa mozog opäť mohol prispôsobiť novému stavu.

Srdcový tep je dobrým príkladom, pretože je pre život nevyhnutný a pretože ho do určitej miery ovplyvňuje väčšina drog. Veľa závislých, ktorí drogy užívajú dlhodobo, si poškodí svoje srdce či ďalšie životne dôležité orgány. Žiť s dlhodobo zvýšeným srdcovým tepom má dopad na poškodenie srdcového svalu. Keď tvoje srdce nefunguje v rámci normálneho rozsahu, kyslík ani iné živiny nemôžu správne cirkulovať tvojím telom. Takisto bez tejto základnej požiadavky nemôžu optimálne fungovať ani iné životne dôležité orgány.

Podobá sa to tomu, ako keby motor fungoval bez nafty a oleja. Bez dostatočného množstva oleja môže stále bežať, no neustále mu spôsobuje poškodenie a nakoniec ho to zabije. To isté môže platiť vtedy, keď rozriediš naftu, aby ti vydržala dlhšie. Motor môže bežať, ale nebude dobre fungovať a kým nakoniec vypne, bude celkom poškodený.

Tvoj mozog počas celého dospelého života naďalej rastie a mení sa. Tým, že doň pridávaš drogy, vnucuješ mu zmeny, ktoré preň nie sú prirodzené a môžu byť veľmi nebezpečné. Keď drogy pridajú do mozgu aj chemické látky vyvolávajúce dobrý pocit, mozog ich prestane produkovať prirodzenou cestou v snahe udržať si vyváženosť. Nakoniec sa v ňom vytvoria nové pevné prepojenia na základe nedostatku prirodzených chemických látok vyvolávajúcich tento dobrý pocit.

Keď sa v tvojom mozgu usadia negatívne myšlienky, môže sa začať zostupná špirála. Mozog sa riadi podľa návykov – presne tak, ako ty. Opakovaním sa v ňom vybehajú negatívne cestičky. Čím viac ich používa, tým sú hlbšie. Nakoniec môže byť veľmi ťažké vytvoriť nové, pozitívnejšie cestičky, prepojenia.

Depresia je pre dlhodobých užívateľov drog veľkým problémom. Keďže ich dobrá nálada bola taký dlhý čas umelo stimulovaná, ich mozog nie je pripravený sám od seba produkovať pôžitok a radosť. Hoci sa môže uzdraviť a opäť získať schopnosť pozitívne myslieť, pravdou je, že čím je užívanie drog dlhšie, tým je ťažšie uzdraviť sa.

Ako ťa tvoj mozog učí pokračovať v užívaní drog

Závislosť je komplexný koncept, ktorý vedci naďalej študujú a zisťujú o ňom viac. Je jasné, že mozog predstavuje pre závislosť centrálnu kontrolu a že túto závislosť vytvárajú drogy, keď sa dostanú do komplexného odkazového systému v mozgu.

Najväčšie poškodenie súvisiace so závislosťou je v systéme odmeňovania. Tento systém je postavený tak, aby povzbudzoval pozitívne správanie. Poskytuje stimuly na opakovanie krokov, ktoré sú dôležité pre prežitie. Napríklad rozmnožovanie je nevyhnutné pre pokračovanie nášho druhu na zemi, preto je sexuálna aktivita odmeňovaná vysoko príjemnými reakciami. Pre prežitie je takisto nevyhnutné jedenie, preto sú aj s touto aktivitou spojené dobré pocity.

Celým zámerom systému odmeňovania je poskytovať stimuly pre opakovanie. Keď robíš niečo dobré, mozog ťa odmeňuje príjemným pocitom. Tento príjemný pocit by ťa mal navnadiť opakovať tieto činy. Ak máš na výber medzi dvomi činmi, zopakuješ ten, ktorý ti priniesol väčší pôžitok.

Drogy zneužívajú tento systém odmeňovania a používajú ho proti tebe. Keď si drogy nájdu svoju cestu do systému odmeňovania, spôsobia, že mozog je zaplavený dopamínom alebo serotonínom – dvomi chemickými látkami vyvolávajúcimi dobrý pocit. Pôžitok, ktorý pritom zažiješ, je úžasný, pretože veľa drog presahuje tvoju prirodzenú schopnosť produkovať tieto chemické látky vyvolávajúce dobrý pocit.

Takže tvoje správanie súvisiace s užívaním drog je odmeňované tvojím mozgom a v tebe to vyvoláva dobrý pocit. Hoci mysliaca časť tvojho mozgu vie, že tieto drogy sú škodlivé pre tvoje zdravie a tvoj život, je ťažké prekonať extrémnu odmenu vychádzajúcu z tvojho emocionálneho mozgu. Opäť začneš bažiť po tomto extrémnom pôžičku, no nič iné ti nepomôže dosiahnuť ho.

Užívanie drog a duševná choroba: zmätok v mozgu

Existuje vzájomné spojenie medzi zneužívaním drog a duševnou chorobu. U niektorých ľudí duševná choroba predchádza závislosť. „Samoliečba“ kvôli úniku pred príznakmi duševnej choroby nie je neobvyklou cestou k závislosti. Duševná choroba často prichádza s emocionálnou bolesťou a zmätkom, ktoré sa dočasne dajú utíšiť psychoaktívnymi drogami.

Samoliečba nie je nikdy dobrý nápad a to hneď z niekoľkých dôvodov. Kontrolovať alebo prekonávať vedľajšie účinky bez primeraného medicínskeho usmerňovania je veľmi ťažké. Keď vo väčšine prípadov drogová závislosť nasleduje po duševnej chorobe, táto sa obyčajne ešte zhorší.

Väčšina duševných chorôb súvisí s abnormálnou chémiou v mozgu. V mozgu sa toho deje veľmi veľa a stačí drobný odklon v jednom či dvoch neurónoch alebo neurotransmiteroch a fungovanie mozgu sa môže zmeniť. Keď sa k tomu pridá zneužívanie drog, čo takisto mení chémiu v mozgu, problémy sa len znásobia.

Duševné choroby je potrebné odborne diagnostikovať a liečiť. Keď je prítomná závislosť, duševná choroba nemôže byť správne zhodnotená, kým nie sú zo systému odobraté drogy. Diagnostikovať chemické pochody v mozgu je príliš komplikované, ak sú tam prítomné látky meniace fungovanie mozgu.

Veľa zneužívaných látok v skutočnosti spôsobuje, že k závislosti dochádza rýchlejšie a úplnejšie. Prílišnou stimuláciou systému odmeňovania v mozgu drogy vytvárajú silnejšiu túžbu po narastajúcom pôžitku než je to v prípade, keď k tomu dochádza prirodzenou cestou. Je možné stať sa závislým od akéhokoľvek príjemného zážitku, no bude to trvať dlhšie. V prípade drog, ktoré zaplavujú mozog dopamínom, k závislosti dochádza veľmi rýchlo, pretože v mozgu vzniknú prepojenia, ktoré chcú opakovať príjemné skúsenosti a stav eufórie, ktorý získaš z niečoho ako je kokaín, je ešte oveľa intenzívnejší.

Zvrátenie poškodenia po dlhodobom užívaní drog

Uzdravovanie poškodenia, spôsobeného dlhodobým zneužívaním drog, je dvojzložkový proces. Najprv musia byť otočené zmeny v štruktúrach mozgu a chémii mozgu, ktoré podporujú závislosť. Pokiaľ mozog vykonáva funkcie smerujúce proti uzdravovaniu, budeme bojovať dopredu prehratý boj. Druhým krokom je obnoviť stratené poznávacie funkcie.

Je dôkaz, ktorý naznačuje, že keď je mozog zaplavený dopamínom v dôsledku zneužívania drog, v reakcii na to sa menia dopamínové receptory. Tieto štrukturálne zmeny, ktoré sa dejú v mozgu spôsobujú, že je pre tieto receptory oveľa ťažšie rozpoznávať prirodzene produkovaný dopamín, serotonín či akýkoľvek iný neurotransmiter, ktorý drogy napodobňujú. Tieto nové receptory sa špecificky adaptujú na látky obsiahnuté v drogách a viac nedokážu rozpoznať pôvodné chemické látky v mozgu.

Tieto zmeny pomáhajú zvyšovať toleranciu na drogy, ktorá užívateľa núti zvyšovať množstvo a frekvenciu dávok. Takisto posilňujú baženie medzi jednotlivými dávkami. Toto je v podstate tá časť mozgu, kde je drogová závislosť povzbudzovaná prirodzeným fungovaním mozgu.

Mozog má schopnosť uzdraviť sa, ak má k tomu primerané podmienky. Vedci pracujú na vytvárajú terapií, ktoré napomáhajú uzdravovaniu mozgu. Samozrejme, začiatkom je úplne skoncovať s drogami. Rovnako ako pridávanie drog do mozgu spôsobuje, že mozog sa mení a prispôsobuje, zmenou podmienok v mozgu môžeme podporiť jeho opätovné adaptovanie sa na pôvodný stav.

Kľúčom k tomuto prístupu je, samozrejme, dokázať ukontrolovať baženie, aby mohol mozog zostať bez drogy. Takisto je dôležité poskytovať medicínsku podporu dovtedy, kým bude mozog opäť schopný udržať si všetky životne dôležité funkcie. Počas obdobia detoxifikácie mozog prechádza určitým šokom, kedy presne nevie, čo má robiť. Nemôže ďalej pokračovať v aktuálnom chode, no nepamätá si ani to, ako fungoval pred drogami.

Vedci taktiež objavili, že mozog je schopný poradiť si aj s tým, keď má poškodené niektoré oblasti. Táto schopnosť sa nazýva plasticita mozgu a umožňuje mu fungovať, aj keď sú mozgové prepojenia poškodené v dôsledku odumretých buniek. Mozog môže vytvoriť nové prepojenia a posúvať odkazy inou trasou. Týmto spôsobom má mozog obrovskú flexibilitu.

Plasticita sa dá prirovnať k tomu, akoby sme pri havárii prišli o svoju pravú ruku a naučili sa písať ľavou. Keďže mnohé z funkcií mozgu sú rozložené v jeho rôznych oblastiach, je možné napríklad vybudovať nové jazykové zručnosti v prípade, že bolo pôvodné jazykové centrum zničené. Mozgové bunky sa takisto dokážu zregenerovať, takže časom môžu byť straty minimálne.

Hoci rozsah poškodenia mozgu kvôli dlhodobému zneužívaniu drog môže byť veľmi rozsiahly, možnosti uzdravenia vždy existujú. Samozrejme, že prvým krokom je úplné vylúčenie drog. Čo najrýchlejšie vyhľadanie pomoci v závislosti bude minimalizovať poškodenie a urýchli uzdravovanie.

https://journeypureriver.com/your-brain-on-drugs/