Prečo je také ťažké požiadať o pomoc a prijať ju, keď v našich životoch a domácnostiach zápasíme so závislosťou a s jej dôsledkami? Možno poznáte rýchlu odpoveď – strach, hanba, pýcha alebo niečo iné. Samozrejme, existuje množstvo odpovedí. Je jedna odpoveď, ktorú možno nevyslovíme, pretože si ju v skutočnosti ani neuvedomujeme, no keď sa o nej hovorí, vieme sa s ňou stotožniť.
Väčšina z nás sa doma na základe svojich skúseností naučí veľa nepísaných pravidiel a osvojíme si ich už vo veľmi mladom veku. Vo väčšine rodín, kde je problém so závislosťou a z nej vyplývajúcou dysfunkciou existujú tri veľmi bežné nepísané pravidlá. Prvé pravidlo je NEHOVOR. Nehovor o bolestivých veciach, ktoré sa u nás doma dejú. Nehovor s nikým v rodine o ničom dôležitom a za žiadnych okolností o tom nehovor nikde mimo rodinu.
Väčšina detí, vyrastajúca v dysfunkčnom prostredí, si toto pravidlo veľmi dobre osvojí do veku ôsmich rokov alebo aj skôr. Je to vzorec, ktorý si so sebou nesú do konca svojho života a zanecháva ich to v neustálom hľadaní toho, čo je zdravé a taktiež bojujú s určitým stupňom osamelosti.
Druhé nepísané pravidlo je NEDÔVERUJ. Skúsenosť nás učí, že sľuby sa sľubujú, ale nedodržiavajú. Nemôžeme rátať s tým, čo niekto povie. Ľudia, o ktorých sme si mysleli, že im môžeme dôverovať, takí nie sú. Jediná vec, ktorá sa nemení je to, že všetko sa neustále mení. Okrem iného nás to vedie k tomu, že v danom momente uchmatneme to, čo môžeme, pretože neskôr sa s tým už nemusíme stretnúť.
V takomto prostredí, kde nedochádza k naplňovaniu našich potrieb, sa takisto učíme tretie pravidlo: NECÍŤ. Nikto nepotvrdí naše pocity. Ľudia nám dávajú pokyny o tom, ako by sme sa mali či nemali cítiť v súvislosti s ľuďmi a skúsenosťami. Hovoria nám, ako sa cítime alebo necítime a aké je to intenzívne. Začneme o sebe pochybovať a spochybňujeme aj svoje vlastné pocity.
Tieto nepísané pravidlá nás izolujú od ostatných a izolácia nám bráni uvedomiť si, aké bežné sú naše problémy. Jediný spôsob, ako získať pomoc, je prelomiť tieto pravidlá. Ale ako?
Podporné skupiny, kde sa stretávajú ľudia s podobnými problémami, sú dobrým miestom, kde začať. Poviem vám svoju osobnú skúsenosť o tom, ako som sa cítila na svojom prvom stretnutí pre rodiny a priateľov alkoholikov. Hoci to bolo veľmi dávno, dobre sa na to pamätám. Bola to diskusia o konkrétnej téme. Ja som sa do diskusie nezapojila, ale počúvala som a pozorovala. Zistila som, že to je miesto, kde ľudia prelomili tieto nepísané pravidlá. Naučili sa dôverovať, pretože to bolo bezpečné miesto. Podstúpili riziko a začali hovoriť, pretože ostatní rozumeli ich problému. Videla som tam ľudí, ktorí boli ochotní hovoriť o svojej bolesti, hneve alebo strachu a iných to nevystrašilo, ani ich kvôli tomu nesúdili. Veľmi dobre rozumeli týmto pocitom, lebo to prežívali aj oni sami a navzájom si svoje pocity potvrdzovali.
Ak sa chcete dozvedieť viac, navštívte www.alanonslovensko.sk alebo www.cs-dda.eu
Joyce De Ridder, Ph.D.