K ZMENE MÔŽE DÔJSŤ LEN VTEDY, KEĎ SI UVEDOMÍME, ŽE JU POTREBUJEME
Takmer všetky stretnutia svojpomocných skupín používajúcich program 12 krokov začínajú alebo končia nasledujúcou modlitbou: „Bože, daj mi vyrovnanosť, aby som prijal to, čo zmeniť nemôžem; odvahu, aby som zmenil to, čo zmeniť môžem; a múdrosť, aby som vedel odlíšiť jedno od druhého.“
Kedykoľvek je život taký mizerný alebo bezcenný, že už ďalej nevládzeme, obyčajne hľadáme zmenu. Jeden z najväčších problémov je, že často nevieme rozlíšiť medzi tým, čo môžeme a čo nemôžeme zmeniť a nevieme ani to, ako k procese zmeny dochádza. Nie je to o tom, že by sme sa nesnažili meniť veci. Skutočnosť je taká, že to, čo sa snažíme robiť, nefunguje, pretože obyčajne skúšame meniť nesprávne veci. Bez toho, aby sme si to uvedomili, sa o to snažíme znova a znova a jediným výsledkom je zúfalstvo a vyčerpanie.
Čo sú teda tie veci, ktoré sa síce snažíme zmeniť, no ktoré sa zmeniť nedajú? V prvom rade sú to iní ľudia. Snažíme sa meniť to, čo iní robia, čo si myslia, ako sa cítia, ako na nás reagujú. Ďalšie veci, ktoré sa snažíme zmeniť, sú tiež okolnosti alebo situácie, kde zmena závisí od činov iných. Keď sa ľudia alebo okolnosti zmenia tak, že sa nám to páči, mylne sa domnievame, že túto zmenu sme spôsobili my. Toto občasné povzbudenie nášho mylného myslenia nás udržiava v tom, že svoje správanie opakujeme.
Keď sme sa pokúšali urobiť všetko, čo vieme a títo ľudia a okolnosti sa napriek nášmu úsiliu nemenia, deje sa ešte niečo iné. Niekedy nám ostatní hovoria, že to je naša vina, že veci a ľudia sú takí, akí sú a niekedy z toho začneme obviňovať aj sami seba. Takisto nás hnevá, keď je naše úsilie zbytočné, prežívame úzkosť, keď je výsledok neistý a sme v depresii, keď sa zmena javí ako nemožná.
Prečo sa snažíme meniť to, čo zmeniť nemôžeme? Sčasti je to preto, lebo veci, ktoré zmeniť môžeme, si neuvedomujeme. To, čo nevidíme, nemôžeme urobiť. Sú to tzv. slepé miesta. Niekto to nazval štádiom „nevedomej neschopnosti“ – je to štádium, v ktorom sa nachádzame predtým, než proces zmeny môže začať. Všetci toto štádium poznáme, pretože je pre všetkých ľudí veľmi bežné. Predtým, než v našom živote dôjde k zmene, sa v tomto bode nachádzame všetci.
Keď sa začneme otvárať sebauvedomovaniu, začneme vidieť, že sme to my sami, ktorí sa môžeme meniť. Keď začneme robiť zmeny na sebe, vedľajším produktom tejto zmeny často je, že sa menia aj ostatní ľudia a okolnosti. Aj vtedy, keď to tak nie je, naša vlastná zmena spôsobuje, že naše skúsenosti s nimi sú iné. Napr. v skupinách Al-Anon je veľa partnerov, rodičov a dospelých detí alkoholikov, ktorí sa učia zotavovať zo zničujúceho vplyvu alkoholizmu na ich život dokonca aj vtedy, keď ich blízky človek naďalej aktívne pije. Deje sa to tým, že sa učia starať sa o seba a takisto sa učia riešiť svoje problémy, spôsobené pitím iného človeka, iným spôsobom.
Uvedomovanie si vecí sa deje rôznym spôsobom. Môže to byť tým, že počúvame iných a stotožňujeme sa s tým, čo hovoria. Určitým spôsobom sa to môže udiať aj pri čítaní. Pozorovanie iných, prosba o konkrétnu spätnú väzbu v súvislosti s naším správaním, návšteva bohoslužieb, kurzov, poradcov môže byť takisto nástrojom, ktorý môže zvýšiť naše sebauvedomovanie v príprave na zmenu.
Uvedomenie si je len začiatok. To, čo sa deje ďalej, si vyžaduje odvahu. Zmena je proces, ktorý trvá dlhý čas a vyžaduje si pomoc. V podporných skupinách sa často hovorí: „Ty sám to musíš urobiť, ale nemusíš to robiť sám“. Iným slovami povedané: Rozhodnutie je na vás. No ak sa rozhodnete, sú tu ostatní, ktorí vám môžu pomôcť. A s pomocou prichádza aj nádej.
Joyce De Ridder, Ph.D.