A. TOM HORVATH, PH.D., ABPP, KAUSHIK MISRA, PH.D., AMY K. EPNER, PH.D., AND GALEN MORGAN COOPER, PH.D.
V predchádzajúcej časti sme si prešli štyri rôzne modely osobnej zodpovednosti, súvisiacej s príčinami a riešeniami problémov. Táto problematika osobnej zodpovednosti za problémy a ich riešenia prináša na povrch hlbšie, skrytejšie problémy. Konkrétne odhaľuje, či vnímame samých seba ako herca alebo režiséra svojho života.
Počas tejto série o závislosti sme hovorili o tom, že každý človek má slobodu zvoliť si spomedzi rôznych teoretických modelov závislosti. V ideálnom prípade si ľudia, ktorí sa uzdravujú, zvolia nejakú kombináciu modelov, ktorá najlepšie vyhovuje ich potrebám a okolnostiam. Takýmto spôsobom môžu úspešne riešiť svoj problém so závislosťou. No tieto voľby sú z veľkej časti ovládané stabilnou charakteristikou osobnosti zvanou „miesto kontroly“. Jednoducho povedané, táto osobnostná charakteristika opisuje to, ako ľudia vnímajú kontrolu nad svojím životom. To, ako človek rozumie svojej schopnosti ovládať svoj vlastný život, veľmi ovplyvňuje, ktoré typy uzdravovania sú pre neho najvhodnejšie.
Keď majú ľudia vnútorné miesto kontroly, očakávajú, že budú určovať svoju vlastnú budúcnosť kvôli svojim vlastným činom. Keby sme si mali predstaviť život ako divadelnú hru, títo ľudia by sa považovali za režisérov svojho vlastného života. Naproti tomu ak majú ľudia vonkajšie miesto kontroly, neočakávajú, že majú kontrolu nad svojou budúcnosťou. Veci sa im jednoducho dejú. Z tohto pohľadu nemajú nad svojím životom nijakú kontrolu ani vplyv. Pokračujúc v našej analógii života ako divadelnej hry by sa títo ľudia považovali za obyčajných hercov vo svojom vlastnom živote.
Miesto kontroly opisuje to, ako človek vníma kontrolu nad svojím životom. Takisto opisuje spôsob, akým ľudia rozumejú problémom, ktoré prežívajú. Podobne to akýmsi spôsobom určuje, ako sa budú snažiť riešiť tieto problémy. Napr. ak mám vnútorné miesto kontroly, som presvedčený o tom, že problémy si spôsobujem sám (keďže som režisérom svojho života). Takisto som presvedčený, že ich musím vyriešiť (keďže som ich spôsobil).
Miesto kontroly je relatívne stabilný a trvalý aspekt osobnosti (podobne ako väčšina charakteristík osobnosti). Je taký stabilný, že ho berieme ako samozrejmosť. Vôbec si neuvedomujeme, ako ovplyvňuje naše vlastné vnímanie problému a má obrovský dopad na to, ako pristupujeme k riešeniu svojich problémov. Miesto kontroly sa dá zmeniť, no mení sa pomaly, v priebehu mnohých rokov.
Keďže miesto kontroly je pomerne stabilné a ovplyvňuje náš prístup k problémom, stáva sa veľmi podstatným pre uzdravovanie sa zo závislosti. Prístup k uzdravovaniu, ktorý je v konflikte s tvojím vlastným miestom kontroly, takmer určite zlyhá. To je dôvod, prečo je nevyhnutné nájsť si (alebo si vytvoriť) taký prístup k uzdravovaniu, ktorý najlepšie zodpovedá tvojej vlastnej pozícii v súvislosti s priamkou miesta kontroly (od vonkajšieho po vnútorný). Ak by si chcel, môžeš si urobiť test, ktorý ti zmeria tvoje miesto kontroly.
Ešte jednoduchšie to môžeš určiť zhodnotením vlastných postojov k uzdravovaniu. Vidíš samého seba ako človeka, ktorý musí nájsť riešenie pre svoj problém so závislosťou? Alebo to vidíš tak, že riešenie tohto problému musí prísť od iných? Ak máš silné vnútorné miesto kontroly, pohodlnejší bude pre teba kompenzačný alebo morálny model. Naproti tomu ak máš silné vonkajšie miesto kontroly, bude ti prirodzený model osvietenecký či medicínsky.
Tieto jasné rozdiely medzi vnútorným a vonkajším miestom kontroly nám pomáhajú definovať túto osobnostnú charakteristiku. Avšak nikto nevykazuje výhradne vnútorné alebo výhradne vonkajšie miesto kontroly. Väčšina z nás sa prikláňa k jednému alebo druhému smeru. Ide o to, aby sme si boli vedomí, na ktorú stranu sa nakláňame. Takto sa dajú oveľa jednoduchšie „napasovať“ snahy o uzdravovanie k svojej vlastnej osobnosti a preferenciám.
https://www.mentalhelp.net/articles/personal-responsibility-and-locus-of-control/