Tento týždeň je venovaný deťom alkoholikov: Pozrime sa teda, čo sa stane deťom žijúcim so závislosťou, keď vyrastú

Veľa pozornosti a väčšina štátnej finančnej podpory sa neustále zameriava na závislého. Závislý má problém; závislý sa potrebuje liečiť. Naša krajina však iba začína vnímať devastačný a dlhodobý dopad, aký má závislosť na deti a čo táto skúsenosť robí s tými najzraniteľnejšími a najviac odkázanými medzi nami.

Deti alkoholikov si v sebe nesú zranenia a narušené vzťahy, ktoré ich život neustále ovplyvňujú a to aj dlho potom, čo svoj domov opustia. Stanú sa z nich dospelí, ktorí navonok vyzerajú ako veľkí ľudia, no vo svojom vnútri sú to malí zranení ľudia. Stáva sa z nich to, čo je známe pod pojmom dospelé deti závislých alebo dospelé deti alkoholikov. Spomínate si na „vnútorné dieťa“, ktoré bolo také populárne v osemdesiatych aj deväťdesiatych rokoch? Rýchlo sa to ujalo, pretože poukazovalo na tieto „vnútorné deti“ a potvrdzovalo ich vnímanie straty, ktoré si v sebe mlčanlivo a dokonca potajomky niesli.

Jedeným z aspektov, ktorý zakrivuje myseľ človeka vyrastajúceho so závislosťou (myslí sa na deti závislých), či ide o alkohol, drogy alebo nelátkové závislostí ako je závislosť od sexu, práce či jedla, je skutočnosť, že realita sa stáva skreslenou. Toľko veľa tajností súvisí s popieranými a hanebnými aktivitami na strane rodičov, že deti začnú spochybňovať svoje vlastné vnímanie reality. Neodvážia sa klásť otázky ako: „Je ocko opitý?“ „Je normálne to, že mama neustále je?“ „Všetci rodičia toľko pracujú, že ich deti vôbec nevidia?“ „Čo sa deje medzi ockom a tými mladými ženami?“ Takéto otázky často vedú k ďalšiemu popieraniu, čo spôsobuje, že deti sa cítia ešte viac zmätené a šialené a začnú spochybňovať vlastnú schopnosť chápať, čo je vlastne „normálne“. Deti vidia a vnímajú jednu vec, no dospelí im vravia, že sú to len ich predstavy. Alebo sa dostanú do problémov preto, lebo kladú takéto otázky, dostanú vynadané za to, že majú „ostrý jazyk“ alebo že „si vždy koledujú o problémy“. Alebo čo je ešte horšie, prelomí sa hrádza a znovu prichádza ďalšia hádka alebo bitka. Zameranie sa obráti – od skutočného problému na človeka, ktorý sa opovážil problém spomenúť – na zmätené dieťa. Skutočný problém sa popiera a na hlavu dieťaťa sa začne sypať nemilosrdné obviňovanie a zmätočné informácie.

Robila som rozhovor s Polly McCall, ktorá je špecialistkou na závislosti a individuálnu a rodinnú terapiu v New York City a ktorá sa venuje problematike dospelých detí alkoholikov viac ako 30 rokov, aby som od nej získala pohľad na túto vec. Polly nielenže objasňuje veci týkajúce sa uzdravovania dospelých detí alkoholikov, ale poskytuje aj veľmi užitočné rady v súvislosti s tým, ako s nimi jednať.

Tian: Prečo deti alkoholikov iba hádajú, čo je normálne?

Pollly: Deti vnímajú, že to, čo sa v ich rodine odohráva, nie je dobré. Ale potom si začnú myslieť, že možno to nie je až také zlé alebo že zakročia iní dospelí alebo s tým niečo urobia rodičia. A veľmi si dávajú pozor, aby sa nenahnevali, pretože nie je jasné, čo by sa potom stalo – mohlo by sa to dokonca zhoršiť? Nie je pre nich ľahké klásť si takého otázky, ktoré by uľavili ich mysli a poskytli im informácie, pretože sa boja, čo by sa mohlo stať, keby to urobili. Ak si v sebe nosíte pocit, že ste zanedbaní rodičmi, ktorých milujete a ktorých potrebujete a ste na to citliví, potom nemôžete klásť takého otázky, pretože za každú cenu si musíte s rodičmi udržať vzťah. A hoci tento vzťah, toto pripútanie k rodičom nie je zdravé, je to jediné najbližšie puto, aké máte. A tak tieto deti potláčajú svoje pocity a ich deformovanie naďalej pokračuje, pretože si nedokážu overiť, čo vlastne cítia a vnímajú vo vzťahu k svojim rodičom.

Tian: Ako sa táto úzkosť prejavuje v ich každodennom živote?

Polly: Deti sa začnú pokúšať uzdravovať či meniť svojich rodičov tým, že chcú byť super dobrými deťmi – vlastne na seba začnú preberať rodičovskú úlohu. Preberajú na seba rodinné emócie a povinnosti, na ktoré sú príliš mladé, snažia sa zaskočiť tam, kde ich rodičia dobre nefugujú alebo sa stávajú malými rodičmi svojich súrodencov či dokonca rodičmi svojich rodičov. Preto sa v dospelosti usilujú každému vyhovieť. Deti alkoholikov aj dospelé deti alkoholikov, resp. závislých, môžu prežívať hnev voči rodičom, no často tento hnev obrátia na seba … trápia sa kvôli tomu, že nie sú dosť dobrí.

Tian: Čo sa teda stane, keď tieto deti vyrastú a odídu z domu?

Polly: Domovy, ktoré nevytvárajú pocit bezpečia spôsobujú, že pre deti je ťažké odísť a cítiť sa pritom bezpečne. Často zostávajú k svojmu domovu prehnane pripútané a prichádzajú o príležitosti v reálnom svete, či ide o pracovné príležitosti alebo o intímne vzťahy.

Takisto deformácie, ktoré sú potrebné k tomu, aby si alkoholické rodiny neustále mysleli, že je u nich všetko v poriadku, aby si udržiali daný stav, spôsobujú obrovské ťažkosti, keď sa deti alkoholikov posúvajú do sveta dospelých a začínajú robiť vlastné rozhodnutia. Zápasia s tým, či veci vnímajú správne, trápia sa, či urobia správne rozhodnutia. Nie sú si istí, ako vyzerá to, čo je normálne a ako to majú vnímať. A kvôli pravidlu „nehovor“ (jedno z pravidiel, ktoré platí v dysfunkčných rodinách – poznámka k prekladu) sa trápia, že keby kládli druhým aj celkom normálne otázky, mohlo by to byť príliš agresívne, a tak radšej mlčia. Boja sa, že sa dostanú do problémov – tak, ako sa to stávalo v ich detstve. Ak požiadajú o to, čo chcú alebo potrebujú, samých seba spochybňujú, či vidia veci správne alebo sú príliš požadovační.

Tian: Ako sa to prejavuje v ich aktuálnom živote?

Polly: Keďže dospelé deti alkoholikov chcú, aby ich rodina fungovala, musia byť veľmi obozretní, keď ich súčasná situácia vyvolá spomienky na minulosť, aby ich opätovne neprežívali v prítomnosti. Tu prichádza na rad opakovaná kompulzia, nutkavé správanie. Prežívaš vo svojom súčasnom živote nejakú emocionálnu situáciu, ktorá odráža to, ako si žil so svojimi rodičmi? Je to snaha robiť to nanovo – napraviť pôvodný zdroj bolesti, „keby len tento človek urobil to, čo chcem, možno tento raz!“

Dospelé deti alkoholikov môžu mať veľmi nízku toleranciu voči ľuďom, ktorí s nimi nesúhlasia. Hnevajú sa na nich, cítia sa odmietnutí a stávajú sa viac kontrolujúcimi. Sú presvedčení, že kontrola im pomôže, hnevajú sa, že nemohli kontrolovať svoje smutné, chaotické detstvo a svojich rodičov, čo pre nich môže byť skutočný kameň úrazu.

Tian: Kameň úrazu, keď sa snažia mať zrelé, uspokojivé vzťahy? Je to niečo, čo súvisí s intimitou dospelých detí alkoholikov? Ak áno, ako sa to dá prekonať, keďže jednou z charakteristík traumy je to, že minulosť prežívame tak, akoby sa diala práve teraz!

Polly: To, že tvoji rodičia sa nezhodli alebo že nevenovali pozornosť tvojim potrebám, musí zostať v minulosti. Dospelé deti alkoholikov si musia rozvinúť túto schopnosť bez toho, aby prežívali úzkosť či strach z počúvania názorov iných a aby dokázali súhlasiť s tým, že niekedy je možné aj nemať rovnaké názory. Naučiť sa byť flexibilným. Naučiť sa akceptovať to, že aj ja sa môžem niekedy mýliť – tak, ako sa to stáva každému z nás.

Tian: Jednou z charakteristík posttraumatického stresu je, že zostávame psychicky aj emocionálne pripútaní k problémom z minulosti, ktoré boli neriešiteľné. Naša myseľ neustále hľadá riešenie a prežíva bolesť z minulosti, akoby sa to dialo v prítomnosti. V dôsledku toho majú dospelé deti alkoholikov sklony prežívať úzkosť a často dookola rozmýšľajú o tom istom – analyzujeme, skúmame a znova a znova a znova si prechádzame dynamiku vzťahov, ktoré boli také chaotické a bolestivé. Naše vnímanie bolesti, bezmocnosti a vzdoru sa vzájomne prepletie a strácame sa vo svojom vlastnom cyklickom myslení. Túto nevyriešenú a nevedomú bolesť z minulosti premietame do svojich súčasných vzťahov – intímnych aj ostatných, či je to v práci, v politike alebo vo vlastnej rodine. A premietame ju s emocionálnou nálepkou NERIEŠITEĽNÉ, takže sa do toho neustále ponárame a opätovne vytvárame emocionálny chaos, ktorý sa zdá neriešiteľný. Niektoré rodiny si toto poškodenie nesú po celý život a nedokážu medzi sebou nadviazať normálne zmysluplné vzťahy či v pozícii dospelých súrodencov alebo rodičov. Mnohé dospelé deti alkoholikov tieto problémy dokážu v sebe vyriešiť a viesť šťastný život, iné nie. Prečo u tých, ktorí sa z toho nevedia dostať, má bolesť také dlhé trvanie?

Polly: Mozog si obzvlášť ukladá bolestivé a traumatizujúce spomienky, ktoré sa ukladajú v podvedomí. No mozog nepozná čas ani miesto, a tak sa v dospelosti veľmi ľahko reaktivuje takáto spomienka skúsenosťou, ktorá niečím pripomína pôvodné zranenie.

Pocity, ktoré najčastejšie vidím u dospelých detí alkoholikov/závislých sú: pocit smútku a straty; hlad po láske a ochrane; neveria tomu, čo hovoria druhí, keď vyjadrujú náklonnosť – keďže deti milujú svoju matku či otca, a keď im rodičia nedokážu opätovať lásku, ktorú neustále potrebujú kvôli svojej závislosti, deti si to nejako musia vysvetliť – a často si myslia, že ony sú na vine, že nie sú hodné lásky; živia v sebe hanbu kvôli tomu, že sa cítia nehodné lásky; keď vstupujú do sveta dospelých, často sa cítia bezmocní a osamelí – v alkoholických rodinách sa nerozprávalo, a tak je pre nich ťažké rozprávať sa, klásť otázky a byť proaktívnymi, zvykli si svoju bolesť zvládať osamote, preto majú problém akceptovať terapeutickú pomoc alebo pomoc od Al-Anon a radšej trpia sami.

Tian: Môžete zosumarizovať nejakú radu, akú dávate svojim klientom, keď riešia tieto problémy dospelých detí?

PRACUJTE NA VYBUDOVANÍ ZÁKLADNEJ DÔVERY

Dospelé deti alkoholikov/závislých majú obrovský problém so základnou dôverou. Vo všeobecnosti dúfame, že deti budú vyrastať v atmosfére dôvery, no u dospelých detí alkoholikov to tak nie je. Niečo nefunguje – rodičia majú iné názory. Povieš, že mama je opitá – rodičia majú iné názory (je iba chorá, unavená, vystresovaná). A tak sa u detí rozvinie presvedčenie, že niekedy sa dôverovať dá a inokedy nie a takisto to, že tvoje pozorovanie je chaotické. Nikomu sa nedá stopercentne veriť, no uzavrieť sa bude znamenať, že budeš prežívať život s minimálnou intimitou.

BUĎ ODVÁŽNY

Ak niečomu nerozumieš, nauč sa klásť otázky, a to najmä v práci. Dospelé deti alkoholikov často vnímajú otázky ako niečo agresívne. Nie je to tak. Sú to iba otázky. Deti sa učia tým, že kladú otázky a ty si túto príležitosť pravdepodobne nemal. Dávaj partnerom otázky zdvorilým spôsobom. Rozprávanie a riešenie konfliktu je znakom dobrého vzťahu. Neustále sa v tom cvič.

ROB INFORMOVANÉ ROZHODNUTIA

Snaž sa preskúmať všetky stránky každého rozhodnutia. Snaž sa o tom s niekým porozprávať. Dospelé deti alkoholikov sa musia naučiť, že nijaký človek neurobí zakaždým správne rozhodnutie. Nauč sa zvládať úzkostlivé pocity, ktoré produkuje pokus a omyl. Čas a precvičovanie ťa oslobodí od strachov a deformácií alkoholickej rodiny a počas tohto procesu nadobudneš istotu.

NEKONAJ KOMPULZÍVNE

Veľmi sa snaž nezbavovať sa strachu či úzkosti kompulzívnymi činmi: prejedaním sa, prehnaným utrácaním, sexom, pitím. Namiesto toho to spracuj, nauč sa tolerovať trocha emocionálnej bolesti. Pominie; dýchaj, medituj, cvič alebo ju prerozprávaj. Už nie si to bezmocné vystrašené dieťa, akým si raz bol.

MAJ SA NA POZORE

Neustále si dávaj pozor, či sa nestávaš alkoholikom (alebo inak závislým). Každé jedno dospelé dieťa alkoholika, ktoré ku mne chodilo na terapiu, povedalo: „Nikdy by som nepil ako moja mama/otec … Nenávidel som ich alkoholizmus a veľmi poškodil môj život.“ Dospelé deti alkoholikov veria, že toto dištancovanie sa ich udrží v bezpečí. OMYL. Aj ja som to hovorila a stala sa zo mňa oveľa horšia alkoholička ako bola moja mama. Nech sa nachádzaš v ktorejkoľvek dekáde svojho života, ak máš túto genetiku, musíš si dávať veľký pozor na svoje pitie a byť v súvislosti s ním celkom úprimný. Každý rok si to over. Stali sa z dvoch pohárov vína 4? Nevieme, kedy sa to preklopí a môže sa stať, že začneš alkohol vyhľadávať. Akceptuj skutočnosť, že kvôli svojím génom nie si normálny konzument. Dávaj si veľký pozor, aby sa tvoj alkoholizmus neaktivoval. Jedna z najlepších vecí, ktoré môžu dospelé deti alkoholikov robiť, je piť veľmi málo (týka sa to aj iných drog). Stanov si limity. Nespoliehaj sa na alkohol, že ti pomôže zabávať sa, mať dobrý sex alebo sa cítiť sebaisto.

ODPÚTAJ SA S LÁSKOU

Je nevyhnutné – a prinesie ti to aj slobodu, aby si si uvedomil, že tvoji rodičia sú „bezmocní“. Myslím tým to, že sa možno nikdy celkom nezmenia tak, aby s tebou mali taký vzťah, ktorý by naplnil prázdno, ktoré prežívaš. V súvislosti s tým sa najprv pozri na hnev vo svojom vnútri – pocit bezmocnosti a neschopnosti urobiť niečo, aby sa tvoji rodičia zmenili. Ak dokážeš akceptovať, že sa tvoji rodičia nezmenia alebo nemôžu zmeniť a ak to dokážeš odovzdať, ak si prestaneš nahovárať „keby som bol lepší alebo keby som to povedal ináč, zmenili by sa“, prežiješ určitú úľavu a emocionálne odpútanie. Akceptuj REALITU – nemohli to urobiť … nemohli naplniť mnohé tvoje potreby, ktoré si mal v destve. Vzdaj sa toho. Pravdepodobne si bol úžasné dieťa a tvoji rodičia boli príliš pohltení závislosťou či inými problémami, aby s tebou dokázali nadviazať pevný vzťah a byť empatickí k tvojim potrebám. Rozmýšľaj, ako pochopiť to prázdno, ktoré v sebe máš a naplniť ho láskou voči sebe a záväzkom, že budeš chcieť dôverovať a milovať aj iného človeka.

Al-Anon je úžasná pomoc v tom, ako to odovzdať a odpútať sa s láskou; ľudia, ktorí tam chodia, získavajú túto múdrosť už viac ako trištvrte storočia učiac sa a napredujúc vo svojich životoch. Akceptujú realitu. Idú ďalej. To isté robí terapia – nájdi si terapeuta, ktorý rozumie alkoholickej rodine a začni hovoriť o sebe a o svojich pocitoch.

NAUČ SA ZRUČNOSTI, KTORÉ UPOKOJA TVOJ NERVOVÝ SYSTÉM

Dýchaj: keď prežívaš úzkosť, nauč sa techniku hlbokého dýchania – tu je jedna, ktorá naozaj funguje:

Dýchaj nosom a rátaj do 4, vydychuj ústami a rátaj do 8, opakuj to 4krát. Neskôr môžeš tento cyklus zopakovať niekoľkokrát.

Medituj a uvedomuj si, čo sa deje. Nauč sa meditovať, aby keď sa objaví trauma, dokázal si prinajmenšom upokojiť svoj mozog a telo. Potom rozanalyzuj, čo v tebe spustilo tvoj strach.

Tian: Nejaké myšlienky na záver?

Polly: Byť dospelým dieťaťom alkoholika je celoživotná cesta. Tým, že pochopíš, čo sa ti v tvojej pôvodnej rodine stalo a že už tam nie si a dokážeš vidieť realitu a zvládať ju, môžeš sa od toho bolestivého dedičstva oslobodiť. Zlé pocity určite prídu, keďže mozog nerozpoznáva čas a miesto a trauma sa opäť reaktivuje. No môžeš sa naučiť, ako to „dekódovať“. Keď rozpoznáš, že sa to blíži, naučíš sa ako to zvládať pomocou nových nástrojov. Nadobudneš silu, aby si to pochopil. Účinok týchto „vĺn z minulosti“ sa časom bude zmenšovať a budeš pripravený zvládnuť ich, keď sa objavia.

Hovor o týchto reaktivovaných momentoch strachu či odmietnutia s priateľom či partnerom. Nedovoľ, aby vírili v tvojom vnútri a netrp v tichosti. Vzdaj sa ich.

Máš veľkú nádej! Poznáš seba, svoj talent, to čo robíš rád. Spoznaj, čo v tebe po emocionálnej stránke vyprodukovalo to, že si žil vo svojej rodine a CHOĎ ĎALEJ. Rieš realitu. Nepopieraj svoje pocity a nepotláčaj ich. Ešte stále môžeš mať pekný, otvorený láskyplný život, hoci tvoji rodičia toho neboli schopní alebo si to nevedeli vážiť či nedokázali nájsť cestu k triezvosti. ZAČNI ŽIŤ!

It’s COA Awareness Week: So Let’s Look Into What Happens to Children of Addiction When They Grow Up?