12 sep
  • By ZBZ Admin
  • Cause in

Ako pitie skrývalo moju úzkosť a ako to zvládam triezva

Pokiaľ si len spomínam, bola súčasťou môjho života úzkosť. V situáciách, kde by väčšina ľudí ani nemihla okom, ja som vždy prežívala úzkosť, predstavovala som si rôzne „čo keby“ a tie najhoršie scenáre. Veľa času som trávila analyzovaním mojich interakcií s inými a pripisovala som im viac dôležitosti než bolo potrebné. Ak sa dvaja ľudia rozprávali a zatvorili dvere, presvedčila som samú seba, že rozprávajú o mne a že som urobila niečo zlé. Tento zoznam pokračuje ďalej. Život s úzkosťou môže byť v niektorých dňoch celkom pohlcujúci a vyčerpávajúci. Sú obdobia, kedy by som chcela od všetkého toho odísť, dostať sa von z vlastnej hlavy a dať si pauzu. Ak mám byť úprimná, to je asi dôvod, ktorý ma ťahal k alkoholu. Pitie mi umožnilo cítiť sa normálne a poskytovalo mi únik. Takto pitie skrývalo moju úzkosť:

  1. Pomáhalo mi zabúdať, že prežívam úzkosť

Keď som pila, naozaj som zabudla, že som úzkostlivá. Keď som bola opitá, nemala som absolútne žiadnu úzkosť. Situácie, pri ktorých by som typicky vyletela z kože, ma vôbec nevyvádzali z miery. Ľahko som sa dokázala rozprávať s neznámymi ľuďmi, zvládala som konflikty (alebo som si to aspoň myslela), skúšala som nové veci, dokázala som byť impulzívna. Nemala som strach a tento pocit sa mi páčil, pretože predtým som ho nikdy nepoznala.

  1. Dodávalo mi odvahu

Jedna vec, ktorá mi vždy chýbala, bola sebadôvera. Vždy som sa trápila kvôli tomu, čo si o mne myslia druhí, čo pridávalo k mojim pocitom úzkosti. No keď som pila, tento pocit zmizol. Cítila som sa ako ľahšia, šťastnejšia a uvoľnenejšia verzia samej seba. Bolo to oveľa menej vyčerpávajúce než sa vždy trápiť kvôli tomu, čo si myslia druhí, preto som na užívaní alkoholu nevidela nič zlé, keďže podporoval moju sebadôveru. Problém bol, že keď alkohol vyprchal, bola som v tom späť, pretože som nerobila skutočnú prácu na zlepšovaní mojej sebadôvery.

  1. Pomáhalo mi nadväzovať vzťahy

Toto ide ruka v ruke s vyššie uvedeným. Keď som pila, nedbala som tak úzkostlivo na to, ako pred druhými vyzerám. Namiesto toho, aby som sa trápila, čo si o mne počas rozhovoru druhí myslia, dokázala som sa jednoducho rozprávať. Tento pocit ma tešil. Myslela som si, že vďaka tomu ma druhí majú viac radi a že sa so mnou tiež radi rozprávajú.

Hoci som si v tom čase myslela, že alkohol mi pomáha zvládať moju úzkosť, odkedy som začala byť triezva, uvedomila som si, že som sa mýlila. Všetko, čo alkohol pre mňa robil, bolo to, že ju na krátky čas skryl. Dnes, keď som takmer štyri roky triezva, musela som objaviť zdravšie spôsoby ako zvládať svoju úzkosť. Tu sú niektoré:

  1. Beriem lieky – Vždy som užívala antidepresíva a protiúzkostnú liečbu s výnimkou niekoľkých mesiacov počas tohto posledného roka. Keď som prestala brať lieky, zistila som, že moja úzkosť sa nakoniec vrátila s celou silou. Z toho dôvodu som sa rozhodla, že začnem s liekmi odznova, čo bola tá najlepšia vec, ktorú som pre seba mohla urobiť. Nikdy som sa nehanbila za to, že beriem lieky, aby som zvládla svoju úzkosť. Vnímam to tak, ako vnímam akúkoľvek inú liečbu. Používa sa na liečbu poruchy a na zlepšenie života a v tom nie je ani štipka hanby.
  2. Navštevujem poradcu – Pred niekoľkými mesiacmi, keď som prežívala skutočne zlý mesiac, rozhodla som sa opäť navštevovať poradcu, aby som dokázala lepšie zvládať svoju úzkosť. Hoci sa už dosť dlho cítim dobre, naďalej k nemu chodím, pretože si uvedomujem, že tieto nástroje budem potrebovať, keď sa moja úzkosť vráti. Na stretnutiach sa rozprávame o tom, ako sa úzkosť v mojom živote prejavuje, prečo je to tak a čo môžem urobiť preto, aby som ju mala pod kontrolou namiesto toho, aby ona kontrolovala mňa. Vždy mi pomáha, keď tieto veci preberiem s druhým človekom, najmä s niekým, kto je na to odborník. A rovnako ako s liekmi, nevidím v tom nijaký dôvod hanbiť sa, keď robím kroky k zaisteniu lepšieho a zdravšieho života.
  3. Pomaly a zhlboka dýcham – Niekedy, keď som uprostred naozaj ťažkej úzkosti, zabúdam dýchať alebo dýcham naozaj plytko. Toto úzkosť len zhoršuje v jej fyzických prejavoch. V týchto momentoch sa musím zastaviť a doslova sa dotlačiť k tomu, aby som dýchala zhlboka. Na tri sekundy sa sústredím na ďalší vdych a potom na ďalší nádych. Pripomínam si, že som šťastná, že vôbec môžem dýchať a že dýchanie je dar. Hoci hlboké dýchanie vždy moju úzkosť nerozptýli, upevní ma a pripomenie mi, že už som to zažila aj predtým a zvládla som to.
  4. Vyrozprávam sa z nej – Rozprávať o mojej úzkosti bolo pre mňa v minulosti ťažké. Hanbila som sa za to a nenávidela som ten pocit, že nemám pod kontrolou svoje emócie. No po čase som si uvedomila, že veľa ľudí zápasí s úzkosťou a dobre jej rozumejú. V mojom živote sú ľudia, s ktorými sa môžem rozprávať, keď mám pocit, že všetko je mimo mojej kontroly, a oni vedia, čo potrebujem počuť. Hoci si aj sama viem povedať to, čo mi hovoria, je to niečo celkom iné, keď to počujem od iného človeka.
  5. Rozmýšľam o minulosti – Hoci je to niekedy ťažké, ak mám úzkosť, snažím sa spomenúť si na obdobia, kedy som sa cítila rovnako zle alebo horšie. Spomeniem si, ako som v takých momentoch mala pocit, že sa mi zrútil celý svet a že už nikdy nebudem v poriadku. No podobne ako pri iných veciach, aj táto úzkosť pominula a opäť som našla pokoj. Keď si to pripomínam, vnímam, že úzkosť dokážem trocha lepšie zvládať a trvá o niečo menej. „Aj toto prejde“ je dobrý slogan, ktorý si stále opakujem, keď mám pocit, že ma opäť premáha úzkosť.

Úzkosť sa u každého prejavuje ináč a to, čo funguje u jedného, nemusí rovnako fungovať u ostatných. Dôležité je uvedomovať si, čo sa deje, keď sa začne vkrádať úzkosť a snažiť sa skúšať ju zvládnuť inými, zdravými spôsobmi.

https://www.therecoveryvillage.com/recovery-blog/drinking-hid-anxiety-manage-sober/