Aký je rozdiel medzi tým, keď je človek alkoholik a tým, keď len veľmi rád pije

Prečo som sa rozhodla vzdať sa pitia, hoci som sa nikdy nepovažovala za alkoholičku.

Na oslave mojich posledných okrúhlych narodenín moja najlepšia kamarátka víťazoslávne oznámila, že mi urobila tortu, ktorá zachytáva moju osobnosť tak dokonale, že každý, kto ju uvidí, bude ihneď vedieť, že táto oslava sa týka mňa. S nadšením mi podala pohár šampanského a tortu. Vyzerala ako fľaša ginu. „Je úžasná“, povedala som, snažiac sa, aby to vyznelo ako vďačnosť. No môj tón hlasu narušovalo niečo tvrdé a nepokojné. „Ale som viac ako to, však?“

Smiala sa a doliala mi šampanské, pretože, samozrejme, som ho za pár sekúnd vyprázdnila. „Asi hej“, odpovedala. „No musíš priznať, že piješ veľmi rada.“ Bol to deň, kedy som si uvedomila niečo, čo som si nikdy nepriznala. Začala som si pozerať fotky a kalendár z predchádzajúceho roka. Víno na terase, festival piva, joga s pohárom vína, kurzy testovania whisky, šťastná hodinka s kamarátmi, sangria s rodinou, prohibičné koktejlové večierky – udalosť po udalosti s pohárom v ruke. Zdôvodňovala som si to tým, že v tom nie som sama – veď aj všetci moji kamaráti pijú každý deň. Jednoducho pitie milujeme a väčšinou nás miluje aj ono.

Napriek tomu som sa nemohla zbaviť obrazu tej torty. Spustila vo mne otázky, na ktoré som bez pohára v ruke odpovedala len veľmi ťažko. Bolo možné, že pitie nebolo niečo, čo som robila, ale kým som sa stala? A naozaj som tým chcela byť? Odpoveď som poznala. Ale nepáčila sa mi.
Hoci existujú „štandardné smernice konzumácie“, keď príde na pitie, každý má jedinečnú sadu faktorov. Cez neformálny výskum pri káve s kamarátkami som zistila, že všetky ženy v mojom spoločenskom okruhu si v súvislosti s pitím kladú podobné otázky ako ja. Stavy po opici, kôš plný fliaš či zabudnuté sms-ky expriateľovi obyčajne vyvolávajú znepokojujúce otázky. Pijem príliš veľa?

Tieto otázky môžu viesť k tomu, že človek začne hľadať cez google, aká dávka je „zdravá“. Svetová zdravotnícka organizácia uvádza, že striedme pitie pre ženu predstavuje jeden až dva poháriky skonzumované počas troch dní v jednom týždni. Národný inštitút zaoberajúci sa zneužívaním alkoholu a alkoholizmom posúva hranicu na sedem pohárov do týždňa.

No takéto „meranie pohárikov“ je mylné, ako to uvádza doktor Marc Kern, Ph.D., zakladateľ neziskovej organizácie SMART Recovery, ktorá sa venuje ľuďom s návykovým správaním. Tieto smernice boli rozvinuté na základe potenciálnych zdravotných rizík a nie možných problémov so závislosťou. „Veľa žien pije viac a nemajú problém. Pri pohľade na vlastnú konzumáciu nemôžete brať tieto čísla ako pravdivé. Je potrebné zamerať sa na otázku prečo a nie koľko.“

V psychológii sa na užívanie alkoholu v minulosti nazeralo z čierno-bielej perspektívy – buď ste boli alkoholikom alebo nie. No v diagnostickej a štatistickej príručke pre duševné choroby nastala v roku 2013 výrazná zmena. V predchádzajúcich vydaniach boli iba dve kategórie porúch: zneužívanie alkoholu a závislosť od alkoholu. V súčasnosti je tam aj stav zvaný „porucha užívania alkoholu“ s miernou, strednou a silnou kvalifikáciou. V podstate to znamená, že užívanie alkoholu má oveľa širšie spektrum. To, kam v tomto spektre zapadáte, často závisí od toho, prečo pijete a čo sa potom s vami deje. „Vypijete zvyčajne viac než ste mali v úmysle? Pijete preto, lebo je to jediný spôsob ako sa viete uvoľniť, zaspať alebo zvládať stres“, dodáva Kern.

Jedna z najdôležitejších otázok znie: Čo by sa stalo, keby ste na nejaký čas prestali piť. U niektorých by to spôsobilo fakt, že ich pečeň by si konečne oddýchla, no u iných by mohli nastať veľmi nepríjemné pocity. „V našej spoločnosti sa zdôrazňuje, že je v poriadku dopriať si takúto samoliečbu. No pre niektorých ľudí sa alkohol stáva jediným nástrojom na zvládanie zložitých emócií. A to je niečo, na čo je potrebné sa zamerať.“

Keď som skúmala, prečo pijú moji kamaráti, veľmi mi to pomohlo nie len preto, lebo som zrazu začala vnímať svoje vlastné pitie z iného uhla, ale aj to ich. Pamätám si na rozhovor, ktorý som viedla s mojou partnerkou, ktorá nikdy veľmi nepila. Vyjadrila určité znepokojenie ohľadom toho, že som každý deň vypila tri-štyri poháre a moja reakcia bola: „Každý to robí.“ No skutočná odpoveď znela: „Každý, koho poznám, to robí.“

Takáto odpoveď je bežná, hovorí Heidi Wallace, riaditeľka Hazelden Betty Ford Foundation v Oregone. Obyčajne máme kontakty s ľuďmi, ktorí pijú zhruba rovnako ako my. Napr. ak ste typ, ktorému nikdy neujde žiadna „šťastná hodinka“, zrejme priťahujete druhých, ktorí by si ju taktiež nikdy nenechali ujsť.

To môže byť veľmi ťažké, keď uvažujete o tom, že by ste mali znižovať svoje dávky, pretože sa môžete stretnúť s rôznymi reakciami vrátane otvoreného nepriateľského postoja. Niektoré ženy, ktoré o tom uvažujú, váhajú, pretože to znamená, že by im mohli uniknúť niektoré spoločenské akcie. „Obavy zo straty priateľstva sú obrovské“, hovorí Wallace. „Môže sa vám to zdať ako príliš veľké sústo, akoby ste mali zmeniť oveľa viac než len to, koľko vypijete.“ Napríklad to môže znamenať zmenu v tom, ako trávite svoj čas. Vaši kamaráti chodia spolu na večeru a do baru a vy robíte čo? Túžobne sledujete ich zábavu na sociálnych stránkach? A zrazu vám abstinencia už nepripadá taká zdravá.

„Niektorí ľudia zrazu cítia potrebu pestovať priateľstvo s inou skupinou ľudí“, hovorí Wallace. „Ak sa usilujete byť zdraví, musíte sa obklopiť inými zdravými ľuďmi. To je jediný spôsob ako podporiť svoju snahu starať sa o seba.“
Keď som si uvedomila, že moje ginom nasiaknuté spôsoby neboli až také očarujúce, nebola som pripravená úplne odložiť svoj koktejlový shaker. A tak som si povedala, že skúsim striedmosť. Povedala som si, že si dám najviac dva poháre za deň. Alebo že budem piť iba vtedy, keď niekam pôjdem. Alebo nebudem piť cez týždeň, ale cez víkend si dám, koľko budem chcieť.

Takéto konkrétne plány môžu byť pre vytvorenie určitého rámca prospešné, hovorí psychologička Rebecca Block, Ph.D. “Sú určité stratégie, ktoré môžu byť užitočné, napr. keď sa pozriete na svoje pitie a stanovíte bod, kedy končí zábava a začína problematické správanie.“ Napríklad čo sa stane, keď vypijete viac ako dva poháre? Máte niekedy výpadky? Možno si trocha pamätáte, čo sa stalo, ale unikajú vám podrobnosti? Blocková povzbudzuje ľudí, aby o tom premýšľali a potom si stanovili ciele. Plánovať si večery, kedy budete piť a koľko toho vypijete, môže podľa nej pomôcť vytvoriť si lepšie vnímanie kontroly.

No takáto striedmosť nie je univerzálne prijímaná. Wallace hovorí, že vôbec nezastáva tento postoj, pretože výskum v tejto oblasti nie je veľmi sľubný. Takisto sa domnieva, že príliš veľký dôraz sa kladie na detaily o pití – aké množstvo je v poháriku, na ktorých podujatiach budem piť, koľko takýchto podujatí počas týždňa navštívim, namiesto toho, aby sa pozornosť venovala komplexnosti faktorov súvisiacich s pitím. Veľkú úlohu tu zohráva napríklad genetika. „Môžete mať dve ženy rovnakého veku, hmotnosti a dať im piť rovnaké množstvo alkoholu počas celého roka. U jednej sa môže rozvinúť problematický vzťah k alkoholu a u druhej nie. Prečo? Kvôli genetickým a emocionálnym faktorom. Je to oveľa zložitejšie než len množstvo, ktoré vypijete“, hovorí Wallace.

Pre mnohých mojich priateľov je pitie stále príjemnou aktivitou, ktorej sa venujú pomerne často. Nedávno som si pozerala instagram okolo jedenástej dopoludnia a videla som tam aspoň troch rôznych ľudí, ktorí tam zavesili fotky s „ranným vínom“ počas krásneho letného dňa. Ak mám byť úprimná, závidela som im. A možno im vždy budem závidieť. So striedmym pitím som skončila, pretože u mňa vôbec nefungovalo. Niekoľkokrát som sa pokúsila o „suchý mesiac“. Potom som znížila počet pohárikov počas spoločenských udalostí – sľubujúc si, že si dám najviac dva. Stanovila som si ďalšie pravidlá, napr. doma nijaký alkohol, menej večierkov cez víkendy, nijaký výber reštaurácií podľa alkoholu … Bolo toho oveľa viac, no vždy to skončilo tým, že som svoje sľuby porušila. Takže nielenže som mala rovnaký počet stavov „po opici“ a dní, ktoré som ľutovala, ale pridala som k tomu aj ďalšie sklamania.

Ten jeden rok, ktorý som vydržala bez pitia, mi vôbec nepriniesol pocit víťazstva, pretože som to dodržala len zubami-nechtami a jediné, na čo som bola zameraná, bol jeho konečný dátum. Fantazírovala som o tom, čo budem piť, keď sa tento rok skončí, nakupovanie alkoholu som plánovala celé mesiace dopredu. To je to, čo niektorí nazývajú „suchá opitosť“ – keď niekto myslí na pitie, hoci je triezvy. A tak som sa pred siedmimi mesiacmi rozhodla, že s pitím prestanem. Nadobro.

Nepovažovala som sa za alkoholičku – keď som si prečítala kritériá štatistickej príručky pre zneužívanie alkoholu a alkoholovú závislosť, presvedčila som samú seba, že som v „šedej zóne“ poruchy užívania alkoholu. No keďže pochádzam z dlhej línie alkoholikov, mám pocit, že keď s tým teraz prestanem, znižujem tým riziko toho, že budem pokračovať v rodinnej tradícii. Mám 49 rokov. Je to vek, v ktorom zomrela moja stará mama v dôsledku svojho pitia. Po jednom ťahu upadla do kómy a už sa viac neprebrala.

Pre mňa bola bodom zlomu jedna hlúpa torta, no to, čo spôsobilo skutočný rozdiel, bola otázka, ktorú som si položila: Prečo pijem? Táto otázka môže podnietiť jednoduché vyhlásenie alebo zložitú, ťažkú cestu, ktorá ale za to stojí. Uvedomila som si, že som pila preto, aby som otupila svoje pocity, a to dokonca aj vtedy, keď som prežívala radosť a oslavovala som. Mala som rada ten pocit, keď som bola ako pasažier, ktorý sa len viezol a dovolil alkoholu, aby sa ujal kormidla, no nakoniec som si uvedomila, že to vôbec nebolo o relaxe, ale o úplnom vygumovaní.

Keď som pitie začala obmedzovať a nakoniec s ním celkom prestala, môj široký okruh priateľov sa zmenšil. S niekoľkými kamarátmi, s ktorými som predtým pila, sa občas stretneme pri káve alebo na joge. No o mnohých iných som prišla. Myslela som si, že toho máme toľko veľa spoločného, no nebolo to tak. Bez alkoholu sme sa zrazu dostali do čudného boľavého ticha a vnímala som, ako ich „myká“, aby sa dostali k svojim „skutočným plánom“ na večer. Neviním ich z toho, to mykanie poznám veľmi dobre. Hoci sme stále priateľmi na sociálnej sieti, naše životy sa vybrali iným smerom. Možno by k tomu došlo aj tak bez ohľadu na to, či by som bola triezva alebo nie. No v skutočnosti o tom pochybujem.

Dnes trávim čas s ľuďmi, ktorí pijú aj ktorí nepijú, no to, čo majú spoločné je, že majú radosť zo spoločného lezenia alebo hojdania v sieti bez toho, aby boli sklamaní, že sme si nepriniesli víno. Mám veľa chvíľ, kedy smútim za starým známym návykom. No takisto som si všimla jemnú zmenu v mozgu, keď tá otupenosť nie je k dispozícii. Namiesto toho som bdelá. Som viac zvedavá, ale aj viac pokorná. V mnohých ohľadoch začínam konečne rozumieť, ako moja myseľ v skutočnosti funguje a svoje myšlienky vnímam oveľa jasnejšie než som si kedy dokázala predstaviť. Okrem toho milujem ten pocit, keď sa zobudím a nemusím si prechádzať včerajšie sms-ky so strachom, čo som to popísala. Pamätať si stále na všetko, čo sa udialo, je úžasné!

Aby som jednala férovo, tá torta bola vynikajúca a rovnako boli vynikajúce aj mnohé časti bývalého spôsobu života. Nič z toho neľutujem – ale dnes chcem na položenú otázku odpovedať inak.

https://www.self.com/…/alcoholic-or-just-really-like-to-dri…