Bulímia (alebo bulimia nervosa) je závažné duševné ochorenie. Môže ovplyvňovať kohokoľvek v ktoromkoľvek veku, ktoréhokoľvek pohlavia či ktorýchkoľvek pomerov. Ľudia s bulímiou uviazli v cykle veľkého množstva jedla a potom sa toto prejedanie snažia kompenzovať zvracaním, preháňadlami, diuretikami, hladovkou či prehnaným cvičením. Včasná intervencia ponúka najlepšiu príležitosť pre rýchle a trvalé uzdravovanie sa z bulímie.
Pre ľudí, ktorí netrpia poruchou príjmu potravy, je normálne, keď niekedy zjedia trochu viac alebo si občas trocha viac doprajú. Nemali by sme si to zamieňať s bulímiou. Počas takéhoto záchvatového jedenia ľudia s bulímiou nemajú kontrolu nad tým, koľko toho zjedia a ako rýchlo to zjedia. Niektorí tiež hovoria, že majú pocit, akoby boli oddelení od toho, čo robia. Jedlo, ktoré počas takéhoto záchvatu skonzumujú zahŕňa veci, ktoré by za normálnych okolností nejedli. Epizódy takéhoto záchvatového jedenia sú často veľmi vyčerpávajúce, pretože ľudia s bulímiou dávajú veľký dôraz na svoju hmotnosť a vzhľad a môžu samých seba vnímať ako oveľa väčších než naozaj sú.
Cykly prejedania sa a následného vyprázdňovania spojené s bulímiou môžu dominovať každodennému životu a viesť k ťažkostiam vo vzťahoch a spoločenských situáciách. No hoci si často udržiavajú „normálnu“ hmotnosť a často svoje ochorenie pred druhými skrývajú, môže byť veľmi ťažké spozorovať to zvonku. Okrem toho ľudia s bulímiou sa často zdráhajú vyhľadať pomoc. Podobne ako pri iných poruchách príjmu potravy, aj ľudia v okolí bulimika si pravdepodobne všimnú zmeny v nálade a pocitoch skôr, než zbadajú akúkoľvek fyzickú zmenu. Takisto môžu byť posadnutí a tajnostkárski v súvislosti s jedlom a veľmi plachí, keď majú jesť v prítomnosti druhých. Bežné je takisto nízke sebavedomie, podráždenosť a zmeny nálad a takisto pocity viny, hanby a úzkosti a to najmä po záchvatovom jedení.
Ak symptómy presne nesúhlasia so všetkými kritériami, ktoré sa používajú pre diagnostikovanie bulímie – napr. ak sa cykly prejedania a následného vyprázdňovania neobjavujú tak často ako sa očakáva – dotyčný môže byť diagnostikovaný inou konkrétnou poruchou príjmu potravy, ktorá je rovnako závažná ako akákoľvek iná porucha príjmu potravy a je preto dôležité, aby dotyčný podstúpil liečbu čo najskôr.
Čo spôsobuje bulímiu?
Existuje veľa rôznych dôvodov, pre ktoré sa u niekoho môže rozvinúť bulímia a zároveň k jej rozvoju môže prispievať veľa rôznych faktorov. Dôležité je pamätať na to, že poruchy príjmu potravy často nie sú o samotnom jedle a liečba by sa mala zameriavať na s tým súvisiace myšlienky a pocity, ktoré toto správanie spôsobujú.
Avšak bulímia môže spôsobiť aj vážne fyzické komplikácie. Časté zvracanie môže spôsobiť problémy so zubami a iné poškodenia. Zneužívanie preháňadiel môže vážne ovplyvniť srdce a zažívací systém. Ľudia s bulímiou môžu takisto zažívať iné príznaky ako je únava, pocit nadúvania, zápcha, bolesť brucha, nepravidelná menštruácia alebo príležitostné opuchy rúk a nôh.
Bulímia môže ovplyvniť kohokoľvek v ktoromkoľvek veku, hoci typicky sa rozvíja počas adolescencie či včasnej dospelosti. Takisto je možné, aby sa niekto pohyboval medzi rôznymi diagnózami, ak sa jeho symptómy menia – rôzne poruchy príjmu potravy sa totiž často prekrývajú. Bulímia ako taká sa môže rozvinúť z inej poruchy príjmu potravy alebo príznaky sa u jednotlivca môžu zmeniť tak, aby viac pripomínali inú poruchu príjmu potravy.
Príznaky bulímie sú rôzne, no u chorého nemusia byť prítomné všetky. Nie vždy je zrejmé, že niekto trpí poruchou príjmu potravy – pamätajte, že ide o duševné poruchy. Ak sa znepokojujete kvôli sebe alebo kvôli niekomu inému, hoci sú prítomné len niektoré znaky tejto poruchy, napriek tomu by ste mali okamžite vyhľadať pomoc. Prvý krok je obyčajne návšteva u svojho všeobecného lekára.
Aké to je mať bulímiu?
Zvykla som chodiť do kredenca, chladničky alebo mrazničky a čo najrýchlejšie som jedla, koľko som vládala v snahe cítiť sa lepšie a zaplniť to prázdno, ktoré som prežívala. Potom som sa cítila fyzicky aj emocionálne rozrušená a vinná kvôli tomu, čo všetko som zjedla a bolo mi zle.
Ľudia si o mne mysleli, že som naozaj obľúbená a mám to všetko pohromade, ale ja som vedela, že to tak nie je; mala som pocit, že som zlyhala. Myslela som si, že ľudia by ma nemali radi, keby naozaj vedeli, aká som.
Čím viac som telu odopierala potravu, ktorú som potrebovala, tým väčší bol môj hlad a tým viac som vnímala, že sa mi obnovilo vnímanie kontroly. No jedného dňa ma hlad premohol. Potom som začala „očistnú kúru“. Toto sa rýchlo rozvinulo do nebezpečného cyklu prejedania sa a následného zvracania.
https://www.beateatingdisorders.org.uk/types/bulimia