12 sep
  • By ZBZ Admin
  • Cause in

Čo si želám, aby som bola vedela o závislosti mojej najlepšej kamarátky (po ôsmich rokoch)

Keď som mala 12 rokov, stretla som niekoho, kto sa onedlho stal jednou z mojich najlepších kamarátok, aspoň na dané obdobie. Naše priateľstvo sa začalo, keď sme navštevovali rovnakú mládežnícku skupinu. Náš zdieľaný záujem o hudbu a poéziu nás spájal počas najhorších rokov nášho života. V tínedžerskom veku sme spojili sily a písali sme verše, hrali na gitare a rozprávali sa o tom, čo v budúcnosti chceme a tešili sme sa na to, čo máme pred sebou.

Keď som mala 22 rokov, to isté dievča, ktoré bývalo mojou kamarátkou a dôverníčkou, sa zamotalo do nebezpečnej špirály závislosti. Klamala by som, keby som povedala, že som s ňou v tom čase mala súcit. Keďže nezapadala do mojej predstavy niekoho, kým by mal človek byť, robila som len jedinú vec, ktorú som vtedy vedela: snažila som sa ju zmeniť. Vedela som, že sa trápi, no nemohla som pochopiť, ako môže podliehať tej škodlivej túžbe po eufórii.

Ako môže byť taká sebecká?, myslela som si. Ako to môže robiť svojej rodine? Ako to môže robiť mne?

Robila som vtedy to najlepšie, čo som vedela. Udržiavala som si od nej odstup a nášmu priateľstvu som stanovila hranice a podmienky. Súdila som ju. No čo iné by mohla robiť naivná dvadsiatka? Ignorovala som jej utrpenie, pretože som nerozumela jej závislosti.

Keby som sa mohla vrátiť v čase, želala by som si, aby sa bola ona snažila zmeniť mňa – aby sa postavila proti mojej kritike a pomohla mi pochopiť jej iracionálnu myseľ a bolesť v duši, ktorú sa tak zúfalo snažila naplniť. Priala by som si, aby mi bola povedala, čo to znamená byť závislá.

Priala by som si, aby bola vo svojich argumentoch silnejšia než som bola ja, aby prenikla cez moju obmedzenosť, kým by nenarazila na môj najhlbší strach – že priateľka, ktorú som v nej mala, je preč. Áno, nejaký čas to tak bolo. No priala by som si, aby mi bola povedala, že všetko, čo potrebuje, je objatie.

Možno to nepovedala slovami, no keby som ju počúvala pozornejšie, bola by som počula jej prosbu o nepodmienečnú lásku v každom jej sebadeštruktívnom čine. Zakaždým, keď sa predávkovala, dala si niečo, predala svoje telo za drogy alebo sa bezcieľne túlala po uliciach, vravela tým svojim blízkym, čo skutočne potrebuje. Priala by som si, aby mi bola povedala, že to nebolo kvôli ničomu z toho, čo som jej povedala alebo urobila, čo spôsobilo, že je taká. Priala by som si, aby mi bola povedala, že má problém. No ako to mohla urobiť, ako sa mohla pri mne cítiť bezpečne, keď som ju od seba len odtláčala, aby som sa chránila pred bolesťou?

Prešlo osem rokov a z Božej milosti je moja priateľka triezva viac ako rok. To, že som sa s ňou opäť spojila, mi pomohlo pochopiť o závislosti oveľa viac než mi mohlo pomôcť posudzovanie jej činov. A konečne teraz viem, čo by som si priala, aby som bola vedela vtedy, pretože dokážem vidieť moju kamarátku taká aká je, nie taká aká nie je – ako niekoho, kto musí kráčať svojou vlastnou cestou k uzdravovaniu.

https://www.soberrecovery.com/recovery/what-i-wish-i-knew-about-my-best-friend-s-addiction-8-years-later/