Jednotlivci začínajú zneužívať drogy a alkohol z rôznych dôvodov. Často sú kľúčové pocity, ktoré spúšťajú a „živia“ poruchu užívania látok spojené s tým, čo psychológovia označujú ako emocionálna nepohoda (negatívna afektivita). Emocionálna nepohoda je v podstate klinické pomenovanie toho, čo opisuje pocity či emocionálne stavy, ktoré súvisia s tiesňou a často vyúsťujú do toho, že títo jednotlivci samých seba znevažujú. Jednotlivci, ktorí prežívajú emocionálnu nepohodu, sa takisto môžu dostať do rôznych skreslených stavov vnímania alebo mylných predstáv o sebe, druhých a o svete, čo môže narušovať ich fungovanie. Dva negatívne afektívne stavy, ktoré môžu byť výraznou prekážkou uzdravovania poruchy látkového užívania, sú depresia a hnev.
Depresia
Každý prežíva občasné pocity smútku, sklamania a nedostatočnosti. Pocity smútku či zarmútenia sa spájajú s prežívaním množstva udalostí, ktoré sú dôsledkom života v tomto svete a tieto pocity sú normálnou súčasťou úspechov a neúspechov ľudskej existencie. Obyčajné zažívanie normálnych zmien nálad nie je spojené s rozvojom poruchy užívania látok. No jednotlivci, ktorí prežívajú extrémne pocity smútku, nezdaru, skepticizmu z budúcnosti a iné s tým súvisiace emócie, ktoré sa objavujú počas dlhšieho časového obdobia a vedú k výraznému úpadku v ich schopnosti zapájať sa do normálnych aspektov ich života, môžu mať vážnu duševnú poruchu.
Závažná depresívna porucha je klinická diagnóza, ktorú majú jednotlivci, keď ich depresívna skúsenosť vyúsťuje do množstva problémov s fungovaním, celkovým pohľadom na život a neschopnosťou tešiť sa z pozitívnych aspektov života. Tieto pocity a účinky s nimi spojené sa považujú za exces toho, čo sa považuje za „normálne“ a vedie k značnej dysfunkcii či úzkosti v každodennom živote jednotlivca.
Neexistujú nijaké formálne medicínske ani laboratórne testy, ktoré dokážu interpretovať špecifické biologické znaky u jednotlivcov, aby určili, či ich emocionálne stavy prešli do patologických stavov. Napr. neexistujú nijaké neurozobrazovacie či krvné testy, rtg snímky atď., ktoré by sa dali použiť na diagnostikovanie závažnej depresívnej poruchy. Takúto diagnostiku (ako je to v prípade väčšiny duševných porúch) môže určiť len odborný profesionál ako je psychiater, psychológ, sociálny pracovník atď. Táto diagnóza sa stanovuje na základe množstva behaviorálnych znakov a symptómov, ktoré sú pozorovateľné počas normálneho hodnotenia správania a fungovania daného človeka. Tieto znaky a symptómy sa musia objavovať minimálne dva týždne a nemôžu sa dať lepšie vysvetliť inými faktormi ako je napr. iná duševná porucha, nejaký fyzický problém či medicínska porucha alebo ako priamy výsledok užívania nejakej drogy.
Americká psychiatrická asociácia (APA) uvádza zoznam potencionálnych diagnostických kritérií pre závažnú depresívnu poruchu. Človek musí napĺňať minimálne päť kritérií počas toho istého dvojtýždňového obdobia, aby mu mohla byť priradená formálna diagnóza. Hoci diagnostické kritériá tu formálne uvedené nie sú, pozostávajú z nasledovných symptómov:
- Smútok prežívaný počas väčšiny dňa takmer každý deň
- Pocity viny alebo bezcennosti počas väčšiny dňa takmer každý deň
- Výrazná strata záujmov alebo ťažkosti s prežívaním radosti takmer každý deň
- Fyzické znaky, ktoré môžu zahŕňať nasledovné: úbytok na hmotnosti, prírastok na hmotnosti, neschopnosť spať, zvýšená potreba spánku, strata energie, podráždenosť, nechutenstvo, zvýšená chuť do jedla, spomalená motorika
- Kognitívne znaky, ktoré zahŕňajú výrazné ťažkosti s pozornosťou, rozhodovaním a pamäťou
- Opakujúce sa myšlienky o smrti alebo sebapoškodzovaní
APA tiež rozpoznáva niekoľko špecifických prezentácií ľudí diagnostikovaných s depresiou, ktoré nie sú typické a tieto sú takisto uvedené vo formálnej diagnostickej schéme. Napr. väčšina ľudí s klinickou depresiou prežíva neschopnosť spať, úbytok na hmotnosti a stratu chute do jedla, no niektorí jednotlivci môžu prežívať opačné príznaky, ako je zvýšená potreba spánku, prírastok na hmotnosti a zvýšená chuť do jedla.
Závažná depresívna porucha či klinická depresia je jedna z najvysiľujúcejších a zároveň najčastejšie diagnostikovaných duševných porúch v Spojených štátoch. Okrem toho jednotlivci s klinickou depresiou sú vo vysokom riziku, že im budú diagnostikované aj ďalšie spolu sa objavujúce poruchy. Ako všeobecné pravidlo sa akceptuje, že aspoň jedna tretina jednotlivcov, ktorí majú diagnostikovanú závažnú depresívnu poruchu, budú mať aj nejakú formu poruchy užívania látok. Najčastejšou poruchou užívania látok spojenou so závažnou depresiou je porucha užívania alkoholu, no u týchto jednotlivcov sa môžu prejavovať znaky napĺňajúce diagnostické kritériá pre akúkoľvek poruchu užívania látok.
Dôvod, prečo klinická depresia a poruchy užívania látok majú vzájomný súvis, nie je až taký priamočiary, ako je presvedčená väčšina ľudí. Veľa ľudí verí v to, čo sa formálne označuje ako hypotéza samoliečby, kedy jednotlivci, ktorí majú psychické poruchy alebo prežívajú psychickú úzkosť, užívajú drogy a alkohol na liečbu ich symptómov. Hoci to môže vysvetľovať niektoré z týchto spolu sa objavujúcich problémov v určitom čase, toto vysvetlenie nie je uspokojivé u veľkého počtu spolu sa objavujúcich diagnóz. Je oveľa pravdepodobnejšie, že jednotlivci, ktorí majú akúkoľvek duševnú poruchu, majú aj veľký počet rizikových faktorov, ktoré spôsobujú, že sú zraniteľnejší voči rozvoju iných psychických porúch. Tieto rizikové faktory môžu zahŕňať genetické faktory, enviromentálne faktory a interakciu medzi nimi. Inými slovami povedané, kvalifikácia pre diagnostiku jednej duševnej poruchy vyúsťuje do zvýšenej možnosti, že dotyčný bude diagnostikovaný aj s inou duševnou poruchou.
To tiež znamená, že jednotlivci, ktorí majú tieto spolu sa objavujúce stavy, budú zažívať zhoršenie oboch a tieto stavy majú tendenciu sa vzájomne „požierať“. Jednotlivec s poruchou užívania látok bude konzumovať viac svojej látky, čo bude viesť k väčšiemu počtu funkčných poškodení, čo následne môže viesť k väčším problémom s klinickou depresiou atď.
Niekto so závažnou depresívnou poruchou sa môže izolovať, byť pesimistický a sebadeštruktívny a to môže viesť k zvýšenému zneužívaniu látky, čo môže následne zhoršiť negatívne symptómy klinickej depresie atď.
Dlho je známe, že keď sú jednotlivci diagnostikovaní s ďalšími spolu sa objavujúcimi poruchami, nie je možné zamerať sa na liečbu jednej a dúfať, že druhá sa v dôsledku tejto liečby vyrieši. Namiesto toho si odborníci uvedomujú, že jednotlivci potrebujú zároveň liečiť obe poruchy, aby mohli byť v uzdravovaní úspešní.
Hnev
Podobne ako je to s depresiou, každý v živote prežíva určitý stupeň hnevu v súvislosti s určitými frustrujúcimi udalosťami, ktoré sa objavia. Emócie ako je hnev a smútok nie sú nevyhnutne zlé, keďže všetky emócie majú funkčné atribúty. Keď sa emócie stanú veľmi extrémne, strnulé, trvajú pomerne dlho a vyúsťujú do neprimeraných prejavov, ktoré vedú k úzkosti či dysfunkcii, samotné emócie sú považované za súčasť celkového dysfunkčného obrazu.
Extrémny hnev alebo ťažkosti so zvládaním hnevu predstavujú ďalší potenciálne devastujúci aspekt negatívnej nepohody, čo je dôležité brať do úvahy pri jednotlivcoch, ktorí sa uzdravujú z poruchy užívania látok. Problematika hnevu sa stala viditeľnejšou v množstve aspektov americkej spoločnosti vrátane polarizácie nad hlavnými politickými otázkami, otázkami súvisiacimi s terorizmom, imigráciou atď. Na individuálnej úrovni otázky so zvládaním hnevu tiež viedli k množstvu negatívnych výsledkov vrátane frustrácie, vzdoru, ľútosti, depresie, pocitom zníženej sebahodnoty či zapájaniu sa do potenciálne sebadeštruktívneho správania.
Psychológovia študujúci emócie ich vo všeobecnosti rozdeľujú do troch komponentov. „Sprievodca ľudským mozgom“ uvádza tieto tri zložky emócií, ako je hnev, nasledovne:
- Kognitívna zložka zahŕňa to, čo si dotyčný myslí o svojich pocitoch (napr. o hneve). Táto zložka pozostáva z vnímania toho, o čom je dotyčný presvedčený, že to viedlo k hnevu, ako by sa mal v hneve správať, o čom je presvedčený, že znižuje hnev atď.
- Fyzická zložka hnevu zahŕňa zmeny v tele ako je zmena srdcového rytmu, krvného tlaku, dýchania atď., ktoré sú s touto emóciou spojené. Často je hnev spojený s fenoménom „bojuj alebo uteč“, čo sa týka fyzických asociácií s hnevom; pri hneve by to predstavovalo bojovú zložku tohto fenoménu.
- Behaviorálna zložka (súvisiaca so správaním) hnevu zahŕňa všetko, čo človek robí, aby svoj hnev vyjadril.
Dysfunkčné a patologické vyjadrovanie hnevu je spojené aj s množstvom duševných porúch. Keď sa hnev stáva veľmi intenzívny, strnulý a je hlavným spôsobom zvládania životných ťažkostí, vnímanie a vyjadrovanie hnevu sa môže stať dysfunkčným. Napr. porucha vzdorovitosti (defiantná porucha) u detí a porucha občasnej výbušnosti u dospelých predstavujú dva prípady intenzívneho, rigídneho a neprimeraného vyjadrovania hnevu, ktoré sú hlavnými zložkami duševných porúch. Iné poruchy, napr. určité typy porúch osobnosti, sa tiež spájajú s jednotlivcami, ktorí majú veľmi intenzívne, rigídne a neprimerané prejavy hnevu. Jednotlivci, ktorí majú ťažkosti so zvládaním hnevu, majú často aj množstvo iných problémov, ktoré môžu byť veľmi frustrujúce, ako je robenie zlých rozhodnutí, problémy vo vzťahoch, problémy s prácou či so zákonom.
Veľa organizácií, vrátane APA a Anonymných alkoholikov, rozpoznali, že problémy s hnevom a vyjadrovaním hnevu či zvládaním hnevu môžu viesť k zhoršeniu látkového zneužívania. Vzťah medzi hnevom a látkovým zneužívaním je pravdepodobnejšie komplikovanejší než sa vo všeobecnosti zdá.
Vzťah medzi hnevom a látkovým zneužívaním podobne ako vzťah medzi látkovým zneužívaním a depresiou, je najpravdepodobnejšie viacsmerový tak, ako zhoršovanie hnevu môže vyústiť do potenciálneho látkového zneužívania a u jednotlivca zneužívajúceho drogy a alkohol môže dôjsť k zhoršeniu emocionálnej nepohody (napr. hnevu či frustrácie). A opäť v mnohých prípadoch to môže vyústiť do špirálovitého efektu, ktorý „požiera“ jeden druhého a zhoršuje oba stavy. Táto situácia si vyžaduje, aby boli obidva stavy liečené simultánne. Jednotlivci, ktorí majú problémy so zvládaním hnevu, potrebujú pre tieto záležitosti profesionálnu intervenciu spolu s formálnou liečbou poruchy užívania látok, ak má byť liečba úspešná vo vyriešení ktoréhokoľvek problému.
Integrovaná liečba
Využitie integrovaných liečebných postupov sa odporúča u jednotlivcov, ktorí majú spolu sa objavujúce poruchy ako je depresia a zneužívanie látok alebo problémy so zvládaním hnevu a zneužívaním látok. Integrovaná liečba sa realizuje prostredníctvom multidisciplinárneho tímu lekárov a terapeutov, ktorí spolupracujú pri riešení daného jednotlivca ako celého človeka. Tento holistický liečebný prístup je určený tak, aby nasledoval celkový plán, ktorý je individualizovaný pre špecifické potreby danej liečenej osoby.
Liečebný tím obyčajne pozostáva z lekárov (psychiatrov a/alebo odborníkov na závislosti a špecialistov, ktorí môžu byť potrební pre špecifické medicínske stavy), pracovníkov s duševným zdravím (napr. psychológov, poradcov, sociálnych pracovníkov atď.), iných terapeutov či špecialistov v konkrétnych oblastiach, ktoré musia byť adresované (napr. rečoví terapeuti, profesní terapeuti, rehabilitační terapeuti atď.) a iných odborníkov či dokonca dobrovoľníkov. Liečebný prístup by typicky pozostával z nasledujúcich zložiek:
- Kompletné zhodnotenie fyzického, kognitívneho a emocionálneho fungovania daného jednotlivca, aby boli identifikované silné aj slabé stránky a problémy, ktoré musia byť adresované.
- Potenciálne umiestnenie v medicínskom detoxe pre jednotlivcov, u ktorých sa mohla rozvinúť fyzická závislosť od jednej či viacerých látok.
- Terapia zameraná na poruchu užívania látok, ktorá je špecializovaná a nasmerovaná na otázky spojené s poruchami užívania látok: Najčastejšie je to určitá forma kognitívno-behaviorálnej terapie, ktorá zahŕňa dôležitú psychovzdelávaciu zložku. Táto terapia pomôže danému jednotlivcovi pochopiť skryté dôvody pre zneužívanie látok, identifikovať jeho iracionálne presvedčenia, pomôcť mu zmeniť tieto presvedčenia a z nich vyúsťujúce správanie atď.
- Terapia pre zvládanie depresie a/alebo hnevu: Preferovaný prístup pre obe tieto oblasti je tiež kognitívno-behaviorálna terapia, no špecifické aspekty terapie sú prispôsobené buď pre techniky zvládania depresie alebo hnevu. Terapia depresie pozostáva z identifikovania iracionálnych presvedčení, ktoré vedú k pocitom depresie a s tým spojeného správania, k zmene týchto presvedčení a k pomoci jednotlivcovi rozvíjať funkčnejšie prístupy k životu. Techniky zvládania hnevu sa zameriavajú na tri aspekty hnevu – rozpoznanie, fyzické pocity a správanie – v snahe identifikovať iracionálne črty týchto zložiek a adresovať ich. Hoci existuje určité prekrytie medzi terapiou poruchy užívania látok a špecifickej terapie zvládania depresie či hnevu, tieto otázky môžu byť adresované takisto oddelene. V závislosti od zapojených terapeutov je možné, aby tieto záležitosti adresoval ten istý terapeut alebo môžu byť do tímu zapojení rôzni terapeuti.
- Medicínske zvládanie depresie, akýchkoľvek fyzických problémov a otázok súvisiacich s látkovým zneužívaním daného jednotlivca.
- Iní intervencionisti podľa potreby v danom konkrétnom prípade, ako je tútorstvo, pracovný tréning, rečová terapia atď.
- Participácia sociálnej podpory, ktorá môže zahŕňať rodinnú terapiu, návštevu stretnutí 12 krokov, dobrovoľnícku prácu atď.
- Pokračujúce dlhodobé doliečovanie.
Integrovaný liečebný prístup je typicky zostavený tak, aby pokrýval jednotlivca v dlhodobom programe intervencie a sebaobjavovania. Jednotlivci budú často pokračovať v určitej forme doliečovania, ako je účasť v podpornej skupine a periodická kontrola u terapeutov a lekárov počas rokov nasledujúcich po začatí liečby.
https://americanaddictioncenters.org/co-occurring-disorders/emotions-in-recovery-and-treatment/