Rozmýšľal si niekedy nad tým, akým zápasom čelia rodičia či opatrovníci tínedžerov, keď v súčasnosti riešia problém s drogami alebo alkoholom? S narastajúcim užívaním „vapingu“, rozširujúcou sa legalizáciou marihuany a vplyvom sociálnych médií nás zaujímalo, ako rodičia riešia tieto nové výzvy, ktorým čelia ich rodiny.
Aby sme lepšie pochopili, čomu rodičia čelia a ako na to reagujú, nedávno sme zorganizovali po celej krajine osem skupín pre rodičov detí vo veku od 11 do 16 rokov. Niektorí z nich si boli istí, že ich deti nikdy nič nebrali, kým iní mali podozrenie, že ich deti môžu piť či brať drogy.
Naše rozhovory boli rozmanité a mali sme počas nich informácie z výskumov o látkovom užívaní, ktoré sme s rodičmi zdieľali. Tu je niekoľko dôležitých postrehov:
Byť rodičom v dnešnom svete
Rodičia nám povedali, že sa snažia spoliehať na skúsenosti, ktoré mali, keď sami vyrastali, no svet sa tak rýchlo vyvíja, že ich osobná skúsenosť je často irrelevantná. Nariekali nad tým, že ich deti sú vystavené množstvu informácií a nie všetky sú dobré (čo sa stáva častejšie) a je pre nich ťažké „ustrážiť ich“.
Ako rodičia vnímajú látkové užívanie tínedžerov
Všetci rodičia, s ktorými sme sa rozprávali, berú látkové užívanie vážne. Uvedomujú si však, že je pravdepodobné, že ich deti budú vystavené drogám či alkoholu a je možné, že ich budú užívať. Niektorí z nich boli prekvapení z toho, že je veľmi pravdepodobné, že ich deťom často tieto látky nepredstaví „drogový díler“, ale skôr kamarát, starší brat či tolerantný rodič, ktorý dovoľuje, aby sa látky užívali u nich doma.
Väčšina rodičov veľmi jasne vyjadrila svoje očakávania súvisiace s nepitím či neužívaním iných drog. Boli však aj takí, ktorí si mysleli, že je užitočné „naočkovať“ svoje deti alkoholom či marihuanou – teda nechať ich opiť sa alebo užiť, aby vedeli, aké to je, čo by podľa nich znamenalo, že keď budú samé, bude menej pravdepodobné, že to budú brať. Títo rodičia boli prekvapení, keď zistili, že tie deti, ktoré v mladšom veku tieto látky vyskúšali, sa v neskoršom veku častejšie stávali účastníkmi rôznych osláv a v skutočnosti im hrozilo väčšie riziko poruchy užívania látok.
Vnímanie látkového užívania ako problému týkajúceho sa zdravia tínedžera
Veľa rodičov bolo prekvapených, keď zistili, že 90 percent závislých začalo užívať práve v tínedžerskom veku – niekedy dokonca aj skôr. Zhruba od 10. do 25. roku sa v mozgu odohrávajú výrazné zmeny, počas ktorých sa rozvíjajú dôležité schopnosti pre dospelosť. Zahŕňajú schopnosť regulovať emócie, zvážiť zápory aj klady možného rizika, chápať následky možných činov a riešiť problémy. Užívanie drog a alkoholu v tomto kritickom čase môže mozog tínedžera poškodiť. V skutočnosti niektorí tínedžeri, u ktorých sú vysoké rizikové faktory, sú ešte zraniteľnejší voči nepriaznivým vplyvom než iní. Tieto rizikové faktory zahŕňajú rodinnú anamnézu problematického užívania látok či iných závislostí, duševné problémy (depresia, úzkosť, ADHD), detskú traumu (keď boli svedkami násilia, boli zneužívané či zanedbávané) a šikanu.
Presvedčenie, že deti majú „návykovú osobnosť“
V ďalších diskusiách o rizikových faktoroch sa niektorí rodičia znepokojovali kvôli tomu, že ich deti majú „návykovú osobnosť“. Hoci na to neexistuje žiadna formálna diagnóza, mnohí rodičia to používajú ako slovné spojenie na opísanie detí, ktoré sú impulzívne, podstupujú riziko alebo rebelujú. Môže u nich byť väčšie riziko, že vyskúšajú látky, z čoho sa neskôr môže rozvinúť závislosť.
Ako by sa deti mali vzdelávať o alkohole a drogách
Rodičia mali rôzne názory v súvislosti s tým, ako by mali byť ich deti vzdelávané o rizikách týkajúcich sa látkového užívania. Niektorí mali pocit, že by sa toho mali ujať školy. Po tomto vzdelávaní by to ešte mali upevniť rodičia. Iní sa na školu spoliehať nechceli a mali pocit, že by sa o tom mali s deťmi neustále rozprávať a stanoviť pravidlá. Obávali sa toho, že ak sa toho neujmú, deti sa o tom budú učiť z internetu, sociálnych médií, populárnej kultúry a od kamarátov.
Obavy v súvislosti so sociálnymi médiami
Väčšina rodičov, s ktorými sme sa rozprávali, spomenula, že sú presvedčení o tom, že okamžitý prístup k informáciám, smartfónom a sociálnym médiám spôsobil, že rodičovstvo je oveľa ťažšie. Veria, že byť rodičom v dnešnej dobe je ťažšie než bolo vtedy, keď vyrastali. Je ťažšie udržiavať vzťah so svojimi deťmi, keď sú zahrabané vo svojich smartfónoch a keď sú vystavené oveľa väčšiemu množstvu informácií zvonku. Takisto mali pocit, že musia byť dobre informovaní o kľúčových otázkach skôr, než budú mať s deťmi vážne rozhovory, ináč im hrozí riziko, že nebudú mať potrebné informácie, ktorými podložia svoju pozíciu v prípade, že sa ich deti budú s nimi prieť.
Spojitosti s duševnými problémami
Takmer všetci rodičia, s ktorými sme sa rozprávali, sa obávali rozlišovania medzi typickými tínedžerskými úzkosťami a zmenami nálad a medzi duševnou poruchou. Výskumy naznačujú, že deti, ktoré s týmito problémami zápasia, sú vo väčšom riziku rozvoja problému s drogami či alkoholom – odhaduje sa, že 30-45 percent dospievajúcich a mladých dospelých s duševnými poruchami trpí aj poruchou užívania látok. Je dôležité, aby rodiča, ktorí majú podozrenie, že ich dieťa môže mať duševný problém, ho dali vyšetriť. Ináč môže dieťa tento problém riešiť „samoliečbou“ pomocou látok.
Ako robiť prevenciu
Rodičia, ktorí si boli istí, že ich deti neberú žiadne látky, zdieľali tieto prevenčné stratégie:
• Vytvorenie otvoreného a pokračujúceho dialógu, v ktorom im ich deti „môžu povedať čokoľvek“.
• Aktívne diskusie o prevencii v súvislosti s užívaním látok bez toho, aby čakali, že to namiesto nich urobí škola, kamaráti či sociálne médiá.
• Vlastný príklad rodičov ako sú spôsoby znižovania stresu alebo relaxácia bez toho, aby sa obracali k alkoholu či iným látkam.
• Používanie techník na monitorovanie správania detí (prístup k všetkým heslám a na všetky sociálne siete, odprevádzanie, resp. „odvážanie autom“ na miesta stretnutí a načúvanie rozhovorov na zadných sedadlách, zoznamovanie sa s ich kamarátmi atď.).
• Ochota rozprávať s inými rodičmi o tom, ktoré deti užívajú látky — vrátane ich vlastných.
Tento posledný bod o rozprávaní sa s inými rodičmi o tom, že ich vlastné dieťa alebo kamarát ich dieťaťa užíva alkohol či iné drogy, vyvolal búrlivú diskusiu. Celkovo rodičia vyjadrili, že by chceli vedieť, či iný rodič zistil, že ich dieťa užíva látky. Niekoľko rodičov sa dostalo do sporu v súvislosti s tým, čo robiť, keby im ich dieťa oznámilo, že jeho kamarát berie drogy. Obávali sa, že keby to oznámili jeho rodičom, boli by nahnevaní, hoci by to radi vedeli.
Rodičovské stratégie, keď tvoje dieťa začne užívať látky
Rodičia poznamenali, že by sa so svojimi deťmi porozprávali, keby si mysleli, že užíva a odňali by mu privilégiá ako je mobil či šoférovanie – no ak by to nefungovalo, neboli by si istí, čo ďalej. Niektorí rodičia spomenuli „zastrašovacie“ taktiky – povedali by svojim deťom hrozné veci, ktoré sa stali osobne im alebo niekomu inému v nádeji, že by to zabralo. Výskumy ukazujú, že zastrašovacie taktiky môžu fungovať u malých detí, ale nie u tínedžerov, u ktorých má väčšiu váhu pocit nepremožiteľnosti alebo to, že „mne sa to nestane“.
Iní rodičia vraveli, že by len dúfali v to najlepšie – že ich deti budú dosť zodpovedné a nedostanú sa do rizikových situácií; iní hovorili, že by v prípade eskalácie zvážili odbornú pomoc. Obávali sa, že keby sa do toho zaplietol školský poradca, informácia o látkovom užívaní by sa dostala do papierov dieťaťa. Podobné obavy sa týkali zákonných postupov a záznamov.
Takže ako veľmi sa mám trápiť a čo môžem robiť?
Väčšina rodičov, s ktorými sme hovorili, nerozmýšľala nad tým, kde sú hranice medzi tým, keď je človek vystavený látkovému užívaniu, keď experimentuje a keď je to už vážny problém. V niekoľkých prípadoch to, že boli ich deti vystavené drogám či alkoholu, vyvolalo otázky typu: „Do akej miery sa mám trápiť, keď je v rodine anamnéza závislosti a viem, že moje dieťa už alkohol vyskúšalo?“ alebo „Moje dieťa je úzkostlivé, „vapuje“ a občas fajčí trávu. Čo môžem robiť ohľadom jeho liečby?“ Pravdou je, že existuje vysoká pravdepodobnosť toho, že experimentovanie sa rozvinie do poruchy užívania látok a to najmä u detí s týmito rizikovými faktormi.
Takže čo by mali robiť rodičia, keď sú konfrontovaní s experimentovaním či užívaním drog a alkoholu u svojich detí? Vieme, že najlepšie výsledky sú vtedy, keď rodičia zasiahnu včas. Existujú overené rodičovské stratégie na presmerovanie látkového užívania a zameriavajú sa na priestor medzi rozhovorom a odbornou pomocou. Zahŕňajú rozhovory o tejto téme tak, aby nešli jedným uchom dnu a druhým von, aby neustále utvrdzovali pozitívne správanie tínedžera (aj keď je len zriedkavé) a aby dieťa nechali vysporiadať sa s negatívnymi dôsledkami jeho užívania. Takéto a podobné stratégie môžu rodičom pomôcť urobiť efektívne kroky k obmedzeniu, odsunutiu či úplnej eliminácii látkového užívania.
https://drugfree.org/parent-blog/what-we-learned-at-our-early-intervention-parent-focus-groups/?utm_source=email&utm_medium=parent&utm_campaign=early-intervention-focus#more