(Claire Jack)
Narcistické zneužívanie je vo všeobecnosti definované ako emocionálne zneužívanie zo strany niekoho s narcistickou poruchou osobnosti, hoci môže zahŕňať aj fyzické či sexuálne zneužívanie. Chcem sa zamerať na narcistické zneužívanie emocionálnej povahy, pretože je to práve tento typ zneužívania, ktorý je pre jeho príjemcu tak ťažké rozpoznať. Samozrejme, že zneužívanie každého druhu môže byť pre obeť zmätočné, keďže ju tyran presvedčil, že si to sama zapríčinila alebo zaslúžila alebo že sa to nikdy nestalo.
Keď je niekto emocionálne zneužívaný, môže to trvať veľmi dlho, kým si uvedomí, že na tom, ako s ním tyran zaobchádza, je niečo zlé a to najmä vtedy, keď je tyran očarujúci, manipulatívny a je pred vonkajším svetom vnímaný ako úžasný rodič, partner, šéf alebo priateľ.
Možno trpíš silnými depresiami a úzkosťami, možno máš nízke sebavedomie a správaš sa sebadeštruktívne, mala si romantické vzťahy, kde si bola zneužívaná, ale je veľmi ťažké poukázať na narcistické zneužívanie, pretože je vo svojej podstate veľmi nenápadné a zákerné. Je veľmi neurčité, nehmatateľné v protiklade k zrejmejším formám zneužívania a môže byť ešte viac zastierané rúškom bohatstva, úcty a štedrosti.
Ľudia, ktorí sú obeťami narcistického zneužívania, môžu mať nasledovné symptómy: problémy s väzbou (attachmentom), s nerozhodnosťou, slabými hranicami, závislosťou, úzkosťou, nízkym sebavedomím, sebadeštruktívnym správaním, perfekcionistickými sklonmi a snahou vždy sa tým druhým páčiť.
Keď pracujem s klientami, ktorí sú v tejto kategórii, ich prvé vysvetlenie, prečo prežívajú niektoré z týchto symptómov je to, že „niečo s nimi nie je v poriadku.“ Nechcú prijať skutočnosť, že práve správanie niekoho iného – obyčajne rodiča – bolo príčinou problémov, ktorým teraz čelia. Obete narcistického zneužívania majú obyčajne veľmi nízke sebavedomie a tieto problémy si vysvetľujú ako svoju vlastnú nedostatočnosť.
Jedna moja klientka Mandy, ktorá má okolo štyridsať rokov, opísala spôsoby, akými jej matka pomaly uplatňovala stále viac kontroly nad ňou a nad jej súrodencami a Mandy nedovolila, aby sa s niekým kamarátila. „Mama nás učila doma údajne preto, lebo sme s bratom boli v škole nešťastní. Nemala som žiadne kamarátky a keď som sa občas začala s niekým priateliť, mama vravela, že ma majú radi iba preto, že sme bohatí. Veľmi som sa k mame pripútala – ona mi povedala všetko. Vždy som sa za ňu postavila a stala som sa ockovým nepriateľom. Bolo to veľmi stresujúce.“
Mandy od detstva trpela úzkosťami, depresiou a mala problémy s alkoholom. Jej ťažkosti vychádzali zo skutočnosti, že nemala rada seba. Veľmi sa kritizovala a uvažovala o samovražde, aby „ukončila tú neustálu bolesť.“ Napriek tomu, že mi podrobne porozprávala o matkinom kontrolujúcom, kritizujúcom, sebastrednom správaní, bolo pre ňu veľmi ťažké akceptovať spojitosť medzi jej výchovou a súčasnými problémami.
A potom jedného dňa sa to stalo.
„Ak mám byť úprimná, som veľmi nahnevaná. A takisto nerozumiem, ako je možné, že som to nevidela. Teraz je to také jasné. V skutočnosti je to úľava.“
Podobne ako iné obete narcistického zneužívania, aj Mandy mala pred sebou dlhú cestu uzdravovania vrátane rôznych štádií od hnevu, cez prijatie, úľavu až po sebaprijatie. Trvá to nejaký čas – niekedy celé roky – prekonať tento typ zneužívania a posunúť sa ďalej. Prvý krok v tomto procese je prijať tie veci, ktoré sa ti stali, keď si bola zraniteľná v rukách narcistu.