Byť dieťaťom alkoholika je ako byť obeťou vyplieneného domu. Predstav si všade porozhadzované knihy, hračky a šaty. Riady sú porozbíjané, obrazy visia nakrivo, zo skriniek je všetko vyhádzané. Z rozbitého okna vejú závesy. Kriminálnik – divý zúrivý slon sa prehnal cez tvoj dom. Stojíš pred výzvou – musíš zavolať políciu a požiadať o pomoc bez toho, aby si obvinil slona, pretože ho miluješ rovnako, ako sa ho bojíš.
Táto metafora zničeného domu hovorí o mojom detstve. Môj ocko prestal piť ešte pred mojím narodením, no nikdy sa skutočne neuzdravoval. Jeho choré správanie spôsobovalo celoživotnú bolesť všetkým dookola.
Aj v tomto bode mojej životnej cesty stále zápasím s popieraním a to sa už uzdravujem zo svojej spoluzávislosti takmer dva roky. Dokážem zaškrtnúť všetky položky na zoznamoch typu „Desať vecí, ktoré potrebuješ vedieť o deťoch alkoholikov“, no napriek tomu popieram ich vplyv. Všetkého sa bojím. Stále sa bojím niekomu povedať, že môj ocko pil. Čo by si pomysleli ľudia v kostole?
Moje popieranie je také hlboké, že často zabúdam na to, aký je môj skutočný problém. Áno, je to choroba, ktorá stále ovplyvňuje môjho ocka. Toto je ľahká odpoveď, ktorú nikdy nedokážem vysloviť.
Ako sa dieťa alkoholika uzdraví?
Podobne ako pri iných problémoch so závislosťou je to prvé, čo musím urobiť, priznať, že mám problém. Vyrastala som v rodine alkoholika a potrebujem sa k tomu priznať. Vytvorilo to rámec pre všetky moje myšlienkové procesy, napr.:
Nesmiem si naliať zvyšok čaju bez toho, aby som uvarila ďalší, ináč na mňa nakričia.
Nesmiem nechať kulmu na polici, ináč na mňa nakričia.
Nikdy nesmiem nechať špinavé riady v umývadle, ináč na mňa nakričia.
Nepýtaj si peniaze, lebo nijaké nemáme.
Nechci, aby sme ťa niekam odviezli, nemáme čas.
Nesmiem vynechať kostol, ináč pôjdem do pekla.
Nerob hluk, pretože niekoho vyrušíš.
Nerev, lebo ťa nikto nechce počúvať.
Pretože som strávila 40 rokov v strachu, dáva to zmysel, že ďalších 40 rokov strávim tým, že sa budem učiť uzdravovať sa z neho. Doteraz som sa naučila, že je dôležité:
Napredovanie, nie dokonalosť – Uzdravovanie sa neudeje rýchlo.
Budem sa dozvedať viac – Moja myseľ ma chráni tým, že mi postupne dávkuje problém len po zvládnuteľných častiach.
Keď je študent pripravený, ukáže sa učiteľ – Na tejto ceste nie som sama. Pomoc príde práve včas.
Naučila som sa dôverovať láskavej Vyššej sile, ktorá je úplne iná ako tá, s ktorou som vyrastala. Nemôžem sa ponáhľať, aby som sa rýchlo dostala cez moje zranenia z detstva. Bude si to vyžadovať určitý čas a lásku. Kým ich dokážem sama sebe dať, je pre mňa najlepšie hľadať podporu v spoločenstve skupiny. Niektoré špecializované skupiny sú: Al-Anon a Alateen, Dospelé deti alkoholikov, Anonymní spoluzávislí (CODA).