Sú štyri hodiny pondelok ráno. Ležím v posteli a mám za sebou ďalšiu bezsennú noc. Hoci si želám, aby som ešte na pár hodín zaspala skôr, ako začnem pracovný týždeň, mozog mi hovorí niečo iné. Som plná nekonečných myšlienok, ktoré spúšťajú spomienky a emócie, na ktoré by som oveľa radšej zabudla. V hlave mi prebieha boj a mám pocit, že ma to ťahá na milión rôznych strán. Hlasy infikujú môj mozog negatívnymi myšlienkami a sebanenávisťou. Chcem len, aby tá bolesť zmizla. Hoci sa zúfalo snažím vypnúť svoju myseľ, realita môjho života zostáva. Tieto myšlienky nikam nepôjdu. Namiesto toho čakajú, aby mohli zaútočiť presne v pravú chvíľu. A vtedy si na to spomeniem: Toto je depresia. No niekedy zlyhám v tom, že si nespomeniem na to, že depresia klame – a veľmi klame.

Depresia mi nahovára, že ma nikto nemá rád

Vedie ma to k viere, že ľudia v mojom živote ma len ľutujú a preto sú pri mne. Hoci sa možno správajú, akoby im na mne záležalo, v skutočnosti to tak nie je. Nehovorí mi, že mojim priateľom a rodine na mne záleží viac než dokážu vysvetliť slová a urobia všetko preto, aby sa uistili, že som v poriadku. Mám podporný systém plný ľudí, ktorí mi chcú pomôcť a budú tu pre mňa v okamihu, keď ich budem potrebovať.

Depresia mi nahovára, že v ničom nie som dobrá

Vraví mi, že nezvládam svoju prácu a bez ohľadu na to, čo robím, zlyhávam. Hovorí mi, že nemám žiadny talent a ani by som sa o nič nemala snažiť. Hovorí mi, že som hrozná spisovateľka, pekárka, fotografka aj bežkyňa. To, čo mi nehovorí je, že vo všetkých týchto veciach som dobrá a mám talent, ktorého si ani nie som vedomá. Nemala by som byť na seba taká tvrdá.

Depresia mi nahovára, že nie som dostatočná

Vraví mi, že nie som dosť dobrá manželka, sestra, dcéra, teta, priateľka, spolupracovníčka ani zamestnankyňa. Vraví mi, že nie som dosť pekná, dosť múdra, dosť talentovaná či dosť dobrá. No to, čo mi nehovorí je, že aj počas tých najhorších dní, kedy ani nedokážem vstať z postele a bojovať, aby som čokoľvek urobila, som dostatočná. A aj keď tomu nechcem veriť, som dostatočná presne taká, aká som.

Depresia mi nahovára, že som zruinovaná a nemám žiadnu cenu

Vraví mi, že som neužitočná, nenapraviteľná a nehodná milovania. Hovorí mi, že nemám nijaký cieľ a som hrozný človek. No nehovorí mi, že toto sú len klamstvá choroby. Som krásna, múdra, zábavná, láskavá, silná a oveľa viac. A hoci mám pocit, že som zruinovaná, mám nádej. Tento pocit nebudem mať navždy.

Depresia mi nahovára, že som slabá

Som slabá, lebo mám depresiu a cítim sa stále smutná, otupená a prázdna. Vraví mi, že som slabá, lebo chodím k psychiatrovi a beriem lieky. To, čo mi depresia nehovorí je, že je normálne, že mi stále nie je dobre. Nie je to hanba, keď človek hľadá pomoc u psychiatra či terapeuta a určite nie je nič zlé na tom, keď človek berie lieky na prekonanie duševnej choroby. Nič z toho neznamená, že som slabá; som len bojovníčka.

Depresia mi nahovára, že som lenivá

Som lenivá, lebo mám problém sústrediť sa na prácu a urobiť ju. Hovorí mi, že som lenivá, lebo mám v kancelárii neporiadok, kopia sa mi v umývadle riady a celé týždne som neprala. Hovorí mi, že som lenivá, lebo väčšinu dní je pre mňa najťažšia úloha na svete jednoducho vstať z postele.

To, čo mi nehovorí je, že je to len moja choroba, ktorá mi sťažuje dokončiť prácu. Namiesto toho, aby som bola na seba veľmi prísna, mala by som byť hrdá aj kvôli maličkostiam – že vstanem z postele, osprchujem sa, zacvičím si, zvládnem prácu, urobím si účes a dám si makeup.

Depresia mi nahovára, že som bremenom pre každého dookola

Vraví mi, že by som sa mala cítiť vinná za to, že hľadám pomoc u iných, lebo nikto iný by sa nemal zaoberať mojou chorobou. Depresia spôsobuje, že sa hanbím za ten pocit, ktorý mám a mám pocit, že by som svoje emócie mala skrývať pred svetom. No to, čo mi nehovorí je, že ľudia potrebujú iných ľudí a ja nemám niesť celé bremeno mojich problémov sama. Je veľmi veľa ľudí, ktorí mi chcú pomôcť a urobili by všetko preto, aby som prežila ďalší deň, hoci by to znamenalo sedieť dve hodiny s telefónom v ruke a odhovárať ma od toho, aby som si vzala život.

Depresia mi nahovára, že takto sa budem cítiť naveky

Hovorí mi, že veci sa nikdy nezlepšia, že neexistuje východisko, že už nikdy nebudem prežívať radosť, šťastie a lásku. To, čo mi nehovorí je, že tieto pocity sú dočasné a že prídu lepšie dni. Nehovorí mi, že stále som nezažila tie najlepšie dni môjho života a že je toho toľko veľa, o čo sa oplatí bojovať.

Depresia mi nahovára, že bezo mňa by bol svet lepší

Vraví mi, že nemám čo ponúknuť a že druhých trápim. Som presvedčená, že keby som zmizla, nikomu by som nechýbala, takže je zbytočné ďalej žiť. No to, čo mi nehovorí je, že som dôležitá a že by som mnohým chýbala, pretože ma majú radi. A hoci je to niekedy ťažké, môj život stojí za to, aby som zaň bojovala.

Depresia mi nahovára, že si nezaslúžim pomoc

Vraví mi, že nestojím za to, aby som bola liečená a uzdravovala sa. No to nie je pravda. Ani trochu. Môj život je dôležitý a zaslúžim si, aby som sa mala lepšie. Zaslúžim si krajšie dni plné lásky a smiechu. Zaslúžim si rána, kedy nie je také ťažké vstať z postele. Večery, kedy môžem sedieť na gauči s manželom a psom a jednoducho sa tešiť z nášho spoločného času. A jediný spôsob ako sa to stane je, ak dostanem pomoc, ktorú potrebujem a ktorú si zaslúžim.

Ak prežívaš depresiu a čokoľvek z vyššie opísaného ti je povedomé, pamätaj, že depresia je monštrum a klame ťa. Nie si nijaké bremeno. Nie si hrozný človek. Si človek, ktorého druhí milujú, chcú a potrebujú. Takže zostaň žiť. Bojuj. Pamätaj, že nádej je reálna a pomoc je dostupná. Čakajú ťa lepšie dni a z tejto tmy vyjdeš oveľa silnejší. Opäť nájdeš samého seba. To ti sľubujem.

www.therecoveryvillage.com/recovery-blog/biggest-lies-depression-tells/