Keď je leto v plnom prúde, tínedžeri môžu byť doma častejšie, no to nevyhnutne nemusí znamenať, že ich aj častejšie uvidíte. Ak sa na celé hodiny utiahnu do svojich izieb alebo sú, čo sa týka svojich plánov, veľmi zdržanliví, neberte to osobne. Nasledujú štyri pravdy o tínedžeroch, ktoré môžu napomôcť vo vašej spoločnej ko-existencii.
Tínedžeri potrebujú čas osamote
Keď váš kedysi zhovorčivý adolescent zrazu preferuje jednoslovné odpovede, môžete sa cítiť ako odkopnutí. Ale pravda je určite iná. Pozrite sa na to takto: Tínedžeri dostali nezvládnuteľný projekt – aby sa stali nezávislými, hoci musia ešte stále spať pod vašou strechou. Aby zvládli túto paradoxnú úlohu, psychologicky sa od vás vzdialia, aby sa pripravovali aj na fyzické odlúčenie. Adolescenti sa nemôžu posunúť ďalej bez toho, aby sa niekedy od vás vzdialili a to aj vtedy, keď stále bývajú doma. Zdraví adolescenti obyčajne posilňujú svoje väzby s rovesníkmi a dospelými mimo domu, keď zároveň uvoľňujú svoje väzby k rodičom. Takisto majú sklony prerušovať tieto obdobia utiahnutia sa obdobiami blízkosti voči rodičom, takže určite zažijete obdobia, kedy si budete vychutnávať silné prepojenie so svojím tínedžerom. Tešte sa z nich. A čo sa týka toho ostatného, pamätajte, že oddelenie neznamená odmietnutie.
Sťažovať sa nie je nič nezvyčajné
Keď tínedžeri hundrú na svoje povinnosti, staršiu značku mobilu či strojček na zuby, rodičia sa môžu trápiť a myslieť si, že z ich tínedžera sa stáva nevďačník. Skôr, než mu rýchlo začneme pripomínať aký je šťastný, že vôbec strojček má, mohli by sme sa zastaviť a porozmýšľať nad tým, že sťažovanie a vďačnosť idú zriedka pospolu. Aj dospelí určite hundrú na svojich šéfov a praskajúce radiátory, no to určite neznamená, že nie sme vďační za svoju prácu či vykúrený byt. Rovnako sťažnosti tínedžerov zriedkavo signalizujú nevďačnosť.
Sťažnosti tínedžerov zvládneme ľahšie, keď si spomenieme, že väčšina adolescentov je celkom milosrdná, keď je z domu preč a – podobne ako u väčšiny dospelých – čaká, kým príde domov, aby si vyventilovala frustrácie z daného dňa. Podobne ako u dospelých, aj adolescenti obyčajne uvítajú utvrdenie, keď sú nahnevaní. Úprimné „chápem“ môže znamenať úžasnú podporu pre tínedžera, ktorý ju hľadá.
Tínedžeri vás počúvajú, aj keď prevracajú oči
Rodičia sa môžu cítiť ignorovaní a vyvedení z rovnováhy, keď sa ich opatrne ponúknuté usmernenie o sexuálnom zdraví stretne s prevracajúcimi sa očami a naše múdre vysvetľovanie o nebezpečenstve opiátov spustí mykanie plecami. No v čo sme dúfali? Ani jeden normálny tínedžer by úprimne nereagoval slovami: „Už som rozmýšľal, aké je tvoje stanovisko, čo sa týka antikoncepcie a liekov proti bolesti. Veľmi pekne ti ďakujem, že si sa odvážil o tom hovoriť.“ Keď so svojím tínedžerom otvárame citlivé témy, možno bude najlepšie nemať veľké očakávania a rátať s hundraním, nahnevaným žmurkaním či dokonca s únikom z auta skôr, než sa celkom zastaví ako so znakmi konverzačného úspechu. To sú dostatočne jasné dôkazy, že tínedžer počul, čo ste hovorili. Vyhýbanie sa u tínedžerov neznamená ignoráciu. A pripravte sa na momenty, kedy je to práve tínedžer, ktorý otvorí citlivú tému. Ak vás jeho téma šokuje – alebo vás šokuje skutočnosť, že ju nadhodil – ak sa ho opýtate: „Čo si o tom myslíš ty?“, pomôže vám to pochopiť, z čoho vychádza a zamerať sa na svoju odpoveď a zároveň vám to poskytne čas, aby ste sa pozbierali.
Tínedžerské správanie netrvá večne
Normálne vyvíjajúci sa tínedžeri sa pohybujú od egoistických po altruistických, od cynických po vrtošivých a od úskočných po celkom úprimných. Pre tínedžerov je veľmi zriedkavé, aby boli voči svojim rodičom celkom úprimní, čo sa týka podrobností súvisiacich s ich víkendovými plánmi, no len veľmi málo z nich sa chce stať zámerným klamárom. Hoci môžeme mať obavy, že aktuálna nepríjemná verzia nášho tínedžera je predzvesťou jeho konečnej podoby, už pred desaťročiami psychologička Anna Freudová zistila, že „kým sa vynorí dospelá štruktúra osobnosti, trvá to veľmi dlho“ a že typický tínedžer „neprestáva experimentovať a vôbec sa neponáhľa uzavrieť všetky možnosti.“ Pri každodennej výchove je dobré pripomínať si, že tínedžeri majú sklony žiť „pod aj nad naše očakávania“. Keby vám prišiel vhod dlhodobý pohľad dopredu, rozmýšľajte o vlastnej skúsenosti. Väčšina dospelých sa aj po osemnástom roku veľmi mení a vyvíja. Tak to bolo s nami a tak to bude aj s našimi tínedžermi. Striedavé obdobia šťastia a nešťastia v adolescencii nie sú žiadnym tajomstvom a napriek tomu sú rodičia prekvapení, keď sa ich 13-ročné dieťa správa ako tínedžer. Ako hovorí jedna moja kolegyňa: „Každý rozpráva o dospievaní, no nikto tomu neverí.“ A kto by chcel veriť tomu, že naše srdečné a priateľské dieťa sa stane chladným či nevyspytateľným tínedžerom?
No ak tomu veríme, tak môžeme urobiť ďalší krok, čo znamená prijať to. Pravdou je, že niekedy nežiadúce premeny, ktoré s adolescenciou prichádzajú, takmer vždy signalizujú to, že veci sa dejú presne tak, ako by sa mali.
https://www.nytimes.com/2017/06/21/well/family/no-your-teen-doesnt-hate-you-its-just-summer.html?action=click&contentCollection=Well&module=RelatedCoverage®ion=EndOfArticle&pgtype= article
https://www.nytimes.com/2017/06/21/well/family/no-your-teen-doesnt-hate-you-its-just-summer.html?action=click&contentCollection=Well&module=RelatedCoverage®ion=EndOfArticle&pgtype=