Existuje množstvo rád pre ľudí, ktorých blízky trpí poruchou látkového užívania. „Nedávaj závislému peniaze“, „Nikdy zaň neplať kauciu“, „Prestaň ho umožňovať a byť spoluzávislá“, a mohli by sme pokračovať ďalej a ďalej.
Všetko toto je v poriadku a je to pravda, lenže ako matka závislého som so svojím zápasiacim dieťaťom tak spojená, že väčšina ľudí to nepochopí. Láska a spojenie, ktorú mám so svojou dcérou, nemôžu byť nikdy prelomené a hoci poznám všetky rady a odporúčania tým, ktorých blízky je závislý, v mojej skúsenosti je niečo, čo pochopia iba matky.
Tu je nahliadnutie do môjho vnútorného sveta:
1. Držím sa svojich výchovných inštinktov. Mnohé z nás, matiek, poznajú bolesť z vedomia, že naše dieťa možno žije na ulici alebo sa nám kvôli zneužívaniu skrýva. Má tendenciu izolovať sa od ľudí, ktorých miluje. Vždy mám otvorené oči pre prípad, že by som na ňu na ulici narazila.
Ak sa stretnem s niekým, kto ju pozná, pýtam sa, či vedia, kde je. Pýtam sa, či je v poriadku, či má čo jesť, či má miesto, kde prespáva. Hoci viem, že ju nemám umožňovať, neznamená to, že o nej nechcem vedieť. Nikdy ju neprestanem hľadať. Ak uteká pred zákonom, nájdem ju a nahlásim. Hoci je veľmi bolestivé vyťukať to číslo s vedomím, že ju pošlú do väzenia, je to to najbezpečnejšie miesto, keď viem, že niečo berie. Sľubujem, že pozbieram každú štipku odvahy, aby som urobila to, čo je správne – a nie to, čo je ľahké.
2. Pamätám si na to dieťa, ktoré som vychovala a milujem ho. Moja dcéra bola a stále je láskavá, zábavná a otvorená. Keď sa obzerám späť, viem, že som sa na ňu vo všetkom mohla spoľahnúť. Boli sme si veľmi blízke. Bola mojou miniatúrnou verziou. Dnes sa mi nemusí páčiť, čo sa z nej stalo alebo čo robí, ale nikdy ju neprestanem milovať. Bez ohľadu na to, k čomu ju jej závislosť privedie – či je to klamstvo alebo kriminálne správanie – viem, že ona je oveľa viac než jej závislosť a vždy budem milovať tú jej časť, ktorá bojuje, aby sa z toho dostala a prežila.
3. Cítim bolesť jej závislosti. Ako rodič dieťaťa trpiaceho v zovretí závislosti vám môžem povedať, že to nie je ľahká cesta. Hoci moja dcéra je tá, ktorá trpí touto chorobou, moja mizéria je živá a darí sa jej. Je ťažké vyjadriť, aké to je vedieť, že vaše dieťa je týrané tým, čo prežíva. Hoci vo svojej hlave viete, že je to choroba, je v tom aj prvok rozhodnutia, ktorý je iný ako pri iných chorobách. Láme mi to srdce, keď sa rozhoduje otravovať svoju myseľ, telo a dušu namiesto toho, aby sa vzchopila a zmenila svoj život, pretože obidve vieme, že má čo povedať do svojich rozhodnutí. Ak prijme pomoc, bude tvrdo pracovať a rozhodne sa zvládnuť to, môže všetko zmeniť. No keď ako jej matka sledujem, že sa namiesto toho rozhoduje zničiť si život, niekedy je to neznesiteľné.
4. Vždy som pripravená vypočuť si ju. Nech sa to zdá akokoľvek obyčajné, keď počujem pípnutie sms-ky alebo vidím, že sa na displeji zobrazí jej číslo, je to pre mňa vždy niečo vítané. Teším sa na to, pretože mi to hovorí, že stále žije. Zvládla ďalšiu noc, aj keď si dala ďalšiu dávku jedu. Hoci nie všetky stretnutia s ňou sú príjemné a niekedy som rada, keď od nej nič nepočujem, tieto notifikácie na mojom mobile sú pre mňa vzácne momenty, ktoré mi pomáhajú zvládnuť ďalší deň. Sú pre mňa rovnako dôležité ako akýkoľvek iný aspekt môjho vzťahu s mojou závislou dcérou. Je to kód či znamenie, ktoré mi pomáhajú nevzdávať to.
5. Nikdy sa nevzdám nádeje. Nádej je niekedy to jediné, čoho sa môžeme držať. Je to niečo, čo vdychuje život rodičovi závislého dieťaťa. Bez nádeje nemáme nič a s nádejou si môžeme líhať večer na vankúš a aspoň trochu si pospať. Nádej nás drží počas dňa, keď myslíme na to, či naše dieťa prežilo ďalšiu noc. Dúfame v teplé počasie, aby nášmu dieťaťu nebola zima. Máme nádej, že niečo sa udeje skôr, než padne na samé dno vediac, že dno by mohlo znamenať aj úplný koniec. Nado všetko máme nádej, že naše deti vedia, že nikdy neodídeme. Nádej sa stáva všetkým a ako matka závislej sa jej nikdy nevzdám.
Moja dcéra je môj svet. Je moja prvorodená a vlastní kus mojej duše, ktorý patrí iba jej. Bez ohľadu na to, koľko má tvoje dieťa rokov, keď prechádza týmto temným miestom, vždy je to tvoj malý chlapec alebo dievča. Na tom sa nikdy nič nezmení. Neopustím jej srdce, lebo jednoducho nemôžem. Nie je to možné. Jej trápenie je ako každé iné a neopustila by som ju, keby mala rakovinu či inú chorobu ohrozujúcu jej život. Nežne ju budem viesť, keď mi to dovolí a budem udržiavať teplo domova pre deň, kedy sa konečne vráti späť k nám.
www.soberrecovery.com/recovery/5-things-only-a-mother-of-an-addict-will-understand/