Rodiny môžu počas sviatkov prežívať veľa emócií bez ohľadu na to, či sa „plavia“ pokojnými vodami alebo rozbúreným morom. Priatelia a rodiny sa stretávajú a do popredia našich myšlienok vystupuje radosť z našich vzťahov, na čo niekedy v každodennom živote zabúdame. V tomto zvláštnom období tak veľmi vystupuje do popredia naša vďačnosť za život a radosť, že to mnohí opisujú ako niečo „magické“, prekypujúce úžasom a niečím príjemným.

Obrátenou stranou tejto mince je, že emocionálna bolesť a ťažkosti môžu byť v tomto čase takisto zintenzívnené. Naši blízki nám chýbajú o niečo viac. Spomíname na nich a túžime po jednoduchosti. Trochu viac na nás dolieha tiaž zložitých okolností.

Tento fenomén si oveľa viac uvedomujú tí, ktorí majú svojho blízkeho na začiatku uzdravovacieho procesu. Silné emócie sa miešajú s množstvom otázok, čo vytvára pocit neustáleho tlaku a núti nás chodiť po špičkách. Rodiny chcú vedieť, ako by sa mali správať, keď je ich blízky na začiatku uzdravovania. Pýtajú sa, či by mal byť na rodinných stretnutiach alkohol, koho by mali pozvať alebo či by sa vôbec mali zúčastňovať na vianočných oslavách. Rozmýšľajú, či majú dávať darčeky alebo sa radšej všetkého zdržať. Nesmierne sa trápia nad tým, ako mať „normálne“ sviatky, pretože majú za sebou mnoho tých, kde ich blízky aktívne užíval látky – alebo tam vôbec nebol prítomný.

Ako niekto, kto tým prešiel, sa môžem zdieľať s tým, že sú tri dôležité princípy, ktoré rodinám v tomto období pomôžu.

1. Princíp plavby. Ostrieľaný námorník vie, že bez ohľadu na to, aké presné je jeho vybavenie, spojenie a ovládanie lode, nie je v jeho moci ovládať vietor. Poznať to, čo môžeme a čo nemôžeme ovládať a potom uplatňovať akceptovanie toho, čo ovládať nedokážeme, je najdôležitejšie preto, aby sme sa v tomto období nezbláznili. Pamätám si na svoje prvé stretnutie Al-Anon, keď mi povedali, že môžem v živote prežívať pokoj aj vtedy, keď môj blízky bude naďalej piť a užívať látky. Myslela som, že nič bláznivejšie som v živote nepočula. A napriek tomu je to pravda. Nakoniec je to tak, že bez ohľadu na to, čo robíš, nemôžeš ovládať uzdravovanie tvojho blízkeho. To je pre teba vietor. Tohto výsledku sa môžeš vzdať. Ak chceš nájsť pokoj, musíš sa toho vzdať. No je to nepredstaviteľne ťažké a človek to sám nezvládne. Bez ohľadu na to, aký si múdry, šikovný alebo silný, nevyhnutná je podpora zo strany iných, ktorí rozumejú tomu, čo prežívaš. Účasť na skupinách ako je Al-Anon, Anonymné rodiny či iné podporné skupiny pre ľudí, ktorých blízki zápasia s užívaním látok, by malo byť rovnako dôležité ako darčeky na Vianoce.
2. Princíp pribúdajúcej sily. Keď má niekto alergickú reakciu na jedlo, ktorá spôsobuje, že by takmer mohol umrieť na anafylaktický šok, môže sa ocitnúť v nemocnici. Môže sa cítiť slabý a obzvlášť zraniteľný na daný alergén. Bolo by celkom logické, keby sme pred jeho návratom z nemocnice domov zbavili celú domácnosť daného alergénu a povzbudzovali aj druhých, aby ho domov nenosili. Po čase, keď dotyčný nadobudne silu a naučí sa, ako ho blízkosť tohto alergénu ovplyvňuje, môže to zvládať aj vtedy, keď ho bude mať celkom nablízku. Podobne platí, že je dobré nedržať na začiatku uzdravovania doma alkohol, lieky či iné látky, ktoré dotyčný zneužíval. Po čase, keď sa v uzdravovaní hlboko zakorení, mu absolútne nemusí vadiť, keď bude v jeho blízkosti alkohol. No počas týchto prvých sviatkov je obyčajne múdre nemať doma nijaké látky.
3. Princíp padajúcich múrov. Tento princíp zahŕňa oveľa viac, než si človek dokáže predstaviť. Ako som už spomenula, členovia rodiny majú množstvo otázok o tom, ako sa správať a čo robiť v prítomnosti blízkeho, ktorý je na začiatku uzdravovania. Takisto majú otázky o tom, koľko by toho mali povedať iným v rodine a v okruhu priateľov. Jednoduchý, hoci niekedy kontraintuitívny spôsob ako to zvládnuť, je klásť priame otázky – a tiež požiadať o povolenie pýtať sa. Čo sa stane, keď sa svojho blízkeho, ktorý je na začiatku uzdravovania, opýtaš: „Toto je pre mňa nové a mám nejaké otázky. Môžem sa ťa na niečo opýtať?“ Moja vlastná skúsenosť je taká, že som dostala toľko odpovedí, na ktoré by som nikdy neprišla, hoci som sa kvôli nim trápila celé týždne.

Neexistuje nijaká magická formulka, ktorá by spôsobila, že by počas sviatkov bolo všetko perfektné. A som si istá, že aj tak neexistuje nič také ako „dokonalé“ sviatky. V skutočnosti sú to často hrbole, ťažkosti a neohrabané momenty, vďaka ktorým sa najviac smejeme a prežívame radosť, keď akceptujeme realitu a krásu našich nedokonalostí.

Ak máte blízkeho človeka, ktorý je počas týchto sviatkov na začiatku svojho uzdravovania, vedzte, že môžete mať radosť a pokoj bez ohľadu na to, čo sa stane. Pamätajte, že kroky, ktoré môžete podniknúť, sa podobajú práci námorníka počas plavby – a nezabúdajte, že vietor nemáme pod kontrolou. Rozprávajte sa preto čo najotvorenejšie a donúťte sa prekonať aj svoju zónu komfortu, aby ste sa otvorili ešte viac. Hľadajte pomoc a pamätajte na to, že každý, vrátane vás, si zaslúži dar podpory.

Navigating the Holidays When Your Child is in Early Recovery from Addiction