A. Tom Horvath, Ph.D., ABPP, Kaushik Misra, Ph.D., Amy K. Epner, Ph.D., and Galen Morgan Cooper, Ph.D.

Mozgová kôra je úplne vonkajšia vrstva mozgu, ktorá sa ďalej rozdeľuje na štyri oblasti: čelný lalok, temenné laloky (ľavý a pravý), spánkové laloky (ľavý a pravý) a tylové laloky (ľavý a pravý). Každá táto oblasť je spojená s určitými funkciami mozgu: jedna z oblastí čelného laloku sa volá prefrontálna kôra a zohráva životne dôležitú rolu vo funkciách „vyššieho radu“: jazyk, priestorové vnímanie, vedomé myslenie, úsudok a rozhodovanie. Proces závislosti môže negatívne ovplyvniť celú túto oblasť a jej fungovanie.

Prefrontálna kôra nám umožňuje robiť racionálne rozhodnutia. Takisto nám pomáha prekonávať impulzívne podnety, pretože ináč by sme konali bez rozmýšľania, čo obyčajne nie je v našom najlepšom záujme. Napr. povedzme, že som mal v práci zlý deň. Mal som impulzívnu pohnútku povedať svojmu šéfovi, čo si o ňom myslím. No keby som konal na základe tohto impulzu, nebolo by to v mojom najlepšom záujme. Našťastie moja prefrontálna kôra funguje celkom dobre. Ešte stále mám svoju prácu!

Je zrejmé, že táto schopnosť potláčať impulzivitu je veľmi užitočná. Uschopňuje nás dobre fungovať v spoločnosti. Chráni nás pred škodou tým, že nám dovoľuje zvážiť dôsledky svojich činov. No keď táto časť mozgu správne nefunguje, dostaví sa pravý opak. A práve závislosť spôsobuje zmeny v tejto časti, ktoré sa týkajú dvoch charakteristík závislosti: impulzivity a kompulzivity.

Impulzivita je sklon konať na základe náhlych pudov či túžob bez zváženia potenciálnych dôsledkov. Niekedy ľudia opisujú impulzivitu ako prežívanie daného momentu bez ohľadu na budúcnosť. Kompulzivita je správanie, kedy jednotlivec cíti, že ho potrebuje vykonať preto, aby sa mu uľavilo v jeho úzkosti. Keď ho vykoná, úzkosť mizne a vracia sa úľava. Takto prítomnosť týchto charakteristík v správaní u závislého človeka naznačuje, že došlo k zmenám v prefrontálnej kôre. Nanešťastie tieto zmeny zapríčiňujú to, že prestať s užívaním drog je oveľa ťažšie.

Závislosť je proces, ktorý koordinuje prechod od impulzívneho ku kompulzívnemu správaniu. K impulzivite dochádza počas raných štádií závislosti. Počas tejto fázy ľudia impulzívne konajú na základe silného nutkania prežívať pôžitok svojej závislosti. Úzkosť počas týchto raných štádií nie je spojená s nutkaním. Namiesto toho závislosť reflektuje konanie na základe impulzívnej túžby získať okamžitý pôžitok z drogy alebo aktivity a človek vôbec neuvažuje o budúcich následkoch.

Ako závislosť napreduje, veci sa začnú meniť. Začína prevládať kompulzívny aspekt závislosti. Keď k tomu dôjde, človek už neudržiava svoju závislosť výhradne kvôli pôžitku. Kompulzia ho núti pokračovať v závislosti kvôli úľave od úzkosti a nepríjemných pocitov. Tieto sa môžu objaviť už pri samotnom pomyslení na zastavenie závislosti z akéhokoľvek dôvodu (nedostatok drogy, nedostatok príležitostí atď.). V tomto neskoršom kompulzívnom štádiu prichádza „pôžitok“ vo forme úľavy od týchto úzkostných, nepríjemných pocitov. Takto aj napriek negatívnym dôsledkom závislosti návykové správanie pokračuje ďalej kompulzívnym spôsobom.

Ďalší spôsob, ako sa dá opísať prefrontálna kôra, je vnímať ju ako brzdný systém, ktorý vysiela signály pre zamedzenie konkrétneho správania. Keď je táto oblasť poškodená závislosťou, limituje to schopnosť mozgu ovládať aj ďalšie druhy správania. Predstavte si, aké by bolo ťažké jazdiť na aute, ktoré nemá brzdy. V tomto bode môžeme povedať, že mozog je „unesený“ závislosťou. Prefrontálna kôra takisto zasahuje do iných oblastí mozgu, ktoré sú spojené s problémami pri závislosti. Zahŕňajú systém odmeňovania, pamäť, emócie a regulačné centrá stresu v mozgu, preto poškodenie prefrontálnej kôry môže narušovať fungovanie aj týchto ďalších oblastí mozgu.

Hoci závislosť poškodzuje „brzdy v mozgu“ (prefrontálna kôra), nemôžeme tvrdiť, že dochádza k úplnej strate kontroly. Nie sme otrokmi svojej biológie. Dokážeme vo významnej miere kontrolovať svoje činy. Platí to aj vtedy, keď fungujú impulzívne a kompulzívne sily. Toto poznanie je životne dôležité, keď sa niekto chce uzdraviť zo závislosti. Keď dotyčný vedome dospeje k rozhodnutiu, že mínusy závislosti prevažujú jej plusy, získava motiváciu a schopnosť prestať, čo mu umožňuje aktívne čeliť dopadu závislosti v čelnom laloku a ďalších oblastiach mozgu.

Nanešťastie závislosť limituje schopnosť dotyčného človeka racionálne uvažovať. Je to sčasti práve kvôli poškodeniu prefrontálnej kôry. Dotyčný si môže nesprávne prepočítať mínusy a plusy svojej závislosti; pripísať väčšiu váhu plusom a minimalizovať mínusy. Často od druhých počuje: „Popieraš to.“ Nie je to správne. Keď ľudia používajú túto frázu, aplikujú ju nesprávne. Popieranie súvisí s psychologickým obranným systémom alebo ospravedlňovaním negatívneho správania. Je to celkom odlišné od straty racionálneho fungovania mozgu, ku ktorému pri závislosti dochádza. V tomto bode môžu byť veľmi nápomocní odborníci na liečbu závislostí, ktorí môžu závislého nasmerovať k správnemu odhadnutiu plusov a mínusov. Tento presnejší odhad často vedie k motivácii zmeniť sa. Keď sa niekto rozhodne, že je čas pre zmenu, je to už prvý krok smerom k uzdravovaniu.

Proces závislosti tkvie v tom, že sa človek naučí a zapamätá si návykový cyklus, ktorý závislosť poháňa dopredu. Závislosť chemicky pozmeňuje mozgový systém, no človek sa môže naučiť, ako tieto zmeny paralyzovať. Existujú konkrétne techniky na prekonanie týchto silných túžob. Keď sa v tom ľudia stávajú zručnejší, úžasne prispôsobivý mozog urobí ďalšie prispôsobenia a nápravy, čo následne vedie k trvalému uzdraveniu zo závislosti. O týchto technikách a stratégiách diskutujeme v psychológii závislosti a uzdravovania. V niektorých prípadoch môže byť prospešná aj farmaceutická intervencia.

https://www.mentalhelp.net/articles/impaired-decision-making-impulsivity-and-compulsivity-addictions-effect-on-the-cerebral-cortex/