Keď prídete o dieťa, vás život sa navždy zmení. Na rodinných stretnutiach bude vždy prázdno; niečo tam bude chýbať – pri stole bude prázdna stolička. Tento čas roka je plný emócií. Vždy som mala rada sviatky a čas, ktorý sme trávili spolu ako rodina. No odkedy mi zomrel syn, vždy rozmýšľam o tom, že sú to ďalšie sviatky, kedy s nami nebude.
Sal zneužíval látky od svojho tínedžerského veku. Nikdy neabsolvoval úplnú liečbu kvôli problémom zo strany poisťovní. V júni 2010 nastúpil do liečebne, no už po 17. dňoch ho prepustili, pretože nemal dosť financií. Zdôrazňoval nám, že ešte nie je pripravený odísť a že potrebuje pomoc. Je smutné, že sme ho dokázali dostať iba do intenzívnej ambulantnej liečby, ktorú navštevoval trikrát do týždňa. Darilo sa mu
dobre, spoločne sme sa tešili z leta a boli sme šťastní, že je opäť s nami. Na 90. deň triezvosti odišiel z domu na ambulantnú liečbu. O pol štvrtej ráno k nám prišla polícia, aby nám oznámila, že ho našli v mojom aute v inom meste. Predávkoval sa. Povedali nám, že sa zdá, že keď zomrel, nebol v aute sám. Ktokoľvek s ním bol, nevolal na 911, aby sa pokúsil zachrániť mu život. Namiesto toho ho nechali opusteného zomrieť.
Keď Sal zomrel, zomrel s ním aj kus môjho srdca. Blížili sa Vianoce. Rozmýšľala som, ako to zvládnem. Chcela som zostal ležať v posteli. Zahrabať sa pod perinu, pozerať televízor, spať, plakať, kričať a znova dookola. No potom som si uvedomila, že Sal by nechcel, aby som zostala v posteli. Vianoce boli pre našu rodinu špeciálnym sviatkom a vedela som, že Salovi by zlomilo srdce, keby som to vzdala. Svojho syna milujem z celého srdca, no mám aj dcéru a vnúčatá a hoci je to veľmi ťažké, život ide ďalej. Stále si uchovávam spomienky. Každá chvíľa od toho dňa je dôležitá, pretože vieme viac než ktokoľvek iný, že život je príliš krátky. Naše životy sa zmenili v jednom okamihu a kto môže povedať, že sa to nestane znova? Moje motto je žiť každý deň naplno nielen pre seba či pre moju žijúcu rodinu, ale aj pre Sala.
Viem, že veľa ľudí v podobnej situácii sa na začiatku cíti vinná, keď sa teší zo sviatkov. No keby sme zostali v posteli, kto by živil spomienky na nášho syna? Prisahala som sebe a svojmu synovi, že jeho smrť nebude zbytočná a navždy ho budem ctiť a spomínať naň. S týmto sľubom a s pomocou mojej rodiny je Sal súčasťou všetkých sviatkov.
Nepoviem vám, ako máte počas sviatkov smútiť, pretože každý sme iný. No tu je niekoľko tipov, ktoré som sa naučila a s ktorými sa chcem s vami podeliť:
- Robte to, čo máte v srdci a s čím sa cítite v pohode– a netrápte sa kvôli tomu, čo si druhí myslia alebo hovoria. Neexistuje nijaký správny spôsob ako oslavovať sviatky, keď stratíte dieťa.
- Uznajte, že sviatky budú iné a budú ťažké.
- Rozprávajte sa so svojou rodinou a zdieľajte sa s pocitmi súvisiacimi s tým, ako chcete prežiť sviatky.Buďte úprimní. Povedzte im, čo robiť chcete a čo nie. Možno si budete želať pokračovať v zabehnutých tradíciách alebo možno budete chcieť začať s novými tradíciami. Robte veci, ktoré sú pre vás špeciálne a dôležité.
- Robte to najlepšie, čo viete.Naši priatelia a príbuzní si často myslia, že vedia, ako by mali vyzerať naše sviatky a čo by rodina mala a nemala robiť. Akokoľvek sa rozhodnete, stojte si za tým a neospravedlňujete sa.
- Majte na mysli, že aj keď sú chvíle, z ktorých sa tešíme, stále smútime.Zármutok je prítomný a stále prítomný bude. No je celkom v poriadku dať si v zármutku pauzu. Niekedy si nedovolíme prežívať nič príjemné, pretože sa nám zdá, akoby sme tým zrádzali svojho blízkeho, ktorý zomrel. Nebojte sa zábavy. Smiech a radosť nie sú prejavom neúcty. Doprajte sebe aj svojej rodine súhlas, že budete sviatky oslavovať a tešiť sa z nich. Zmeňte svoj zármutok na niečo pozitívne – vaše dieťa sa bude zhora dívať a bude sa usmievať.
- Ctite si svojho milovaného všade, kde sa dá.Pri sviatočnom stole zdieľajte lásku a hrdosť, ktoré máte vo svojom srdci. (Viac nápadov je uvedených nižšie.)
- Nezabúdajte ani na pocity vašich detí a členov rodiny.Snažte sa pre nich urobiť sviatky čo najviac radostnými.
Pre mňa je dôležité spomínať na čas, kedy bol s nami Sal. Chcem, aby sa druhí zamerali na to, aký bol milý, nežný a súcitný a robím to niekoľkými rôznymi spôsobmi čas sviatkov a zvláštnych príležitostí:
- Na Vďakyvzdanie Salovi prestierame tanier s malou sviečkou. Mám v srdci pokoj, keď viem, že každý pri stole sa pozerá na ten tanier a spomína si potichu na Sala. Hoci je to len chvíľa, kedy si spomenú na čas s ním alebo si ho jednoducho predstavia vo svojej mysli, viem, že Sal tu bol s nami.
- Na Vianoce si naň spomíname zapálením piatich sviečok. Vystavíme jeho fotky, rozprávame o ňom s iskrou v očiach, keď ho uchovávame vo svojom srdci. Na 1. sviatok vianočný, keď si rozbalíme darčeky (v USA to nerobia na Štedrý večer ako my – poznámka k prekladu), ideme na cintorín a zaželáme mu Veselé Vianoce.
- Na jeho narodeniny mu pečiem jeho obľúbenú tortu a potom sa stretneme na cintoríne, kde mu spievame “Happy Birthday.” Potom ideme na večeru do reštaurácie na steak, čo bolo jedno z jeho obľúbených jedál.
- Na výročie jeho smrti máme charitatívnu akciu. Vecami, ktoré sme dostali, sme naplnili 200 vakov – boli tam rukavice, čiapky, ponožky a toaletné potreby, ktoré sme na Salovu počesť odovzdali bezdomovcom.
Spomínanie podporuje uzdravovanie. Keď si druhí uvedomia, že nemáte problém rozprávať o svojom blízkom, budú viac otvorení zdieľať sa s príbehmi, ktoré obohatia vaše príjemné spomienky.
Tu je niekoľko ďalších nápadov ako vytvoriť nové tradície:
- Požiadajte všetkých, aby na papier napísali nejakú spomienku a potom tieto papiere uložte do špeciálnej nádoby alebo „mikulášskej ponožky“ pre vaše dieťa.
- Vyzdobte mu špeciálny stromček. Požiadajte rodinu a priateľov, aby na ozdoby napísali odkaz vášmu dieťaťu.
- Pripravte jeho obľúbené jedlo.
- Pripite si na jeho pamiatku.
- Nech každý, kto sedí pri stole, porozpráva o nejakej udalosti, ktorá s ním súvisí.
- Na jeho pamiatku venujte niečo charite.
- Zabaľte upomienkový predmet alebo jeho fotografiu a dajte to členovi rodiny, ktorý veľmi smúti.
- Počas sviatkov vykonávajte nejakú dobrovoľnícku činnosť.
- Poseďte si pri jeho hrobe.
- Spomínajte na jeho život tým, že napíšete niečo, čím mu vzdáte poctu alebo vyhlásite na jeho počesť zbierku, aby sa vyzbierané peniaze dostali k rodinám, ktoré to potrebujú.
- Rozprávajte o svojom dieťati, zdieľajte príbehy, smejte sa, plačte, kričte – ale najmä spomínajte na nich a ctite si ich, pretože my sme tí, ktorí na nich uchovávame spomienky.
Nie je to smútok, ktorému sa chcete vyhnúť, ale bolesť z tejto straty. Smútenie je nevyhnutnou súčasťou tohto procesu, je to spôsob ako prežiť bolesť. Neexistujú slová, ktoré by dokázali opísať bolesť zo straty dieťaťa. Keď prídete o dieťa, už nikdy nič nezostane také, ako bolo predtým. Každý aspekt nášho života je založený na spomienke na naše dieťa.
Nie je to tak, že by som bola každý deň počas sviatkov šťastná. Veľakrát sa stane, že ma premôže smútok a potrebujem ísť niekam, kde som sama a kde môžem smútiť. Sú to dni, kedy zápasím. Deje sa to aj vtedy, keď vidím úplné rodiny, ktoré tieto zvláštne chvíle trávia spoločne – chvíle, ktoré nám boli ukradnuté, ktoré nemôžeme vrátiť a už nikdy ich nebudeme mať.
Takže je pravdou, že cez tieto dni smútim, plačem, kričím a pýtam sa: Prečo práve on? Odpoveď sa možno nikdy nedozviem, no vo svojom plači si vždy budem klásť túto otázku. Nech sa to zdá akokoľvek šialené, som presvedčená, že to bol jeho osud. Jeho život na zemi bol krátky, no kvôli jeho krátkemu životu sú teraz zachraňované iné životy.
Kvôli okolnostiam súvisiacim so smrťou Sala, som sa začala zasadzovať o prechod zákona 911 v New Jersey (Overdose Prevention Act), ktorý umožňuje jednotlivcom volať na 911 a ohlásiť predávkovanie bez strachu z toho, že by ich mohli uväzniť. Mojou misiou je zaistiť, aby malo každé policajné oddelenie v mojej krajine liek Naloxone, ktorý im pomôže pri záchrane života v dôsledku predávkovania. Takisto aspoň 4x za rok chodím do Camdenu v New Yorku a rozdávam informácie a základné potreby bezdomovcom, ktorí zápasia so závislosťou.
Všetko toto mi dáva silu ísť ďalej. Svoj zármutok som zmenila na cestu pomoci pri zachraňovaní životov iných a tiež pomoci rodičom. Robím to na pamiatku Sala. Môj syn bol veľmi súcitný; veľmi mu záležalo na druhých, takže mi to len dáva zmysel, že zachraňovanie životov je to, čo potrebujem na tejto zemi robiť.
Nechcem povedať, že som stredobodom každej zábavy, ale je pravdou, že sa usmievam, smejem a niekedy plačem – ale som tu a viem, že môj syn sa smeje.
Úprimne na vás všetkých myslím a počas týchto sviatkov prajem vašej rodine extra dávku útechy, radosti a nádeje.