(úryvok)

1. Pozornosť médií a dokonca aj uzdravovacích kruhov je zameraná na závislého a donedávna panovalo presvedčenie, že ak závislý vytriezvie, aj celá rodina sa magicky napraví. Trauma rodinných príslušníkov nebola adekvátne chápaná.
2. Dospelé deti alkoholikov majú problém akceptovať či dokonca majú úplný odpor k myšlienke, že hoci nič neurobili – veď vôbec nepili a nerobili nič s tým podobné, napriek tomu sú poškodené životom so závislosťou a potrebujú pomoc.
3. Keďže sme (dospelé deti alkoholikov) vyrastali s pocitom, že sme iní, trápime sa kvôli tomu a máme strach z toho, že nám povedia, že niečo s nami nie je v poriadku, a už vôbec nechceme počuť, že aj my sme chorí. Rozvinuli sme si pokrivený vzorec vzťahov či dynamiku, ktorá súvisí s celou dysfunkciou závislého a s ostatnou problematickou dynamikou v rodine.
4. Máme pocit, že keby sme sa sťažovali na svoju minulosť, bola by to zrada. V niektorých prípadoch rodičia časom vytriezveli a stali sa z nich iní ľudia, preto sa nechceme vŕtať v minulosti alebo sa bojíme toho, že si znepriatelíme členov rodiny, keď budeme hovoriť o „zakázaných“ témach.
5. Učíme sa, že požiadať o pomoc môže byť zlý nápad. V detstve sme sa naučili, že sa nemáme spoliehať na druhých, že od nich nemáme príliš veľa čakať, že nemáme zdieľať ich bolesť a nemáme prosiť o pomoc. Pamätajte, že ľudia, u ktorých by sme za normálnych okolností hľadali pomoc a podporu sú práve tí, ktorí nám ubližovali. Preto sa dospelé deti alkoholikov naučili, že žiadať o pomoc nikam nevedie alebo ešte horšie – môže to viesť k ďalšiemu sklamaniu.
6. Neuvedomujeme si, že nevieme – prirodzenosť traumy je, že je nevedomá; je to niečo, čo nás desí a znepokojuje, preto ju nechceme zažívať. Uzavreli sme sa, ustrnuli sme, unikali sme. Nedávalo nám to zmysel, preto sme to založili bokom, vytesnili zo svojho vedomia. Hoci nás táto nespracovaná skúsenosť stále ovplyvňuje, vôbec si neuvedomujeme, čo si vo svojom vnútri nesieme.

Ako sa môže prejavovať to, keď sa dospelé deti alkoholikov neuzdravujú?

Jedným z hlavných znakov traumy sú problémy so samoreguláciou – máme problém regulovať svoje emócie, nálady, správanie atď. Môže to viesť k závislosti od jedla, závislosti od sexu, k nezvládaniu hnevu, k workoholizmu, k zneužívaniu drog a alkoholu, k obsesívnemu správaniu, úzkosti či depresii.

Hoci som tu vykreslila dosť ponurý obraz, pravdou je, že vyrastať s traumou v detstve je len jednou zo životných výziev, ktorým je potrebné čeliť a ktoré je potrebné zvládnuť. Skúsenosti, ktoré sú pre nás výzvou, nás môžu aj posilniť. Deti alkoholikov majú rozšírený kontajner ľudskej skúsenosti tak, že presahuje normu, čo nie je zlé. Učíme sa lekcie ako sa spoliehať na seba, učíme sa vynaliezavosti a tvorivosti, keď zápasíme s tým, ako reagovať na situácie, ktoré sú pre nás príliš ťažké a učíme sa to v detstve, čo znamená, že sa to učíme naozaj dobre. Zručnosti, ktoré si rozvíjame v snahe zvládať nezvládateľné, sa môžu zmeniť na úspech v mnohých životných oblastiach. Pozitívna psychológia je plná príbehov opisujúcich prekonávanie bolestivých životných skúseností. Ak budeme riešiť bolesť, ktorá v nás zostala tak, aby nepodkopávala našu schopnosť mať podporujúce vzťahy, môže to dopadnúť dobre. Dôležité je netváriť sa, že sa nič nestalo, pretože niečo sa naozaj stalo a musíme to riešiť, ak chceme skutočne zmeniť odkaz, ktorým sa na nás podpísala závislosť.

Why Don’t Adult Children of Alcoholics (ACoA’s) Get the Help They Need?