Príchod jari je často obdobím sennej nádchy, no zdá sa, že adolescenti sú schopní rozvinúť si alergiu na svojich rodičov – buď dočasnú alebo chronickú – v ktoromkoľvek ročnom období. Táto alergia obyčajne nastupuje náhle okolo veku 13 rokov a môže trvať mesiace alebo v niektorých prípadoch aj roky. Hoci nie je zábavné stať sa rodičom, ktorý si nemôže objednať jedlo ani si pospevovať bez toho, aby podráždil svoje vlastné dieťa, oveľa lepšie dokážeme prekonať toto dočasné utrpenie, keď pochopíme jeho príčiny.

Súčasťou dospievania je aj oddeľovanie sa od svojich rodičov. To sa často začína na začiatku adolescencie s náhlym a silným nutkaním odlišovať sa od dospelých doma. Pre tínedžerov nie je ľahké oddeliť sa od tých, ktorí doteraz dozerali takmer na každý aspekt ich života.

Keď sa tínedžeri začnú od svojich rodičov oddeľovať, nevyhnutne rozdeľujú každé správanie a záľuby svojich rodičov do jednej z dvoch kategórií: tej, ktorú odmietajú a tej, ktorú si chcú osvojiť. Nanešťastie každá z týchto kategórií vytvára svoj vlastný problém pre zámer tínedžerov ustanoviť si svoju individualitu.

Vám môže byť celkom ukradnuté to, že nosíte staré botasky, no ak vášmu tínedžerovi nie sú po vôli, je to preňho neznesiteľné. Prečo by mu malo záležať na tom, čo máte na nohách vy? Pretože jeho identita je ešte stále pretkaná s vašou; až kým si neustanoví svoj vlastný imidž, váš štýl kazí ten jeho.

Kvôli tomu by ste si možno mysleli, že tínedžeri nebudú alergickí na sklony, ktoré zdieľajú so svojimi rodičmi. No sú a to presne preto, že ich záujmy sú obojstranné.

Syn môjho kolegu prestal chodiť behať so svojím otcom, keď sa jeho členstvo v tíme stalo organizovanou silou jeho vysokoškolskej identity. Tento chlapec stále chodí behať, ale buď s priateľmi alebo sám. Nemohol vnímať, že je od svojho otca oddelený, keď s ním chodil behať.

Krátko povedané, dospelí môžu prežívať také obdobie rodičovstva, počas ktorého nech urobia čokoľvek, ich tínedžer to nikdy nevníma ako správne.

Kým čakáme, kedy toto obdobie už konečne pominie, čo máme robiť, keď náš tínedžer neznesie to, ako fungujeme?

Na začiatok to môžeme vnímať ako uisťujúci znak normálneho vývoja. Hoci intuitívne vieme, že naše deti nás nebudú vždy obdivovať a tešiť sa z nás tak, ako to bolo vtedy, keď boli malé, ľahšie je rozlúčiť sa so svojím piedestálom, keď budeme pamätať na to, že nové alergie našich adolescentov sú predzvesťou nasledujúcej kapitoly nášho vzťahu s nimi.

Počnúc týmto bodom môžeme buď ignorovať ich podráždenosť alebo im pripomenúť, že kľudne sa môžu hnevať, ale nemôžu byť drzí. Ak je to potrebné, môžeme im jemne poukázať na to, že onedlho si budú veci riadiť po svojom.

A nakoniec, niekedy môžeme využiť sebavedomie tínedžerov ako príležitosť spojiť sa s nimi. Keď som vyrastal a alergia môjho kamaráta na jeho rodičov dosiahla svoj vrchol, jeho matka mu dovolila, aby jej vybral šaty, ktoré si má obliecť, keď s ním musela ísť do školy. Samozrejme, treba mať na zreteli príliš rozmaznané precitlivelosti, ale aj samotný fakt, že tento vek sám o sebe je už dostatočne stresujúci. Ak vám až tak nevadí, že si oblečiete namiesto jedného svetra druhý, prečo to neurobiť, ak sa tým vášmu tínedžerovi troška uľaví?

Čo sa týka môjho kolegu, veľmi mu chýbal čas, ktorý trávil so svojím synom, keď spolu chodili behať, rovnako ako mnohí rodičia adolescentov túžia po dňoch, kedy sa ich deti v predtínedžerskom veku smiali na ich vtipoch a boli šťastné, keď chodili s rodičmi, keď museli kadečo vybaviť. Ako rodičia sme len zriedkakedy pripravení oddeliť sa od svojich tínedžerov tak, ako sú oni pripravení oddeliť sa od nás.

Aj keď neberiete odlúčenie vášho dieťaťa osobne, stále to bolí. Pomôže vám, keď budete mať aj iné záujmy a podporné vzťahy. Choďte na kávu s priateľmi, ktorých tínedžeri sa na nich takisto pozerajú podozrievavo a uistite svoju manželku, že je celkom v poriadku, aj keď jej tanečné pohyby vyvolávajú u vašej dcéry záchvaty.

U tínedžerov, ktorých alergie sa prejavujú ako trvalá neúcta, môže pomôcť, ak im stanovíte jasné pravidlá. Jeden môj múdry priateľ povedal svojmu synovi, že keď potrebuje čas osamote, môže to dať najavo priateľsky, slušne a jasne, no drzosť je neprípustná. A hoci je bolestivé, keď sa k nám správajú ako k tým, čo ich vytáčajú, byť voči nim nevraživý môže pokaziť tie neočakávané momenty, keď aj ten najprotivnejší tínedžer sa bude z našej spoločnosti tešiť.

Keď majú tínedžeri dostatok času a priestoru, aby si upevnili svoje vlastné zručnosti, záujmy a chute, ich alergická reakcia voči rodičom obyčajne vychladne. Okrem toho neurologický rozvoj je na našej strane. Ako dospievajú, ich rozvíjajúce sa poznávacie schopnosti im umožňujú vnímať svojich rodičov úplne ináč než len ako takých, ktorí sa im páčia alebo nepáčia.

Teraz dokážu roztriediť to, čo v nás vidia do kategórií, ktoré predtým neexistovali. Môžeme mať nepríjemné veci, ktoré naši tínedžeri vnímajú ako celkom naše vlastné, no môžeme mať aj také charakteristiky, ktoré obdivujú, no nechcú ich u seba rozvíjať. A môžu pestovať také záujmy, ktoré budú s nami zdieľať.

Alergie tínedžerov na svojich rodičov sa môžu nakrátko vrátiť vo chvíľach, keď chcú vyzerať, že majú všetko pod kontrolou – napr. počas toho, keď ich navštívime na internáte alebo keď sú nablízku ich kamaráti. No v určitom bode možno dosiahnete aj to, že im pošlete pusu na rozlúčku bez toho, aby ich to vytočilo. A dokonca im tak veľmi nebudú vadiť ani vaše tanečné pohyby.