Hoci si dobre uvedomujem, že neexistujú také slová, ktoré by mali moc zmeniť správanie niekoho, kto je v aktívnej závislosti, predsa existuje niečo, čo zostalo nedopovedané, hoci dotyčný sa mohol prepadnúť na samé dno. Aj keď je to v dôsledku nedostatočného povedomia – môže to byť napríklad v prípade neúmyselného predávkovania sa na začiatku závislosti alebo počas recidívy – keď vzťah ešte nie je plný dysfunkcie alebo sa z nej zdanlivo uzdravuje – vždy sú slová, ktoré zostali nedopovedané. V mojom prípade boli nevyslovené slová výsledkom rokov veľmi slabého kontaktu s mojou mamou kvôli jej závislosti od heroínu a kvôli alkoholizmu a práve alkoholizmus viedol k jej predčasnej smrti.
Napriek tomu som veľmi vďačná, že som sa s ňou mohla rozlúčiť. V skutočnosti ďakujem za to, že som s ňou mohla byť v posledných hodinách jej života na tejto planéte a že mala k dispozícii nevyhnutné prostriedky, aby mi to mohla zabezpečiť – že mi mohla porozprávať o svojom pokoji a urobiť nápravu a zároveň mi vyjadriť lásku a povzbudenie. V tom čase som mala len dvadsať rokov. Ešte som nevedela, čo to znamená mať o sebe nejaké povedomie a chápať, čo je potrebné povedať. Hoci slová „odpúšťam ti“ a „mám ťa rada“ boli na čas jej odchodu iste dostatočné, stále zostalo niekoľko vecí, ktoré si dnes želám, aby som jej bola v jej závislosti povedala.
Keby som mohla vrátiť čas, tu je to, čo by som jej povedala:
- Mám ťa rada bez ohľadu na čokoľvek. Neexistuje lepší dar, aký by sme mohli komukoľvek dať (vrátane seba) než je bezpodmienečná láska. Vo vzťahu k aktívnej závislosti existuje však vždy strach či obavy z umožňovania. No umožňovanie nie je láska. V skutočnosti je to jej opak, keďže je založené na sebeckej potrebe kontrolovať dotyčného a nie na túžbe, aby bol človekom, nad ktorým nevládnem. Bezpodmienečná láska znamená milovať ho bez ohľadu na deštruktívne správanie, ktoré nastupuje s chorobou závislosti. Áno, je to aj o tom milovať samého seba dostatočne, aby som to robil z takej vzdialenosti, ktorá je bezpečná pre obidve strany a takými spôsobmi, ktoré túto chorobu ešte viac nepodporujú. Odoprieť mu bezpodmienečnú lásku znamená vziať mu nádej alebo dôvod uvažovať o zmene. A vtedy, keď moja mama nedokázala mať rada samú seba a preto nemohla prejavovať lásku ani naproti mne, želala by som si, aby som jej vtedy bola vedela povedať: „aj napriek tomu ťa mám rada“.
- Rozumiem tomu a akceptujem ťa. V akýchkoľvek zápasoch všetci potrebujeme pochopenie a akceptovanie. Závislosť nie je výnimkou. Hoci som si vedomá, že keby som bola tieto slová povedala mame počas jej závislosti, nezmenil by sa tým výsledok, uvedomujem si, že je to niečo, čo by bola zúfalo potrebovala a zasluhovala si počuť. Takáto úroveň súcitu je podstatou lásky. A – opäť – nie je to to isté ako umožňovanie, ktoré je bežnou charakteristikou aktívnej závislosti. Je to práve naopak – ponuka pochopenia a akceptácie poskytuje presnú reflexiu dotyčného – ľudskej bytosti – ktorý pod povrchom stále existuje a je takisto obeťou tejto choroby. A týmto spôsobom poskytuje aspoň kratučkú pauzu v bolestivom cykle, ktorá je snáď dostatočne dlhá k tomu, aby bola podnetom k úvahám o zmene.
- Si dostatočná – kvôli tomu, kým si a nie čo si dosiahla. Pamätám si na sen, ktorý som mala len týždeň potom, čo mama zomrela. Bola som na jej pohrebe, sedela som v kostolnej lavici a počúvala členov rodiny a priateľov ako o nej hovoria s láskou a vďačnosťou. Keď sa každý z nich postavil, rozprával príbehy o tom, aká bola mama obdarovaná a ako veľmi bola milovaná. Hovorili o nej s takou láskavosťou a rozprávali o nádherných kvalitách, ktoré ju definovali; nikdy nespomínali správanie, ktoré sprevádzalo závislosť, čo jej nakoniec vzala život. Vo sne som sa obrátila na zadnú stranu kostola. Videla som matku, ktorá tam stála. Bola svedkom svojho vlastného pohrebu. Keď som sa jej pozerala do jej láskavej tváre, začala som vidieť slzy, ktoré jej stekali z očí. Nežne rozprávala slová, ktoré sa na mňa nalepili a zostali so mnou až do reality: „Prečo mi tieto veci nikto nepovedal, keď som ešte bola živá?!“ Naozaj – prečo. Vtedy som si naozaj uvedomila, ako veľmi málo si mama o sebe myslela a ako toto nízke sebavedomie prenášala na všetkých ostatných. Úprimne, niet divu že to tak bolo, keď rozmýšľam nad spôsobmi, akými sa v našej rodine uplatňovala tvrdá láska. Z toho dôvodu si želám, aby som mame bola povedala: „Mami, si celkom dostatočná – nie kvôli tomu, čo všetko si urobila, ale kvôli tomu, kým si.“ Som vďačná, že som duchovne založený človek, čo verí, že nikdy nestratí schopnosť či príležitosť hovoriť slová, ktoré je potrebné povedať. Zaiste som jej od toho času dala vedieť všetky tie veci a oveľa viac. A každého, kto kvôli tejto chorobe niekoho stratil (či v živote alebo v smrti), chcem povzbudiť, aby urobil to isté. Nikdy nie je príliš neskoro milovať, keďže láska nepozná čas ani priestor.
https://www.soberrecovery.com/recovery/3-things-i-wish-i-d-said-to-my-loved-one-in-addiction/