Kapitola 1: Rizikové a ochranné faktory
Princíp 2: Intervencia v ranom detstve môže zvýšiť ochranné faktory a zároveň znížiť rizikové faktory.
Výskum počas posledných troch desaťročí identifikoval veľa faktorov, ktoré môžu pomôcť odlíšiť jednotlivcov, u ktorých je vyššia pravdepodobnosť zneužívania drog od tých, u ktorých je táto pravdepodobnosť nižšia. Rizikové faktory sú kvality dieťaťa alebo jeho prostredia, ktoré môžu negatívne ovplyvniť rozvojovú životnú dráhu dieťaťa a vystaviť ho riziku neskoršieho zneužívania látok či iných behaviorálnych problémov. Ochranné faktory sú kvality detí a ich prostredia, ktoré podporujú úspešné zvládanie života a adaptáciu na životné situácie a zmeny. Ochranné faktory nie sú jednoducho absenciou rizikových faktorov, ale môžu znižovať či zmenšovať negatívny dopad rizikových faktorov. U všetkých detí je určitý mix rizikových a ochranných faktorov. Dôležitým cieľom prevencie je zmeniť rovnováhu medzi nimi tak, aby účinky ochranných faktorov prevážili účinky rizikových faktorov. Oboje – rizikové aj ochranné faktory – môžu byť interné (ako je genetika alebo osobnostné črty či konkrétne správanie) alebo externé (vychádzajúce z prostredia alebo kontextu) alebo môžu vychádzať z interakcie medzi internými a externými vplyvmi.
Aké sú niektoré z dôležitých rizikových faktorov v ranom detstve, ktoré môžu predstavovať riziko pre neskoršie užívanie drog?
Niektoré faktory, ktoré výrazne vplývajú na riziko neskoršieho zneužívania drog a iné problémy u dieťaťa, majú svoj najsilnejší účinok počas konkrétnych vývojových období. Dôležité príklady zahŕňajú:
Prenatálne obdobie
Fajčenie a pitie matky počas tehotenstva môže ovplyvniť plod a vyústiť do zmeny v raste a fyzickom rozvoji a tiež do kognitívneho poškodenia dieťaťa (pozri: „Tehotenstvo: Užívanie látok a jeho dopad na tehotenstvo“).
Rané detstvo
Zložitá povaha v ranom detstve môže spôsobiť, že dieťa bude mať neskôr problém so samoreguláciou a tiež bude výzvou pre vzťah medzi ním a rodičom (pozri: „Povaha dieťaťa“). Neisté puto počas prvého roku dieťaťa môže spôsobiť, že dieťa bude agresívne alebo utiahnuté, že nebude mať zručnosti na pripravenosť pre školu a bude mať problémy s interakciou s dospelými alebo inými deťmi (pozri: „Puto“). Nekontrolovaná agresivita, keď je dieťa batoľa (2-3 roky), môže viesť k problémom, keď nastúpi do škôlky, čo sa bude prejavovať tak, že ho rovesníci budú odmietať, učitelia trestať a akademicky bude pozadu.
Predškolské obdobie
Nedostatok v zručnostiach, potrebných pre školu, akými je to, že dieťa nepozná farby, čísla a nevie počítať, dieťa znevýhodní a pripraví cestu pre zlý akademický prospech.
Prechod do školy
Zlá samoregulácia môže viesť k frustrácii a neustálej negatívnej pozornosti zo strany rovesníkov a učiteľov. Nedostatok štruktúry v triede môže viesť k ďalším sociálnym a behaviorálnym problémom u detí, ktoré majú problém prejsť od jednej aktivity k druhej. Aj ďalšie rizikové faktory môžu ovplyvňovať dieťa v ktoromkoľvek období vývoja. Medzi dôležité patrí:
Stres: Všetky deti prežívajú v určitom bode stres a v skutočnosti určité množstvo stresu deťom pomáha rozvíjať zručnosti potrebné pre to, aby vedeli čeliť životným výzvam a zvládať životné neúspechy, ktoré sa v živote určite objavia. No chronické stresory, akými je rodinná chudoba a stres, ktorý je intenzívny a dlhodobý – ako sú duševné problémy rodičov alebo dlhotrvajúca choroba – môžu znížiť schopnosť dieťaťa zvládať životné okolnosti. Tieto typy stresu môžu dokonca brániť primeranému rozvoju, vrátane rozvoja mozgu, a byť prekážkou pre aspekty fyzického zdravia, ako je primerané fungovanie imunitného systému. Toto zvlášť platí u detí, ktoré zažili extrémny stres vychádzajúci zo zlého zaobchádzania, ako je zneužívanie či zanedbávanie, zo strany rodičov alebo opatrovníkov (pozri: „Zvláštne prípady zneužívania a zanedbávania“). Niektoré deti, ktoré skoro v živote zažili veľa stresu, a to aj v prenatálnom období, sú viac náchylné dopadom stresových okolností neskôr v živote.
Látkové zneužívanie u rodičov: Látkové zneužívanie rodičov – vrátane fajčenia, pitia, užívania nezákonných drog a liekov – môže deti ovplyvniť priamo aj nepriamo. Látky, ktoré užíva matka počas tehotenstva, môžu prejsť cez placentu a priamo vystaviť plod drogám. Keď matka dojčí, môžu prejsť tieto látky do mlieka. Keď rodičia doma fajčia, vystavujú tým dieťa dymu z cigariet, čím ho vystavujú riziku zdravotných a behaviorálnych problémov, ako aj narastajúcej pravdepodobnosti, že vo vyššom veku začne fajčiť aj ich dieťa.
Látkové užívanie rodičov môže ovplyvniť rodinné prostredie aj tým, že podporuje rodinné konflikty a nesprávne rodičovstvo, čo môže zvýšiť riziko zneužívania a zanedbávania dieťaťa, vyúsťujúce do problémov so sociálnym systémom. Nesprávne fungovanie rodiny môže zvýšiť riziko mnohopočetných problémov v správaní detí a adolescentov vrátane rizika užívania a zneužívania látok. Deti s rodinnou anamnézou zneužívania drog môžu byť tiež vo zvýšenom genetickom riziku látkového užívania, čo sa často prejavuje v kombinácii s rodinnými a inými enviromentálnymi rizikovými faktormi. Deti sa môžu naučiť o zneužívaní látok už vo veľmi mladom veku a to najmä vtedy, ak sú vystavené užívaniu a zneužívaniu látok rodičmi. No u detí je menšia pravdepodobnosť, že budú fajčiť, piť či užívať iné drogy, keď im rodičia dajú jasne najavo, že nechcú, aby to robili, hoci sami tieto látky užívajú.
Nečakaná duševná choroba. Veľa duševných chorôb má symptómy, ktoré sa môžu objaviť počas detstva a tým zvýšiť riziko pre neskoršie zneužívanie drog a s tým súvisiace problémy. Napr. úzkostné poruchy a poruchy kontroly impulzívnosti (ako je ADHD) začínajú priemerne pred 11 rokom, no veľmi často sa ich symptómy prejavujú už v útlom detstve. Symptómy spojené s poruchami kontroly impulzívnosti, ako je agresívne správanie, ako aj tie, ktoré sú spojené s afektívnymi a psychotickými poruchami, zvyšujú riziko porúch užívania látok a s tým súvisiacich problémov v adolescencii. (Pozri: „Zneužívanie látok a duševná choroba“.)
Ak nie sú hneď na začiatku úspešne podchytené, rizikové faktory a s tým spojené negatívne správanie môže viesť k väčším rizikám neskôr v detstve a v adolescencii, ako je akademické zlyhanie a sociálne a emocionálne ťažkosti a všetko toto stavia jednotlivca do vyššieho rizika zneužívania látok.
Čo ak má dieťa mnohopočetné rizikové faktory?
Výskumy ukazujú, že čím viac rizikových faktorov dieťa má alebo im je vystavené, tým je viac pravdepodobné, že bude mať problémy (pozri „Akumulované riziko“). Nanešťastie veľa rizikových faktorov spolu súvisí a má tendenciu zoskupovať sa. Napríklad zlé zaobchádzanie je spojené s ďalšími rizikovými faktormi v rodine, ako sú zlé rodičovské zručnosti, rodičovské zneužívanie látok a duševné choroby; pokračujúce zlé zaobchádzanie takisto vyúsťuje do oneskoreného rozvoja, čo môže ešte zvýšiť riziko dieťaťa, že neskôr bude mať behaviorálne a emocionálne problémy.
Ďalším príkladom je chudoba, ktorá znižuje materiálne zdroje rodiny pre zabezpečovanie stravy, medicínskej starostlivosti a starostlivosti o deti a tým sa často spája s inými rizikovými faktormi, ako je predčasný pôrod a zlá výživa. Chudoba sa môže spájať aj s problémami s pripútaním k rodičom, pretože znižuje čas a energiu, ktoré rodičia môžu venovať interakcii so svojím dieťaťom. V dôsledku toho sa deti z chudobných rodín môžu stretávať s mnohopočetnými rizikovými faktormi v rôznych vývojových kontextoch. No jednotlivci sa značne líšia v tom, do akej miery sú zraniteľní voči vplyvu konkrétnych rizikových faktorov. Rodičia a vychovávatelia by mali mať na mysli, že u väčšiny jednotlivcov, dokonca aj u tých s rizikovými faktormi s ohľadom na zneužívanie drog, sa nerozvinie látkové zneužívanie ani iné duševné, emocionálne či behaviorálne problémy. Odolné deti môžu mať vysoký počet rizikových faktorov, no aj napriek tomu nemusia prežívať ťažkosti (pozri „Odolnosť“).
Aké sú niektoré ochranné faktory, ktoré môžu odraziť rizikové faktory?
Podobne ako je to u rizikových faktorov, aj určité ochranné faktory sú dôležité počas konkrétnych vývojových období:
Prenatálne obdobie: Pre rozvoj plodu je dôležité dobré stravovanie matky, pretože môže znížiť šance na zdravotné poškodenia plodu (ako je rázštep chrbtice) a zvýšiť pravdepodobnosť, že dieťa bude mať normálnu pôrodnú váhu.
Rané detstvo: Rodičia, ktorí sú vysoko vnímaví voči svojmu dieťaťu, pripravujú pôdu pre silné puto medzi nimi a dieťaťom.
Predškolský vek: Zvýšená behaviorálna kontrola v predškolských rokoch zlepšuje sociálne kompetencie počas prechodu do základnej školy.
Prechod do školy: Pripravenosť pre školu podporuje zvládanie základných konceptov (farby, čísla, písmená, prípravu na čítanie) počas materskej školy a pripravuje pôdu pre akademický úspech počas školských rokov.
Ochranné faktory, podobne ako rizikové, môžu byť pre individuálne dieťa buď vnútorné alebo môžu to byť kvality ich kontextu vrátane rodiny, školy a komunity. Vnútorné faktory, ktoré ponúkajú ochranu počas každého veku, zahŕňajú inteligenciu a ľahký temperament (t. j. dobré prispôsobovanie sa stravovaciemu a spánkovému režimu a iným novým skúsenostiam, ako aj všeobecne pozitívnej nálade). Deti s ľahkým temperamentom sa dokážu pozitívne prispôsobovať rôznym situáciám a tak môžu prispievať k relaxu rodičov, ktorí sú vystresovaní. Môžu byť menej náchylné na vplyv rodičov, ktorí majú iné rizikové faktory, ako napr. vysoká nezorganizovanosť, prílišná zorganizovanosť či negatívne nálady. (Mix temperamentov medzi členmi rodiny a to, ako dobre si navzájom „sadnú“, môže veľmi ovplyvňovať rodinnú klímu a fungovanie rodiny.)
Vonkajšie faktory, dôležité v budovaní kontextu pre zdravý rozvoj počas detstva, zahŕňajú rodičovstvo, ktorého súčasťou je vrelosť, dôslednosť, očakávania primerané veku, pochvala za dosiahnutie cieľov (napr. používanie nočníka/WC) a dôsledná rutina a pravidlá. Keď poskytovanie takéhoto prostredia nie je pre rodičov prirodzené, prevenčné intervencie im môžu pomôcť rozširovať si vedomosti a zručnosti dôležité pre zdravý rozvoj a prevenciu ďalších problémových správaní, akým je zneužívanie drog.
Počas detstva – doma aj v škole – je tiež dôležité, aby mali deti príležitosti pre sociálnu interakciu s rovesníkmi, keďže hra s inými deťmi podporuje zdravú socializáciu, a tiež príležitosti pre fyzické cvičenie. Fyzická aktivita podporuje nie len fyzické zdravie, ale aj rozvoj poznávacích schopností a mozgu vrátane rozvoja kontroly výkonnosti.
Podobne ako pri rizikových faktoroch, aj ochranné faktory majú tendenciu spájať sa. Napr. citlivé, vnímavé rodičovstvo sa obyčajne prejavuje v prostredí, ktoré podporuje dobré sociálne interakcie s rovesníkmi, pripravenosť pre školu a behaviorálnu kontrolu. Vo všeobecnosti akumulácia ochranných faktorov predurčuje pozitívne výsledky. No rovnako ako veľa rizikových faktorov nespôsobuje, že zneužívanie látok je neodvratné, ani veľa ochranných faktorov nezaisťuje absenciu problémov.
https://www.drugabuse.gov/publications/principles-substance-abuse-prevention-early-childhood/chapter-2-risk-protective-factors