Kapitola 1: Prečo je rané detstvo dôležité pre prevenciu zneužívania látok?

Rozsiahly výskum v psychológii, vývoji človeka a v iných oblastiach ukázal, že udalosti a okolnosti vyskytujúce sa na začiatku ľudského života ovplyvňujú budúce rozhodovania, životné udalosti a životné okolnosti – alebo to, čo sa nazýva životná dráha. Ľudia, ktorí užívajú drogy, s tým typicky začínajú počas dospievania alebo v ranej dospelosti (pozri „Užívanie drog v adolescencii“), no základ pre užívanie drog môže byť pripravený oveľa skôr a to okolnosťami a udalosťami, ktoré ovplyvňujú dieťa počas niekoľkých prvých rokov života a dokonca aj pred narodením.

Princíp 1: Intervencia v ranom detstve môže pozmeniť smerovanie životnej dráhy pozitívnym smerom.

Prvý prekleňujúci princíp vychádzajúci z výskumu hodnoteného pre tento zdroj je, že včasná intervencia v detstve môže pozmeniť životnú dráhu detí pozitívnym smerom. Rané detstvo, ktoré v tomto zdroji zahŕňa prenatálne obdobie až do veku 8 rokov, obsahuje nasledujúce vývinové obdobia: prenatálne (počatie a pôrod), rané detstvo (pôrod až 3 roky), predškolský vek (vek 3 až 5), nástup do školy a prvé roky v škole (6 až 8 rokov). Toto posledné obdobie je v skutočnosti súčasťou stredného detstva a ranej adolescencie (6 až 13 rokov), no hovorí sa o ňom oddelene, pretože je dôležitým prechodným obdobím v detskom vývoji. Po strednom detstve nasleduje adolescencia (vek 13 až 18 rokov). Vekový rozsah pre intervenciu, ktorý tvorí základ pre princípy prevencie opísané v tomto zdroji, je prenatálne obdobie až do veku 8 rokov.

Užívanie drog v adolescencii

Čo ukazuje perspektíva životnej dráhy o riziku drogového zneužívania a ako mu predísť?

Obdobie vývoja, pokryté v tejto príručke, je charakterizované rapídnym napredovaním normálnych vzorcov fyzického, kognitívneho, emocionálneho a sociálneho rozvoja. Tento rozvoj je poznačený dôležitými prechodmi medzi vývojovými obdobiami a dosiahnutím za sebou nasledujúcich rozvojových míľnikov (pozri „životné prechody“ a „míľniky rozvoja“). To, ako úspešne alebo neúspešne dieťa napĺňa požiadavky a výzvy vychádzajúce z daného prechodového obdobia a či zvláda míľniky v primeranom čase, môže ovplyvniť jeho budúce smerovanie vývoja vrátane rizika zneužívania drog či iných duševných, emocionálnych a behaviorálnych problémov počas adolescencie. Rôzne faktory, známe ako rizikové, môžu narušiť alebo prekážať rozvíjajúcim sa vzorcom vývoja počas všetkých týchto období a najmä v prechodovým obdobiach medzi nimi. Prevenčné intervencie, navrhnuté konkrétne pre obdobia raného vývoja, sa môžu zaoberať týmito rizikovými faktormi rozvíjaním existujúcich silných stránok dieťaťa a jeho rodičov (alebo iných opatrovníkov) a poskytovaním zručností (t. j. všeobecných rodičovských zručností a konkrétnych zručností, ako je zvládanie agresívneho správania), stratégií pre riešenie problémov a podpory v oblastiach života dieťaťa, ktoré nie sú dostatočne rozvinuté alebo chýbajú.

Štádium života dieťaťa, aspekty jeho sociálneho a fyzického prostredia a životné udalosti, ktoré prežíva, to všetko prispieva k jeho fyzickému, psychologickému, emocionálnemu a kognitívnemu rozvoju.

Životné udalosti alebo prechody predstavujú obdobia, počas ktorých je dotyčný v období zmeny a niekedy sa nazývajú citlivé, kritické či zraniteľné obdobia. Hoci zraniteľnosť sa môže prejaviť v mnohých bodoch počas životnej dráhy, obyčajne vrcholí počas kritických prechodných období, ktoré predstavujú riziko pre látkové zneužívanie ako aj príležitosti pre intervenciu. Z tohto dôvodu prechodné obdobia, akými sú tehotenstvo, pôrod či nástup do škôlky alebo školy sú primárne príležitosti na predstavenie zručností, vedomostí a kompetencií pre podporu rozvoja počas týchto období prechodu. Preto sú intervencie často navrhované tak, aby boli vykonávané v obdobiach daného prechodu.

Diagram životných prechodov ukazuje na obdobia životnej dráhy, kontexty a prechody alebo životné udalosti, ktoré spolu prispievajú k rozvoju dieťaťa od prenatálneho obdobia cez mladú dospelosť. (Životná dráha pokračuje až do konca života, no tento zdroj sa zameriava len na prvé roky.)

Vývojové míľniky

Aké sú hlavné vplyvy na rozvoj raného detstva? Zmeny, ku ktorým dochádza počas detského vývoja, sú ovplyvňované komplexnou kombináciou faktorov. Jedným z nich sú gény, ktoré dieťa dedí od svojich biologických rodičov. Genetické faktory hrajú podstatnú úlohu v rozvoji jednotlivca počas celej životnej dráhy a ovplyvňujú schopnosti, osobnosť, fyzické zdravie a citlivosť voči rizikovým faktorom pri behaviorálnych problémoch ako je látkové zneužívanie. No gény sú len časťou celého príbehu.

Ďalším veľmi dôležitým faktorom je prostredie alebo kontexty, do ktorých sa dieťa rodí a v ktorých vyrastá. Rodinné prostredie je kontext, ktorý najviac ovplyvňuje rozvoj raného detstva a socializáciu (pozri „socializácia“). Toto zahŕňa kvalitu rodičovstva a ďalšie rodičovské vplyvy ako sú genetické faktory a rodinné fungovanie. Takisto súrodenci môžu vplývať na rozvoj dieťaťa a jeho prispôsobovanie (t. j. internalizované a externalizované správanie a látkové užívanie, ako aj pozitívne správanie). Tieto vplyvy môžu vyúsťovať zo zdieľaných enviromentálnych skúseností a interakcií s rodičovskými a inými rodinnými faktormi. No podmienky doma sú takisto ovplyvňované širšími fyzickými, sociálnymi, ekonomickými a historickými skutočnosťami – ako je rodinné sociálno-ekonomické postavenie, hojnosť a bezpečie (alebo ich nedostatok) komunity, v ktorej daná rodina žije. Keď dieťa vyrastá a nastupuje do školy, tieto širšie enviromentálne kontexty ho ovplyvňujú ešte priamejšie.

Socializácia

Nasleduje prehľad vývojových vplyvov a zmien, ktoré sa odohrávajú počas špecifických období rozvoja raného detstva.

Prenatálne obdobie

Gény, biologické spôsobilosti a vrodený temperament, s ktorým sa deti rodia udávajú spôsob, akým reagujú na prostredie a na ľudí. Rozvoj je formovaný kombináciou genetických a enviromentálnych faktorov (pozri „Rozvoj mozgu od 0 do 8 rokov“). Ešte pred narodením dieťaťa zohráva kontext alebo prostredie dôležitú úlohu v jeho rozvoji. Napríklad je dlho známe, že ak počas tehotenstva matka fajčí, pije alebo užíva iné drogy, tieto látky sa môžu dostať do tela rozvíjajúceho sa plodu a mať významný dopad na rozvoj tela a mozgu a tento dopad sa môže stať rizikovým faktorom pre látkové užívanie v živote tohto dieťaťa v jeho neskoršom živote (pozri „rizikové a ochranné faktory“). Takisto existuje objavujúci sa dôkaz, že anamnézy látkového užívania oboch rodičov môžu ovplyvňovať ich deti cez zmeny v génoch (pozri „epigenéza“). Takisto nedostatočná výživa počas prenatálneho obdobia môže mať negatívny dopad na rozvoj mozgu dieťaťa.

Epigenetika

Obdobie raného detstva

Keď sa narodí dieťa, faktory, ktoré prispievajú k rozvoju dieťaťa, zahŕňajú kvalitu stravy a zdravotnej starostlivosti poskytovanej matkou a inými opatrovníkmi, osobnostnú vhodnosť medzi dieťaťom a opatrovníkmi a schopnosť opatrovníkov poskytovať vrelosť a podporu. Dieťa takisto zohráva aktívnejšiu úlohu vo formovaní svojho enviromentálneho kontextu (pozri „vplyv nie je len jednosmerná ulica“).

Vplyv nie je len jednosmerná ulica

V okamihoch po narodení môže osobnosť dieťaťa a jeho celkové zdravie významným spôsobom ovplyvniť vzťah medzi rodičom a dieťaťom a tiež fyzické prostredie. Keď je dieťa staršie, jeho odkrývajúca sa osobnosť a potreby ovplyvňujú rodinné a školské prostredie a širšie spoločenské kontexty, ktoré následne vplývajú na dieťa a ostatných v tom istom prostredí. Po mesiacoch nasledujúcich po narodení sa dieťa prispôsobuje a integruje do okolitého sveta, keď u neho dochádza k ďalším posunom v jeho rozvoji vrátane rozvoja mozgu. Praxou sa dieťa v ideálnom prípade stáva zručným v základných zručnostiach používajúc limitované, ale rozvíjajúce sa senzorické, motorické, kognitívne a sociálne schopnosti, napĺňajúc základné míľniky. Keď sa dieťa učí odlišovať seba od iných, inštinktívne zameriava pozornosť na svojich primárnych opatrovníkov, ktorými sú obyčajne rodičia. Aby došlo k optimálnemu pozitívnemu rozvoju, primárni opatrovníci musia neustále napĺňať potreby dieťaťa, starať sa oň, poskytovať predvídateľný režim a poskytovať veku primeranú stimuláciu. Blízkosť vo vzťahu medzi rodičom a dieťaťom v tomto ranom období poskytuje kontext pre rozvoj dieťaťa a jeho očakávania, ktoré má v súvislosti s týmto svetom, ako aj bezpečné pripútanie k jeho opatrovníkom. Toto bezpečné pripútanie je jedným z najpodstatnejších faktorov vedúcich k zdravej socializácii a sebaregulácii, čo sú hlavné ochranné faktory proti užívaniu drog a iným behaviorálnym problémom.

Predškolský vek

Počas raného detstva, dokonca keď dieťa nastupuje do škôlky, rodina zostáva najdôležitejším kontextom pre jeho rozvoj. Rodičia zohrávajú množstvo úloh v rozvoji sociálnych, emocionálnych a kognitívnych kompetencií dieťaťa vrátane založenia štruktúry a rutiny pre interakciu medzi rodičom a dieťaťom, udržiavania citlivého, vrúcneho a vnímavého vzťahu a poskytovania inštrukčných praktík a skúseností, ktoré dieťaťu pomáhajú získať potrebné rozvojové zručnosti. Rozvoj motorických a jazykových schopností je dôležitý v predškolskom veku a má vplyv na narastajúcu nezávislosť dieťaťa.

Počas celého raného detstva, aj keď dieťa navštevuje škôlku či iný typ zariadenia, zostáva rodina najdôležitejším kontextom pre rozvoj dieťaťa.

Keď neexistuje starostlivý, citlivý vzťah, zvýšené úrovne stresových hormónov môžu brániť zdravému rozvoju mozgu dieťaťa. Okrem toho keď opatrovník nemôže poskytovať pozornosť a starostlivosť kvôli anamnéze traumy, chronického stresu a/alebo duševných zdravotných problémov, je vyššia pravdepodobnosť, že sa u dieťaťa rozvinú behaviorálne, sociálne, emocionálne a kognitívne problémy. Podobne narušený úsudok, súvisiaci s látkovým užívaním, môže znížiť schopnosť rodičov vytvárať dieťaťu vrúcne podporujúce prostredie. Zneužívanie a zanedbávanie dieťaťa, sociálna izolácia kvôli chorobe alebo postihnutiu a nedostatok stálosti u primárneho opatrovníka (ako je to v prípade dieťaťa v inštitucionalizovanej starostlivosti) sú tiež spojené s rastovými (vrátane rastu mozgu a neurónovej konektivity), kognitívnymi, motorickými, sociálnymi a emocionálnymi problémami. Veľa z prevenčných intervencií, prediskutovaných v tejto príručke, je zacielených na zabezpečenie konštantnej, starostlivej a citlivej starostlivosti, aby bolo znížené riziko a predišlo sa behaviorálnym problémom dieťaťa.

Prechod do školy

Keď dieťa rastie, objavujú sa nové prechody a s tým spojené výzvy. Významným prechodom pre malé deti je začiatok základnej školskej dochádzky. Aj pre deti, ktoré navštevovali škôlku alebo iné zariadenie dennej starostlivosti, môže byť ťažké prispôsobiť sa pravidlám správania a akademickým požiadavkám  spojeným so základnou školou. Pripravenosť pre školu je niečo, čo sa objavuje časom vďaka skúsenostiam a praxi. Včasná intervencia môže pomôcť rodičom a škole asistovať deťom v tomto období prechodu. Keď sú deti v škole, učitelia im môžu pomôcť prispôsobiť sa poskytovaním pozitívneho triedneho manažmentu.

https://www.drugabuse.gov/publications/principles-substance-abuse-prevention-early-childhood/chapter-1-why-early-childhood-important-to-substance-abuse-prevention