Puto, pripútanie sa („atačment“)

„Atačment“ je prirodzené puto, ktoré sa rozvíja medzi rodičom a dieťaťom. Obyčajne je toto puto pozitívne a bezpečné, no keď si deti nerozvinú so svojimi rodičmi bezpečné puto, môžu vnímať svet ako nebezpečný a v konečnom dôsledku nebudú dôverovať iným ľuďom, ani svojim vlastným schopnostiam zvládať okolitý svet.

Toto vzájomné puto môže byť neisté kvôli konkrétnym skúsenostiam, ktoré bránia vytvoreniu bezpečného puta, kvôli konkrétnym osobnostným charakteristikám rodiča a/alebo dieťaťa alebo kvôli tomu, že vzájomné charakteristiky rodičia a dieťaťa si jednoducho „nesadnú“. Napr. pohodové dieťa môže reagovať pokojnejšie na počiatočné neobratné pokusy rodičov o kŕmenie, prebaľovanie či kúpanie, kým citlivejšie dieťa môže reagovať s plačom a iným správaním, čo môže u rodiča vyvolať pocit neistoty o svojich rodičovských schopnostiach. Toto zase môže ovplyvniť vzájomné interakcie, ktoré podporujú bezpečnosť pripútania/“atačmentu“ (napr. citlivé, podmienečno-vnímavé rodičovstvo). Toto však nie je deterministické. Dobré, kvalitné rodičovstvo je možné aj vtedy, keď charakteristiky a skúsenosti rodiča a dieťaťa nie sú v súlade.

Včasné problémy s pripútaním môžu viesť k problémom, akými je výstredné správanie v škole, zlý prospech a sociálna izolácia počas prechodu do základnej školy. Neskôr počas puberty, prechodu na 2. stupeň a adolescencie sa môžu deti s neistým pripútaním kamarátiť s rovesníkmi, ktorí majú problémy so správaním a experimentovať s porušovaním zákona, užívaním látok a sexualitou.

https://www.drugabuse.gov/publications/principles-substance-abuse-prevention-early-childhood/chapter-2-risk-protective-factors