Hanba je silná negatívna emócia, ktorá môže podkopať pozitívne snahy závislého smerujúce k uzdravovaniu. Čo spôsobuje, že je hanba taká bolestivá? Na rozdiel od viny, ktorá je založená na posudzovaní toho, čo je správne a čo nie, je hanba osobná. Trpiacemu hovorí, že je zlý.

Rozdiel medzi hanbou a vinou

Vina je emócia, ktorá motivuje človeka k tomu, aby napravil chybu a dal všetko do poriadku. Na druhej strane hanba je intenzívny celkový pocit nedostatočnosti, sebanenávisti a podradnosti. Táto emócia spôsobuje, že dotyčný chce zmiznúť a nikdy viac sa neukázať. Hanba so sebou prináša také sebaopisy ako:

• Som neúspešný.
• Som bezvýznamný.
• Som nehodný milovania.
• Nezaslúžim si šťastie.
• Som beznádejne chybný.

Hanba po dostatočnom čase u väčšiny ľudí ochabne. No u závislých často zostáva pod povrchom povedomia a vedie k ďalším bolestivým pocitom a nevypočitateľnému správaniu. Keď človeka celkom pohltí, zaniká spontánnosť, čo vedie k depresii, otupenosti a odpojeniu sa od druhých. To spôsobuje, že drogy a/alebo alkohol zostávajú jediným priateľom dotyčného. Závislosť je osobný fenomén, ktorý zahŕňa dve zlyhania, ktoré pre nezávislého človeka nie sú bežné. Jedným je nedostatočná kontrola impulzivity súvisiaca s látkami vyvolávajúcimi príjemné pocity a druhým je hanba súvisiaca s týmto zlyhaním a so zlyhaním žiť podľa štandardov dobrého života, o ktorý sa závislý snaží a ktorý je slobodný od látkového zneužívania.

Problém so skrývaním

Hlavný problém s hanbou je, že je taká bolestivá, že zneužívatelia látok tento pocit skrývajú dokonca pred sebou samým. Takže bez ohľadu na to, čo sa deje v živote človeka, hanba sa ďalej rozvíja. Napr. jedným z rozšírených druhov správania zahanbeného človeka je šikanovanie. Šikanista zhadzuje druhých, aby povýšil seba a tým si vykompenzoval svoje vlastné pocity nedostatočnosti a podradnosti. Niektorí behaviorálni psychológovia sú presvedčení o tom, že hanba vedie k ďalšiemu látkovému zneužívaniu, čo vedie k ďalšej hanbe a tento začarovaný kruh pokračuje ďalej. Prekonanie hanby je preto pre prekonanie závislosti kľúčové. Na druhej strane sú psychológovia, ktorí sú presvedčení, že hanba v konečnom dôsledku núti závislého k pokusu napraviť svoj život. Z tohto pohľadu môže byť hanba motivujúcim faktorom pre pozitívnu zmenu. No ak to má fungovať, závislý musí odpustiť sám sebe a jeho blízki ho musia pochopiť a takisto mu odpustiť.

V štúdii, ktorá bola realizovaná na Univerzite štátu Connecticut psychológ Colin Leach a doktor Atilla Cidam zistili, že účastníci, ktorí prežili najväčšiu hanbu, menej inklinovali k hľadaniu pomoci, pretože boli presvedčení, že ich zlozvyky sú nenapraviteľné. Príkladom bolo to, že sa nemohli ospravedlniť všetkým, ktorým mohli ublížiť. Avšak tí účastníci, ktorí boli presvedčení, že ich nedobré činy môžu byť napravené, inklinovali k hľadaniu pomoci a uzdravovaniu vo väčšej miere. Jeden záver, ktorý môžeme vyvodiť z množstva ideí a štúdií, ktoré boli uskutočnené v priebehu niekoľkých rokov je, že závislosť, na rozdiel od rakoviny, nie je úplne biologická porucha, ale zahŕňa aj komplex psycho-sociálnych prvkov. V každom prípade tí, ktorí sú v akejkoľvek intenzite zapojení do života závislého urobia dobre, ak sa vyhnú pridávaniu ďalších pocitov k jeho hanbe. Musia eliminovať každý pohľad alebo slovo znechutenia namierené na závislého ako na človeka. Závislý si musí byť vždy vedomý toho, že to nie je dotyčný  človek, ktorý ho uráža, ale je to správanie tohto človeka.

https://www.soberrecovery.com/addiction/the-role-of-shame-in-active-addiction/