Šesť bežných spôsobov, akými ľudia racionalizujú (zdôvodňujú) svoju závislosť

Racionalizovanie je niečo, čo väčšina z nás robí každý deň. Pokiaľ však ide o závislosť, racionalizácia môže mať vážne, či dokonca smrteľné dôsledky. Aj napriek širokému výskumu, ktorý identifikuje závislosť ako chorobu, si veľa ľudí ďalej myslí, že jej základ je celkom iracionálny. Ľudia zvonku nedokážu pochopiť, prečo si jednotlivec „ničí“ svoj život látkovým zneužívaním. A príliš často členovia rodiny, spolupracovníci a priatelia falošne veria tomu, že skoncovať so závislosťou je iba otázkou pevnej vôle.

Takisto nepomáha to, že z pohľadu závislého je vyhýbanie sa liečbe a pokračovanie v škodlivom správaní často založené na jeho popieraní toho, že sa mu jeho pitie či užívanie vymklo spod kontroly. Tu je šesť vecí, ktoré si ľudia zvyknú nahovárať, aby racionalizovali problém so závislosťou.

  1. Môžem prestať, kedy chcem – tento výrok je rozšírený medzi závislými, ktorí si myslia, že je v ich silách kontrolovať nutkanie, baženie a užívanie drog či alkoholu. Táto výhovorka na pokračujúce užívanie je skutočným príkladom popierania, ktoré bráni dotyčnému vidieť závažnosť svojho problému. Umožňuje mu vyhýbať sa nástupu na liečbu a riešiť problém. Hoci je možné zubami-nechtami docieliť krátke obdobia triezvosti, dlhodobá abstinencia nadobudnutá takýmto spôsobom nie je možná ani pre tých najodhodlanejších jedincov.
  2. Potrebujem alkohol alebo drogy, aby som sa správal spoločensky – niektorí ľudia sú presvedčení, že alkohol či drogy im umožňujú, aby sa správali uvoľnenejšie a aby ich interakcie s druhými prebiehali s menšou úzkosťou. Odvolávajú sa na to, že vďaka užívaniu majú menšie zábrany. Pravdou však je, že časom závislosť dotyčného od druhých izoluje, pretože stráca kontrolu nad svojimi slovami a činmi, priatelia sa zaň začnú hanbiť a ani zďaleka už nie je taký „cool“ ako si nahováral.
  3. Nikomu tým neubližujem – táto samospravodlivá racionalizácia je jednou z najškodlivejších výhovoriek. Ukazuje, že závislý je mimo kontaktu s realitou a nedokáže rozpoznať, že v dôsledku jeho závislosti nesmierne trpia jeho blízki, ktorí vidia, aké je jeho správanie pre ich vzťah deštruktívne.
  4. Keby si mal moje problémy, tiež by si pil/užíval – títo jednotlivci seba vnímajú ako obeť sveta, v ktorom žijú a nedokážu alebo nie sú ochotní prevziať zodpovednosť za svoje činy. Namiesto toho sa touto „samoliečbou“ vyhýbajú problémom. Pravdou je, že alkohol a drogy v skutočnosti iba komplikujú problémy existujúce v ich živote. Pitím či užívaním drog sa vyhýbajú vzťahom a potláčajú svoje emócie, čo následne pomáha tento škodlivý cyklus udržiavať ďalej.
  5. Nemôžem byť závislý od liekov, ktoré mi predpisuje lekár – len za posledných 15 rokov v Spojených štátoch predpisovanie opiátov narástlo štvornásobne a rovnako sa zvýšil aj počet úmrtí v dôsledku užívania týchto liekov. Pravdou je, že aj predpisované opiáty ovplyvňujú v mozgu to isté centrum odmeny ako heroín a morfín, čo môže viesť k závislosti a zvyšovaniu dávok, aby bol dosiahnutý želaný účinok tejto látky.
  6. Teraz nie je ten správny čas, aby som s tým prestal – nikdy nenastane dokonalý čas, aby sa človek išiel liečiť zo závislosti. Niektorí sa vyhovárajú na to, že nemôžu odísť na taký dlhý čas zo zamestnania, avšak práceneschopnosť pre prípad liečby sa uznáva. Takisto existuje aj ambulantná liečba. Ďalší sa vyhovárajú na iné veci, ktoré potrebujú robiť namiesto toho, aby sa išli liečiť. To je jednoducho neriešením problému a môže byť založené na strachu z neznámeho. Ak chce dotyčný vytriezvieť, musí si na to vyhradiť čas a skončiť so sabotovaním samého seba.

Existuje nekončený zoznam racionalizácií, ktoré ľudia používajú, aby sa vyhli práci na svojej triezvosti. Závislí sú experti na manipulovanie druhých a klamanie samých seba.

https://www.soberrecovery.com/addiction/6-ways-people-rationalize-addiction?utm_source=newsletter&utm_medium=email&utm_campaign=440936/