11 sep
  • By ZBZ Admin
  • Cause in

Skutočný dôvod, prečo sa niektorí ľudia stanú závislí od drog

Prečo to robia? Toto je otázka, ktorú priatelia a rodiny často dávajú tým, ktorí sú závislí. Je ťažké vysvetliť, ako sa drogová závislosť vyvíja. Pre mnohých to vyzerá ako neustále vyhľadávanie pôžitku. No pôžitok odvodený od opiátov ako je heroín či stimulanty, ako kokaín, opakovaným užívaním oslabuje. A naviac niektoré návykové drogy, ako je nikotín, pravidelným užívaním prestávajú produkovať akúkoľvek viditeľnú eufóriu. Tak čo vysvetľuje vytrvalosť závislosti? Ako ten, čo sa posledných 15 rokov zaoberám výskumom závislosti, hľadám vysvetlenie v mozgu, aby som pochopil, ako sa rekreačné užívanie stáva kompulzívnym a podnecuje ľudí ako ty a ja robiť zlé rozhodnutia.

Mýty o závislosti

Existujú dve populárne vysvetlenia závislosti, no ani jedno nezodpovedá podrobnému preskúmaniu tejto problematiky. Prvé je, že kompulzívne užívanie drog je zlý návyk, ktorého sa závislý jednoducho potrebuje zbaviť. No pre mozog nie je návyk o nič viac než naša schopnosť vykonávať opakujúce sa úlohy – ako je viazanie šnúrok na topánkach či čistenie zubov – stále efektívnejšie. Typicky ľudia neuviaznu v nekonečnom a kompulzívnom cykle viazania šnúrok.

Ďalšia teória hlása, že prekonanie abstinenčných príznakov je pre mnohých závislých príliš zložité. Abstinenčné príznaky, čo sú vysoko nepríjemné pocity, ku ktorým dochádza, keď droga opustí telo, môžu zahŕňať potenie, triašku, úzkosť a búšenie srdca. Pri určitých typoch drog, ako je napríklad alkohol, sa abstinenčné príznaky spájajú s rizikom smrti, pokiaľ nie sú správne zvládnuté. Bolestivé abstinenčné príznaky sú často citované ako dôvod, pre ktorý sa zdá, že zo závislosti niet úniku. No dokonca aj pri heroíne abstinenčné príznaky z väčšej časti ustúpia zhruba po dvoch týždňoch. Okrem toho veľa návykových drog produkuje rôznorodé a niekedy len mierne abstinenčné príznaky. Nepíšeme to preto, aby sme tvrdili, že pôžitok, návyky či abstinenčné príznaky nie sú súčasťou závislosti. No musíme si dávať otázku, či sú nevyhnutnými zložkami závislosti alebo či by závislosť pretrvávala aj vtedy, keby prítomné neboli.

Pôžitok versus túžba

V osemdesiatych rokoch urobili výskumníci prekvapivý objav. Zdalo sa, že jedlo, sex a drogy spôsobovali uvoľňovanie dopamínu v určitých oblastiach mozgu, napr. v oblasti nucleus accumbens. Toto vedcom naznačilo, že tieto oblasti sú centrom pôžitku v mozgu a že dopamín je náš vlastný interný neurotransmiter pôžitku. No táto predstava bola odvtedy oveľa viac preskúmaná. V mozgu naozaj sú centrá pôžitku, no nie sú modulované dopamínom. Takže čo sa deje? To, že mám niečo „rád“ a že niečo „chcem“ sú dve odlišné psychologické skúsenosti. „Mať rád“ súvisí so spontánnym potešením, ktoré človek môže prežívať, keď je napríklad čokoládový keksík. „Chcieť“ je naša úporná túžba, keď zbadáme tanier s keksíkmi na stole počas nejakej schôdze. Dopamín je zodpovedný za „chcenie“, nie za to, že máme niečo „radi“. Napríklad v jednej štúdii vedci sledovali potkany, ktoré nemohli v mozgu vyprodukovať dopamín. Tieto potkany stratili nutkanie jesť, no stále mali príjemné reakcie na tvári, keď dostali do úst jedlo.

Všetky drogy, ktoré sa zneužívajú, spúšťajú záplavu dopamínu – vlnu „chcenia“ – v mozgu. To spôsobuje, že chceme drogy viac. Opakovaným užívaním drogy „chcenie“ narastá, kým to, že nám droga „chutí, resp. ju máme radi“, začne stagnovať či dokonca klesať, čo je fenomén známy ako tolerancia. V mojom vlastnom výskume sme sa zamerali na malý subregión amygdala, čo je štruktúra v mozgu v tvare mandle, najlepšie známa kvôli svojej úlohe, ktorú zohráva v strachu a emóciách. Zistili sme, že aktivovanie tejto oblasti spôsobuje, že u potkanov sú viacej pravdepodobné prejavy návykového správania: oblasť ich zamerania sa zúžila, rýchlo narastal ich príjem kokaínu a dokonca kompulzívne obhrýzali kokaínový kanál. Tento subregión môže byť zahrnutý v nadmernom „chcení“ aj u ľudí, čo spôsobuje, že robíme riskantné rozhodnutia.

Nedobrovoľní závislí

Nedávna opiátová epidémia vyprodukovala to, čo by sme mohli nazvať „nedobrovoľní“ závislí. Opiáty sú veľmi efektívne pri zvládaní inak neústupnej bolesti. No zároveň produkujú prílev dopamínov. Väčšina jednotlivcov začne brať predpísané opiáty nie kvôli pôžitku, ale preto, aby zvládali svoju bolesť – často na odporúčanie lekára. Akýkoľvek pôžitok, ktorý môžu prežívať, je zakorenený v tom, že sa im uľaví od bolesti. No časom dochádza k tomu, že sa u nich vyvinie tolerancia. Droga sa stáva stále menej efektívnou a potrebujú vyššie dávky, aby bola bolesť pod kontrolou. Toto ich vystavuje väčšiemu prívalu dopamínu v mozgu. Keď bolesť ustupuje, zistia, že sú nevysvetliteľne „namotaní“ na drogu a majú nutkanie užívať viac. Výsledkom tohto pravidelného príjmu veľkého množstva drogy je hyperaktívny systém „chcenia“. Senzibilizovaný systém „chcenia“ spúšťa intenzívne návaly baženia, kedykoľvek je dotyčný v prítomnosti drogy alebo je vystavený podnetom súvisiacim s drogou. Tieto podnety môžu zahŕňať príslušenstvo súvisiace s drogami, negatívne emócie ako stres či dokonca konkrétnych ľudí a miesta. Podnety súvisiace s drogami sú pre závislého jednou z najväčších výziev.

Tieto zmeny v mozgu môžu byť dlho trvajúce, ak nie trvalé. Zdá sa, že u niektorých jednotlivcov je väčšia pravdepodobnosť zažívania týchto zmien. Výskumy ukazujú, že u niektorých jednotlivcov môžu zohrávať úlohu genetické faktory, čo vysvetľuje, prečo rodinná anamnéza závislosti predstavuje vyššie riziko. Zdá sa, že aj stresory v mladšom veku, napr. nešťastné detstvo či fyzické zneužívanie, predstavujú pre ľudí väčšie riziko.

Závislosť a voľba

Mnohí z nás sa pravidelne oddávame  zneužívaniu drog ako je alkohol či nikotín. Dokonca to občas môžeme prehnať. No vo väčšine prípadov nejde o závislosť. Je to sčasti preto, lebo dokážeme opäť získať rovnováhu a vyberať si aj alternatívne odmeny ako je napríklad čas strávený s rodinou či iné koníčky bez drog. No pre tých, ktorí sú náchylní na nadmerné „chcenie“, môže byť udržanie rovnováhy ťažké. Keď vedci zistia, čo spôsobuje, že je niekto náchylný na rozvoj hyperaktívneho systému „chcenia“, budeme môcť pomáhať lekárom, aby lepšie zvládali riziko vystavenia pacienta drogám s takýmto silným návykovým potenciálom. Medzitým by si mali mnohí z nás opätovne premyslieť, ako o závislosti rozmýšľame. Náš nedostatok chápania toho, čo predpokladá riziko závislosti znamená, že by mohlo rovnako ľahko ovplyvniť teba alebo mňa. V mnohých prípadoch jednotlivcovi trpiacemu závislosťou nechýba pevná vôľa skončiť s tým. Pozná a vidí bolesť a utrpenie, ktoré okolo seba spôsobuje. Závislosť jednoducho vytvára baženie, ktoré je často silnejšie než to, aby to jedinec dokázal prekonať sám. Preto si ľudia zápasiaci so závislosťou zaslúžia našu podporu a súcit namiesto nedôvery a vylúčenia, ktoré naša spoločnosť príliš často vykazuje.

http://theconversation.com/the-real-reason-some-people-become-addicted-to-drugs-81004