Prečo sa človek stane závislým? U mňa to bola trauma z detstva. Keď som mala desať rokov, bola som odlúčená od mojej mamy, ponechaná u emocionálne chladného otca a úzkostlivej nevlastnej matky. Medzi mojimi rodičmi bola zatrpknutosť a násilie. Mama sa stala závislou od heroínu a ja som s ňou a s jej priateľom (a ich spoločnosťou) trávila víkendy, keď predávala heroín, aby si zarobila na vlastné dávky. Videla som všetky charakteristiky tohto životného štýlu, lyžičky a turnikety, ľudí, ktorým z ramena viseli ihly. Moja staršia sestra sa takisto pridala k mame. Pre mňa to bolo niečo desivé. Bola som deprimovaná a zneužívaná ľuďmi, ktorí sa motali okolo mamy. Bola som osamelá a zúfalá, chýbala mi láska a podpora mamy a otca. Útechu som našla v tom, že som sa stala objektom mužskej pozornosti.
Takéto skúsenosti človeka zmenia; zmenia to, ako vníma svet, bezpečie a schopnosť dôverovať iným. Keď som mala štrnásť, už som pravidelne pila dosť na to, aby som zahladila bolesť a traumu z toho, v čom som žila. Alkohol sa mi stal spoľahlivým a pevným spojencom. Možno ma ničil, ale aspoň mi bol stále k dispozícii a pomáhal mi zvládať bolesť, stratu a depresiu. Z vlastnej skúsenosti viem, že bolesť, ktorú som zažívala v ranom veku, ma viedla k tomu, že som sa citovo odstrihla od druhých. Mala som okolo seba ľudí, no bola som od nich odpútaná. Tak veľmi som sa hanbila za svoju minulosť a za to, že som žila v otupenosti, čo bolo zapríčinené traumou. Bolo pre mňa veľmi ťažké niekomu dôverovať a tak som mala pocit, že všetko musím niesť sama. Mala som pocit, akoby som žila v bubline a len vďaka tomu, že som počas terapie čelila tejto bolesti, dokázala som vidieť, aká som bola od druhých naozaj odrezaná. Teraz viem, že v tom nie som sama. V jadre väčšiny závislostí, duševných problémov a takmer každého dysfunkčného správania je bolesť a abstinencia vzťahov. Závislí nenachádzajú pochopenie a tento nedostatok porozumenia vedie k ďalšej traumatizácii a v mnohých prípadoch aj k obviňovaniu a diskriminácii.
Nikto sa sám od seba nerozhodne, že sa stane závislým. Keď sa pozerám na svoj život, vidím bolesť a strach, ktorých som sa celé roky snažila zbaviť. Riešila som to a pokúšala sa to spracovať, odkedy som prestala piť. Nebolo to ľahké a občas sa mi to zdalo takmer neznesiteľné. Aj napriek tomu spoločnosť ako celok naďalej pristupuje k závislosti ako k zlyhaniu na strane jednotlivca a nevidí ju ako to, čím naozaj je – spôsobu zvládania nesmiernej bolesti. Nedávno som opäť prehodnocovala svoj život a začala som nanovo koncipovať moju skúsenosť. Áno, v minulosti som trpela a spôsobilo mi to veľa bolesti, ktorú som celé roky zvládala pomocou látok. No zároveň mám kariéru, rodinu, dom a priateľov. Tak dlho som sa obviňovala za traumu, ktorou som trpela kvôli druhým. Všetky tieto skúsenosti som spísala v elektronickej knihe Sedím na lavičke v parku: Moje uzdravovanie z alkoholovej závislosti (Sitting on a Park Bench: My Recovery from Alcohol Addiction.
V nej si môžete prečítať o mojich skúsenostiach so zneužívaním a traumou a o tom, ako to viedlo k závislosti. Môžete čítať aj o tom, ako som padla až na dno, o práci, ktorú som vložila do prekonania traumy a závislosti a pokračovala ďalej k plnému životu, v ktorom pomáham iným, čo takisto zažili traumu. Ak moje skúsenosti pomôžu čo len jednému človeku, všetka moja bolesť aj víťazstvá na mojej ceste uzdravovania budú odmenené. Ďakujem za prečítanie.
https://www.soberrecovery.com/recovery/happy-to-be-alive-how-i-survived-trauma-and-addiction/