Nie, to nie je názov najnovšieho filmu. „Temná noc duše“ je fráza, ktorá sa používa na opísanie procesu v našich životoch, ktorý nás núti čeliť svojmu tieňu, temnému obdobiu, ktoré nás núti rásť. V tomto období sedíme so svojou bolesťou a spriatelíme sa s ňou namiesto toho, aby sme od nej utekali či sa jej vyhýbali. Tak, ako semienko klíči v tme – naťahuje sa mimo zóny komfortu cez tmu k svetlu – rovnako je to s našou dušou, podstatou nášho bytia. Skutočné uzdravovanie sa zahŕňa veľa uvažovania, opätovného prežívania a uvedomovania. Niektorým to môže pripadať ako dno – rovnako desivé a osamelé. Je však dôležité poznať rozdiel medzi temnotou dna a temnou nocou duše, ktorá si nakoniec nájde cestu k svetlu.
Bolesť vedúca k rastu versus bolesť vedúca k smrti
Keď narazíš na dno, táto skúsenosť je obyčajne neznesiteľná. Vyvoláva túžbu urobiť čokoľvek, aby si jej opäť nemusel čeliť. Buď to alebo drastický a potenciálne smrteľný pokus bolesť ešte viac otupiť. Toto vedie ešte k hlbšiemu dnu. Podobne, keď prežívaš temnú noc duše v uzdravovaní – skutočnosť, ktorá je dôsledkom toho, že si čelil démonom svojej minulosti a opätovne zažívaš traumy, ktoré ťa prenasledujú – takisto prechádzaš reálnou bolesťou. Hoci to môžeš vnímať rovnako nepohodlne, je to viac podobné bolestivému liečivému procesu, ktorý nasleduje po invazívnom zákroku. To, čo sa naozaj deje je, že si čistíš staré rany a dovoľuješ svojmu celému bytiu dôkladne sa uzdraviť.
Dotyk so zónou komfortu
Hoci dno je náročné miesto, ľudia sa dokážu prispôsobiť aj jemu. To je dôvod, prečo veľa závislých stagnuje práve vtedy, keď sa dostane na dno. Prečo? Lebo hoci je to nepríjemná skúsenosť, je im dobre známa. Dokonca aj užívanie látok v snahe uľaviť si (čo to len ďalej podporuje) je niečo, čo im je dobre známe. Rozhodnutie prekonať túto zónu je nepohodlné a desivé. Pomyslenie na to, že budú čeliť tým monštrám a duchom minulosti a prítomnosti – tomu istému, čomu sa vyhýbali vďaka užívaniu látok – v triezvom stave môže byť príliš desivá predstava. No v porovnaní s toxicitou dna je to presný opak zotrvávania v stagnácii. Je to posun vpred.
Už viac nie si obeť
V temnej noci duše sa rozvíjaš a začínaš si uvedomovať, že nie je taká sila, ktorá by mohla ovládať tvoj život či tvoje rozhodnutia. Vždy sa môžeš rozhodnúť a začínaš si uvedomovať, že existuje nebo aj peklo. Záleží len od teba, na ktorom mieste sa rozhodneš bývať a je to všetko o tvojom pohľade na vec. Namiesto toho, aby si hral obeť, čo sa tak často stáva, keď je človek na dne, konanie ťažkej práce, ktorá je súčasťou skutočného uzdravovania, ti umožňuje byť zúčtovateľným. Inými slovami – prevzal si zodpovednosť za to, že zmeníš tú osobu, ktorú zmeniť môžeš – seba.
Hoci rozdiely sa niekedy môžu javiť ako veľmi nepatrné, je zaručené, že na konci tunela je svetlo. Rovnako ako bolo dno katalyzátorom pre uzdravenie, temná noc duše je súčasťou osobného vývoja a netreba sa jej báť. Pre uzdravujúcich sa jednotlivcov je však potrebné, aby si uvedomovali, že je to súčasťou procesu zlepšovania sa a že tam nemajú uviaznuť. Napokon nikto nepovedal, že celkové a úspešné uzdravovanie bude ľahké. Povedali len, že to bude stáť za to. A hoci človek môže klesnúť veľmi hlboko, uzdraviť sa je naozaj možné aj z toho najhlbšieho dna.
https://www.soberrecovery.com/recovery/the-dark-night-of-the-soul-things-to-remember-when-recovery-feels-like-rock-bottom/