Samovražda je celosvetový problém. Podobne ako depresia, ani samovražda nie je diskriminovaná a typicky sa spája s duševnými problémami. Na webovej stránke Centra pre kontrolu chorôb a prevencie sa uvádza, že v USA zomrie niekto v dôsledku samovraždy každých 13 minút a že 2,7 miliónov Američanov počas posledného roka samovraždu plánovalo.
S pudom sebazáchovy, ktorý je prítomný takmer vo všetkom, čo človek robí, je pre mnohých ťažko predstaviteľné, ako niekto môže rozmýšľať o tom, že si svoj život skráti – najmä keď sa zdá, že mu nič nechýba. A možno ešte ťažšie je vedieť, ako nájsť a pomôcť človeku, ktorý vo vnútri tak veľmi trpí, že sa mu smrť javí ako najlepšie východisko.
Klinika SoberRecovery mala v septembri možnosť rozprávať sa so štyrmi ľuďmi, ktorých sa samovražda dotkla. Vďaka ich jedinečnej skúsenosti môžu hovoriť o veciach, ktoré je potrebné všímať si a o tom, čo môžeš naozaj robiť, aby si ovplyvnil niekoho, kto rozmýšľa o tom, že si vezme život. Nižšie je uvedený prepis toho, čo povedali.
Matka o tom, ako riešiť možnú samovraždu v rodine
Carol Graham: „Na (našom synovi) Kevinovi bolo zrejmé, že je smutný, no nevedeli sme, že z toho prílišného smútku by mohol zomrieť. Boli tam prítomné aj varovné signály, no nevideli sme ich, až kým nebolo príliš neskoro. Sledujte tieto signály u svojich blízkych. Videli sme na Kevinovi nejaké nejasné signály, no myslím si, že keď sa ako rodina stretnete a rozprávate sa o čomkoľvek, čo vám prebieha v mysli, považuje sa to za starostlivosť o zdravie. No starostlivosťou o zdravie je starostlivosť o duševné zdravie.“
Odborník na duševné zdravie o tom, aké signály je potrebné všímať si
Kevin Briggs: „Všímajte si veci, ktoré sú mimo ich rutiny. Napr. keď zvykli chodievať niekam na kávu, boli často preč z domu a teraz sú stále doma alebo neustále sedia v izbe; dávajú preč svoje veci; lúčia sa s ľuďmi; možno rušia účty, ktoré mali; výrazným signálom je to, keď píšu alebo rozprávajú o samovražde. Väčšina ľudí, ktorí spáchali alebo sa pokúsili o samovraždu, sa o tom niekedy zmienili.“
Partner o tom, ako pomôcť svojmu milovanému, ktorý zápasí so samovražednými myšlienkami
Heather Cruz: „Myslím, že to najdôležitejšie, čo potrebujeme začať robiť, je viac jeden druhého počúvať. Nie preto, aby sme mohli tomu druhému odpovedať, ale aby sme skutočne počuli, čo ten druhý hovorí. Myslím, že keď príde na duševné zdravie, potrebujeme sa naučiť spájať a spájať sa nemôžeme, keď nepočujeme to, čo ten druhý hovorí.“
Ten, čo prežil pokus o samovraždu o tom, ako bojovať so stigmou spojenou so samovraždou
Kelechi Ubozoh: „Nemyslím si, že viesť alebo aspoň iniciovať takýto rozhovor je ľahké, ale to, čo som zistil je, že veľa ľudí to pochopilo, keď sa prestali báť vyjadrenia typu: „Ty si ideš niečo urobiť?“ A ja som odpovedal: „Neviem. Som naozaj smutný. Mám takéto myšlienky.“ Keď zrazu spomalili a začali počúvať, čo sa so mnou deje, ten dialóg sa naozaj zmenil. Myslím, že pomoc je u každého človeka odlišná, no povedal by som, že byť úprimný, otvorený a neklamať bola tá pomoc, ktorú som potreboval.
So samovraždou sa spája stigma. Ľudia o tom ani nechcú hovoriť. A myslím si, že to, že o tom nehovoria, je práve to, čo ľudí zabíja.“
https://www.soberrecovery.com/recovery/not-talking-about-suicide-enough-is-whats-killing-people/