Trvalo mi celé desaťročie, odkedy som si uvedomila, že som závislá, až kým som konečne nevytriezvela. Väčšinu svojho života v dospelosti som trávila užívaním látok v rôznej podobe – od tanečných drog cez marihuanu až po alkohol. Práve alkohol bol ten, od ktorého som bola závislá, keď som sa konečne rozhodla ísť sa liečiť.
Samozrejme, že počas závislosti som sa veľakrát pokúšala prestať. Dnes, keď som triezva štyri roky, uvedomujem si, že jedným z hlavných dôvodov, prečo mi trvalo tak dlho, kým som sa začala uzdravovať, bol strach.
Strach je silný motivátor. Bráni nám v tom, aby sme prestali robiť veci, ktoré sú pre nás škodlivé. V niektorých prípadoch môže byť strach užitočný, no keď ti bráni robiť veci, ktoré sú prospešné, vtedy sa stáva veľkým problémom.
Takže hoci som vedela, ako veľmi si škodím tým, že pokračujem v pití, jedna moja časť bola úplne strnulá pri predstave robenia potrebných zmien. Dnes vidím, že veci, ktorých som sa bála, boli pre moje uzdravenie nielen nevyhnutné, ale aj rozhodujúce.
Tu sú tri najväčšie obavy, ktoré som mala z triezvosti, no v skutočnosti sú to tie najlepšie veci, ktoré sa mi kedy mohli stať:
1. Čeliť bolesti – V živote som prežila primeraný diel bolesti – od mučivej závislosti a zanedbávania v detstve cez stratu otca mojej dcéry, mojej sestry a mamy v dôsledku látkového užívania. Kvôli tomu som nikdy nevedela zdravo spracovávať svoje pocity. Namiesto toho som všetko potláčala a utiekala sa k alkoholu, aby som si to všetko nemusela naplno uvedomovať. A aj keď som už bola triezva, ešte mi to nejaký čas trvalo, kým som začala čeliť bolesti a stratám, čoho som sa tak veľmi bála. Kým som to nedokázala urobiť, riziko recidívy bolo obrovské. Teraz, keď som si dovolila primerane smútiť, oveľa lepšie zvládam životné prehry aj víťazstvá a posúvam sa od minulosti ďalej.
2. Riešiť dôsledky – Takisto som sa bála prevziať dôsledky môjho pitia, jeho dopad na môj život a ľudí okolo mňa. Mala som dcéru, ktorá ma potrebovala a mala som zodpovednú prácu. Desilo ma čeliť skutočnosti, že nie som takým rodičom a zamestnancom, akým som chcela byť. Iróniou je, že strach, ktorý som prežívala v súvislosti s mojou rolou rodiča a zamestnanca sa zmenšoval, keď som si dovolila súcitiť so sebou, odpustiť si a nevyhýbať sa bolesti, ktorú som tak dlho v sebe nosila a prestala som od nej utekať. Vďaka práci na odpustení samej sebe som na tom teraz oveľa lepšie. Dokážem sa posúvať ďalej namiesto toho, aby som zostala zaseknutá v minulosti. Takisto dokážem pravdivejšie preciťovať bolesť iných, čo obohatilo moje profesionálne aj osobné vzťahy. Teraz vnímam spojenie s inými, ktoré som predtým nepoznala.
3. Objaviť samú seba – Pomyslenie na to, že mám zistiť, kto vlastne som, ma možno desila najviac zo všetkého. Bála som sa toho, akým budem človekom bez pomoci alkoholu či iných látok, bála som sa vlastného zlyhania a neschopnosti žiť podľa očakávaní toho, čo si vyžaduje triezvosť. No odkedy som sa vzdala pitia, posunula som sa ďalej a stala sa zo mňa umelkyňa a spisovateľka. Na plný úväzok robím to, čo milujem a onedlho začnem chodiť na kurz, ktorý bol mojou dlhodobou ambíciou. Kým som pila a mala som v sebe nevyriešený zármutok a depresiu, nič z toho nebolo možné.
Odkedy som odložila fľašu, veľmi som sa posunula a stále vidím, že môžem ísť ešte ďalej a môžem sa učiť stále viac. Namiesto toho, aby ma to porazilo, som plná očakávaní a zvedavosti, čo prinesie budúcnosť. Teraz, keď som našla zmysel a zdravú sebalásku, začala som veriť, že vo mne je ešte veľa potenciálu, jedinečných darov a nádeje, s ktorými sa potrebujem zdieľať s druhými. No predtým, než som to všetko videla, som sa musela postaviť svojim strachom a začať ich prekonávať.
Strach je bolestivá a ťažká emócia. Trvalo mi veľmi dlho, kým som mu dokázala čeliť a bol to veľmi namáhavý proces. No odkedy som to začala robiť, mám novoobjavenú slobodu, sebadôveru a radosť. Ak ťa zväzuje strach, ver tomu, že keď sa mu postavíš – hoci je to ťažké – z dlhodobého hľadiska to za to stojí.
https://www.soberrecovery.com/addiction/3-biggest-fears-i-had-about-getting-sober/